ALEXANDER SCHOLZ (1952). Medzi dôležité pôsobiská na jeho životnej púti patrí mesto Bratislava, kde vyštudoval Strojnícku fakultu STU. Trvalým bydliskom je Banská Bystrica, aj keď už niekoľko rokov pracovne pôsobí v Prahe.
Vo svojich literárnych začiatkoch sa prezentoval publikovaním poviedok v časopisoch. Svoje literárne pásma a poviedky publikoval aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. V celoslovenských literárnych súťažiach (próza) získal viacero významných ocenení.
V súčasnosti je tiež častým prispievateľom v Literáriu Literárneho týždenníka.
Na úvod
V škole sme sa učili, že veta je napísaná alebo vypovedaná myšlienka. Stačí poskladať slová do viet, a myšlienka má svojho autora. Ale nie každá kopa slov je hotová myšlienka. Niekedy sa na ňu len podobá. Neplatí ani pravidlo, čím viac slov, tým zaujímavejšia myšlienka.
V umeleckom slove nie je výnimkou, keď sa myšlienky skrývajú medzi napísanými riadkami. Literárni kritici majú čo skúmať, zvedavým čitateľom odhaľovať, čo vlastne chcel autor svojím dielom povedať.
K napísaným slovám, myšlienkam vždy je možné niečo dodať. Vystopovať autorove pocity lásky, múdrosti, nehy, zloby, nenávisti, či iné ľudské i (ne)ľudské vlastností.
Týmito úvodnými riadkami som neskromne naznačil, že tiež chcem svojimi aforizmami niečo povedať, nie len napísať. K tomu ponúkam z vreca vlastných nápadov niekoľko krátkych myšlienok k úsmevu i zamysleniu.
Dúfam, že aspoň v niektorých z nich si budeme navzájom v niečom rozumieť.
Pár slov o slovách
Keď mám čo povedať, a nemám komu, nie je tak zlé, ako keď nemám čo povedať, ale všetci už o tom vedia.
Prázdne slová sú ako slepé náboje. Strieľajú bez toho, aby trafili svoj cieľ.
Keď myšlienka oslavuje len svojho autora, nemusí byť tá najslávnejšia.
Pozor na zložité myšlienky, môžu o vás prezradiť aj to, čo ešte sami o sebe neviete.
Komunikovať sa dá aj bez slov. Stačí len vedieť, kedy je lepšie mlčať.
Každý chce mať posledné slovo. Nikto nechce, aby to v jeho živote bolo naposledy.
Uveriť vlastným slovám, môže byť ťažšie, ako neveriť tým cudzím.
Čím menej slov nájdete na svoju obhajobu, tým väčšia vina vás musí trápiť.
Zbytočné je sklerotikovi pripomínať slová, na ktoré sa nezabúda.
Nechytajte ma za slovo, nie vždy si za ním stojím.
Životom preverené
U nás na Slovensku je najlepšie pivo to, ktoré má kto zaplatiť.
Príklady tiahnu, tie špatné aj stiahnu.
Veril tomu, že ho zbožňuje. Nebol si istý, že ho pre niečo aj miluje.
Výhodou samochvály je, že nemusíme čakať na ocenenie od iných.
Neznášal slzy na rozlúčku, vždy sa kvôli tomu musel niekomu skladať na veniec.
Jeho fantázia mu dokázala sľúbiť všetko. Skutočnosť už taká štedrá vždy nebola.
Prijali ho s otvorenou náručou – nechali ho odísť s holým zadkom.
Keď sa necháte unášať prúdom času, nie je vylúčené, že sa raz ocitnete na smetisku dejín.
Zrelé ovocie poznáte podľa toho, že to zhnité necháte pre iných.
Prehnaná závisť nás môže priviesť k tomu, že raz budeme závidieť aj samí sebe.
Vždy rád priložil ruku k dielu – keď už bolo hotové.
Lásky zlomky
Zamiloval sa na prvý pohľad. Na druhý dostal rozum. Na tretí zistil, že už mu to nepomôže.
O manželstve sa všetko dozviete v predmanželskej poradni. O sebe sa všetko dozviete až pri rozvodovom konaní.
Ak už dlho čakáte na pravú lásku, presvedčte sa, či stojíte v správnom zástupe.
Zamilovanosť je očný klam, spôsobený nosením ružových okuliarov.
Láska kvitne v máji, ale zalievať ju treba celý rok.
Srdce je katastrálnym územím, na ktorom láska dokáže aj hory prenášať.
Spomienky na prvé lásky sú dôkazom toho, že nestarneme, len nám pribúdajú roky.
Nie je pravda, že neexistujú ideálne manželky. Problém je v tom, že potrebujú ideálnych manželov.
Z vojny jej vypisoval len samé zamilované listy. Doma ho čakala vojna bez vypisovania zbytočných hlúpostí.
Láska sa z nás môže zblázniť, nie vždy nám dokáže vo všetkom vyhovieť.
Alexander Scholz
