Dnes aktuálne a pravdivo, výnimočne bez nádychu humoru a satiry, publicista Martin Greš

Namiesto fejtónu

Dobrovoľné zlaňovanie do jamy levovej

(Príspevok prevzatý z Nového Slova na základe vzájomnej spolupráce)

 Nie totožný termín, avšak skupinu „neprispôsobivého” obyvateľstva som zažil v každom zo svojich doterajších pôsobísk aj výletných destinácií. Zväčša boli „odprataní“ na perifériu, kde nemali možnosť zaskočiť či skôr šokovať turistov a poopraviť ich mienku o lesku práve navštíveného raja. O týchto lokalitách vedeli zväčša len miestni. Nikto z vládnucej triedy domorodcov nemá záujem o pranierovanie za nezvládnutie pálčivého problému. Ten sa už roky rokúce nerieši zásadným spôsobom, len sa tak „štopká” ako staré ponožky, stále dočasne a dookola… Ako keď sa hrdzavé časti korodujúceho celku prekryjú čerstvým náterom, na chvíľu opijú zmysly a dajú zabudnúť na vážnosť skutkového stavu. Naoko predsa všetko vyzerá v poriadku. Každý však vie o potenciálnej explózii, iba v kútiku duše dúfa, že sa to stane za „velenia” tej ďalšej garnitúry. Potom sa chronicko-odveký problém, ktorý sa medzičasom nabalil ako snehová guľa, pripíše na vrub tým, čo ho iba zdedili. Z tých predchádzajúcich sa razom stanú neohrození kritici; avšak tak ako v minulosti, aj teraz bez akejkoľvek vízie, ako problém eliminovať raz a navždy.
Vláda, ktorá si stanovila ako nosný bod vlastného volebného programu vyriešenie nástojčivého problému, to buď nikdy nemyslela vážne alebo to časom vzdala a ako priveľké sústo to len potichučky ponechala na tých, čo sa s problémom budú boriť po nich. Podcenila fakt, že aj oni sa časom poučia a osvoja si rovnaký prístup. Závažné veci sa neriešia a nevyriešia práve preto, lebo sú na samotnom počiatku sprevádzané len predstieraným odhodlaním, ktoré sa až príliš rýchlo vytratí. Stalo sa tak už nepísaným pravidlom a – keďže neexistuje žiadny postih za nesplnené ciele – nič sa v dohľadnom čase nemá šancu ani zmeniť.
Slovné spojenie „pozitívna diskriminácia“, ktoré už na prvé počutie „trhá” uši a nedávajúc absolútne žiadny zmysel, radí sa automaticky do skupiny nezmyselných, vzájomne si odporujúcich slovných spojení. Vytvorili sme bohužiaľ kultúru, v ktorej sa snažíme hriechy našich prapredkov vykúpiť prehnanou ústretovosťou, sprevádzanou filozofiou dvojakého metra. Preventívne neuvádzame „príslušnosť” páchateľov rôznej trestnej činnosti – pokiaľ nejde o „bledú tvár”. Tam médiá radi spravia výnimku často bez čakania a zavše i s fotkou. Mám praktickú skúsenosť zo života na troch kontinentoch a verte, NIKDE sa daný prístup „zvýhodňovania” neosvedčil. Ani len náznakom. Práve naopak, všade je to rovnaké. Naďalej sa veselo zneužíva nič neriešiaci zaužívaný systém, fungujúci ako časovaná bomba pre tých, čo prídu po nás. Uprednostňovať či byť blahosklonnejší k istému etniku je vlastne forma apartheidu. Preferovanie jednej skupiny ide ruka v ruke so znevýhodnením inej. Ak sa snažíme o pomerné zastúpenie, reprezentované toľko skloňovanou diverzitou, som všetkými desiatimi za. Pokiaľ jednotliví kandidáti spĺňajú rovnaké kvalitatívne kritériá. O preferencii výberu uchádzača má rozhodovať jeho spôsobilosť, vzdelanie, prax, osobnostné kvality a až potom všetko ostatné. Pre „tajbrejkovú dilemu” nie je ani náhodou zadosťučinením rozhodnutie, ktoré sa prioritne odvíja od sociálneho pôvodu či farby pleti. Dané fenomény môžu zohrať svoju úlohu v nadstavbe alebo až v samotnom závere, ak už predtým vzájomná bilancia potrebných kvalít nevyhnutnej erudovanosti nie je v nepomere.
Veľkosť človeka sa meria aj jeho prirodzenou schopnosťou zachovať si nadhľad, ovládať sa, pomáhať ostatným, ako aj niesť zodpovednosť za vlastné prešľapy. Čím je človek v spoločenskej hierarchii vyššie, tým by sa mali prirodzene stupňovať aj kritériá na jeho vystupovanie. To, čo si môže dovoliť obyčajný občan, by sa len tak nemalo „prepiecť” mediálne známym ľuďom, obzvlášť tým vo funkciách. Postavenie či status v spoločnosti má zaväzovať, nie umožňovať rôzne výhody, „skratky”, ospravedlnenia alebo príležitosť vytvárať precedens. Každá skupina má prirodzene vyselektovaných vlastných lídrov, ktorí by mali na ňu dohliadať a strážiť jej reputáciu. To je najúčinnejší a najefektívnejší spôsob, ako sa vyhnúť falošným obvineniam z akejkoľvek formy rasizmu. Inak sa poslanie kritiky často stratí v džungli kľučiek, všestranne spochybňujúcich jej obsah a nič sa nezmení.
(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)
MARTIN GREŠ

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
1 Comment
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Július Košík
Július Košík
16 days ago

Humorikon, jedno z mále ešte existujúcich slovenských periodík je čoraz kvalitnejší, pribúdajú nielen autori, ale i čitatelia. Všetky články sú objektívne, pravdivé a vysoko profesionálne Jeho tvorcom v týchto nepriaznivých časoch. patrí úcta a obdiv. Julo