Dnes aktuálne humorista Alexander Scholz

Z archívu mojej dávnej poviedkovej tvorby (deväťdesiate roky minulého storočia) zasielam dve poviedky kedysi uverejnené v programovom časopise Teleplus. S úsmevným nadhľadom som ako literárny žáner použil bájku (Stonožka) a možno aj publicistiku (Z otvoreného listu). S pozdravom priateľom HUMORIKONU!

Stonožka

(Sociálna bájka)

Jedného dňa vybrala sa stonožka Izabela navštíviť Lesný zvierací úrad v polesí Smreková nad Dubovou. Doviedla ju tam jej zlá životná situácia. Poslušne si zastala do dlhého radu čakajúcich lesných zvierat.
Trpezlivo prestupovala z prvej nohy na druhú, z druhej nohy na tretiu, z tretej nohy na štvrtú, zo štvrtej na piatu až nakoniec aj z tej deväťdesiatej deviatej na poslednú stú. Zdalo sa jej, že tam čakajú zvieratá z celého lesa. Všetci mali nejaký dôvod žiadať o podporu v ich životnej núdzi.
Čakajúce zvieratá museli uznať, že stonožka Izabela je naozaj zvláštny sociálny prípad. Veď, ktoré z prítomných zvierat má také veľké náklady na zabezpečenie základných životných potrieb ako práve stonožka? Aby nechodila bosá zakaždým, keď jej doslúžia staré už obnosené topánky, musí si kúpiť minimálne päťdesiat párov nových topánok. Nemusí to byť v tom najdrahšom obchode, no aj tak to ide poriadne do peňazí. Ostatné zvieratá poskakujúce pod dvoch alebo štyroch nohách to majú oveľa jednoduchšie.
V poslednej dobe stonožka už nenavštevuje ani potrebnú pedikúru. Keď sa jej objavili kurie oká na tridsiatich piatich nohách, musela na zaplatenie, inak celkom bežných služieb, požiadať o hotovostnú pôžičku.
V jednej slabej chvíľke už premýšľala aj nad tým, ako by sa čo najľahšie aspoň niekoľkých nôh zbavila. Pravda, kde by vzala na chirurgický zákrok? Nezostáva jej nič iné len sa so svojím osudom nejako zmieriť. Ako tak o všetkom premýšľala, odrazu sa pred ňou otvorili dvere do úradnej miestnosti v starej bútľavej vŕbe. Kompetentným úradníkom predložila svoju žiadosť o potrebnú finančnú podporu.
Schválenie takejto žiadosti si vyžadovalo splnenie určitých požadovaných podmienok. Predovšetkým bolo potrebné preveriť stonožkine súčasné majetkové pomery.
Už keď sa zdalo, že sa všetko na dobré obráti, predseda schvaľovacej komisie sa odniekiaľ dozvedel, že Izabela vlastní doma zahraničný bicykel. Predseda komisie medveď Lauro usúdil, že takéto zistenie nesvedčí o stonožkinom stave hmotnej núdze. Takýto bicykel sa len tak ľahko hocikde nevidí. Stonožke preto bolo doporučené, aby sa tohto luxusného majetku predajom zbavila, a tak získala potrebné finančné prostriedky na riešenie svojej zlej finančnej situácie.
Darmo stonožka Izabela namietala, že stopedálový špeciál získala darom od zahraničnej charitatívnej organizácie. Komisia bola neoblomná, stonožka sa vo vlastnom záujme musela rozlúčiť so svojím obľúbeným dopravným prostriedkom.
Aké poučenie z tohto smutného príbehu vyplýva…?
Ak ste ešte nevideli stonožku na bicykli, tak ju už ani neuvidíte. Určite ho už niekomu za výhodnú cenu predala.

Z otvoreného listu

Milé svokry!
Možno Vás prekvapilo úvodné oslovenie. Ak si myslíte, že ide o omyl, alebo je to začiatok ďalšieho vtipu o svokrách, tak sa mýlite.
Práve nadišiel čas, keď môžem prostredníctvom tohto otvoreného listu povedať, že nie je svokra ako svokra. Jednoducho povedané: nemôžeme Vás všetky hádzať do jedného vreca. Mnohokrát nás klame (nie svokra) – zdanie, že svokry sú príčinou všetkých nedorozumení vyskytujúcich sa najmä v mladých, začínajúcich rodinách.
V historických záznamoch nájdeme tiež obdobia, v ktorých boli svokry označované ako hlavná príčina neúrody, sucha ale aj malej dojivosti kráv.
Aj v súčasnosti sa nájdu jednotlivci, ktorí svokry obviňujú zo šírenia poplašných správ a mnohých iných spoločenských neduhov. Prehliadajú skutočnosť, že za všetkým zlom sú podplatené masmédia.
Je pravda, milé svokry, to treba objektívne priznať, občas sa zamiešate svojimi radami do mladomanželských sporov. Pravda, to neznamená, že Vám vaši najbližší majú zato brať chuť do života a právo na sebaurčenie. Veď aká by to bola mladomanželská hádka, keby občas v nej nemohla mať prvé aj posledné slovo svokra…?
Bez Vašich dlhoročných skúsenosti sú mladé nevesty pri sporáku, praní bielizne, či umývaní okien úplne stratené. Prídu na to až keď im prihorí zápražka, pofarbia si čipkované nohavičky a vo výhľade z okna im bránia vlastnoručne vyrobené šmuhy.
Ani vo vzťahu zať a svokra nie je hneď všetko zharmonizované. Stačí, keď svojich zaťov upozorníte na zlozvyky, ktoré si dotrepali do manželstva z domáceho prostredia, kde im maminka všetko dovolila.
Najviac sa zaťovia paprčia, keď im naznačíte, že majú obidve ruky ľavé. Na bytových dverách vypadávajú kľučky, obrazy nemá kto zavesiť na stenu, o kvapkajúcich vodovodných kohútikoch ani nehovorím. Právom spochybňujete ich postavenie hlavy rodiny.
Najväčšiu nevďačnosť musíte pociťovať, keď Vaše dobre mienené rady pri výchove vašich vnúčat sú ako hrach hodený na hladkú stenu.
Spomeniem len niektoré Vaše účinné rady: Dojča si musí po jedle trikrát odgrgnúť, lebo inak nezaspí. Varenú mrkvu podávať až keď si dieťa zvykne na červenú farbu. Pri prvom zúbku neplakať spolu s dieťaťom. Upokojujúcejší je šalviový čaj. Neučiť malé deti vyplazovať jazyk, lebo si na to zvyknú aj v dospelosti.
Určite by sme vedeli pokračovať aj v ďalších praktických radách, ktoré nikde inde nenájdeme, len keď kajúcne uznáme, že aj svokra môže mať niekedy pravdu.
Milé svokry, považujete tento otvorený list, ako prvý pokus odstrániť zo všeobecného povedomia zaujaté, diskriminačné, predsudky, ktoré nás vedú do slepej uličky bez ocenenia Vašej neoceniteľnej úlohy v našich rodinách. So zaťovským pozdravom!

Alexander Scholz

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments