Dnes aktuálne Alexander Scholz

 O právach a slobode jednotlivca v ľudskej spoločnosti sa už v histórii
nášho bytia, nahovorilo, naproklamovalo viac než dosť.
Takže možno nezaškodí úsmevný pohľad na slobodu ako takú z pera
nezávislého humoristu.

Alexander Scholz

Humoreska

Úvaha pri kope sena

Ležal som v tieni veľkej kopy sena, vzdialený od každodenných povinností. Bol sviatok, štátom uznaný, nemusel som sa ponáhľať do práce. Konečne som si mohol dopriať voľno len sám pre seba. So suchou slamkou v ústach, ktorú som si voľnomyšlienkársky prehadzoval z jednej strany na druhú, som si neodkladne zaumienil, že od dnes ma už nikto, ale naozaj nikto, nesmie obmedzovať v mojich vlastných rozhodnutiach. Som predsa slobodný človek, žijem v slobodnom štáte. Vo svojich úvahách som jednoznačne odsúdil akékoľvek cudzie zasahovanie do práv a slobody jednotlivca.
Bol som na seba hrdý.
Tieň z veľkej kopy sena sa už poriadne predĺžil, a ja som bol stále presvedčený, že pravda je na mojej strane. Konečne som našiel tú najsprávnejšiu životnú cestu. Ak chcem mať niečo zo svojho života, musím ho pevne držať vo svojich rukách. Akékoľvek zaváhanie sa nevypláca. Konečne budú musieť všetci poznať, že som zásadový človek a svoje rozhodnutia len tak ľahko nemením.
V žilách mi prúdila nová krv. Srdce mi vlievalo do nového života nové sily. Nachádzal som sa v novom tele s novým myslením, keď tu zrazu ma pri veľkej kope sena prekvapil neznámy muž v kožených čižmách. Významne si vykrútil veľké čierne fúziská a hromovým hlasom na mňa zreval: „Vy tu čo robíte pri mojej kope sena?! V rukách držal dlhý bič. Výhražne s ním dvakrát zamával nad svojou hlavou. Chcel počuť moje vysvetlenie.
„Nevidíte? Premýšľam,“ prehovoril som dostatočne zreteľne. Zamračil sa, asi mi nerozumel. Premýšľať, len tak, pri jeho kope sena, to sa mu zdalo podozrivé. Na tom sa ale nedalo nič zmeniť. Bola to holá skutočnosť. Jednoducho, premýšľam – a basta! To mu malo stačiť.
Urobil pár krokov dozadu, akoby si chcel privolať posilu. Plieskanie bičom určite počuli v celej doline.
Narýchlo som musel prehodnotiť svoju pozíciu. Nešlo mi do hlavy prečo by som nemohol ležať a premýšľať pri kope sena. Moje právo v tomto smere ešte nie je konkrétne uverejnené v zbierke zákonov. Ale všetko tam nemôže byť písomne uvedené. Existujú predsa aj určité nadradené zásady, zakotvené v morálnom kódexe ľudského správania. Nemôžem vo svojom voľnom čase slobodne ležať a premýšľať… ?! Má niekto právo mi v tom zabrániť…?
„Prekážate mi vo výhľade,“ odvážil som sa mu na chvíľu oponovať.
„A viete, kto som ja?“ rozkričal sa znovu fúzatý. „Ja som majiteľ tejto kopy sena. Tú slamku, ktorú omieľate vo svojej hube, ste vytiahli z mojej kopy. A nie len to,“ dodal ešte s väčšou dôležitosťou. „Vyvaľujete sa tu na mojom pozemku, to vám len tak ľahko neprejde!“
Zhlboka sa nadýchol, znovu sa rozohnal. Logika musela ustúpiť.
Zrozumiteľným gestom som mu naznačil, že mu požičanú slamku z jeho sena zase vrátim. Urobil som niekoľko krokov bokom, aby som mu nestál na jeho pozemku. Bol som prinútený rešpektovať jeho vlastnícke práva. Odborne sa tomu hovorí stretnutie rôznych záujmov.
Kvôli jednej, vraj zaslintanej, slamke z cudzej kopy sena som musel nedobrovoľne ustúpiť z môjho pôvodného rozhodnutia byť úplne slobodným človekom.
Dlho mi v ušiach znelo hrozivé plieskanie bičom.
Prišiel som na to, že aj slobodné uvažovanie, v krásny letný deň, môže mať určité nepredvídané obmedzenia.
Už ani obyčajná kopa sena nemusí byť tým najvhodnejším miestom pre moje zásadné rozhodnutia.

Alexander Scholz

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments