Dnes aktuálne humorista Milan Kupecký – vyberáme z Literárneho týždenníka

OCENENIA/EDIČNÉ TITULY

Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov udelilo ceny za celoživotné dielo za rok 2022 členom SSS:

PAVOL DINKA – pri príležitosti okrúhleho životného jubilea za celoživotnú tvorbu spisovateľa literatúry faktu, esejistiku, s dôrazom na jedinečné diela približujúce slovenské kultúrne dedičstvo, súčasné civilizačné a mediálne problémy a osobitne za dlhoročný prínos v tvorbe Literárneho týždenníka vo funkcii šéfredaktora a redaktora;

DUŠAN MIKOLAJ – pri príležitosti okrúhleho životného jubilea za celoživotnú tvorbu spisovateľa literatúry faktu, propagáciu slovenských domácich i krajanských výtvarníkov a osobitne za prínos v tvorbe Literárneho týždenníka v oblasti slovenského vizuálne umenia;

BYSTRÍK ŠIKULA – za celoživotnú prozaickú a recenzentskú tvorbu, pozitívne ovplyvňujúcu slovenskú literatúru, a osobitne za dlhoročný prínos vo funkcii šéfredaktora Slovenských pohľadov, s ktorých vytvoril hodnotný literárny časopis s kultivovanou autorskou základňou a hodnotovým umeleckým dosahom.

SÚŤAŽ/EDIČNÉ TITULY/OCENENIA

Ocenenia kníh v súťaži Spolku slovenských spisovateľov kníh, ktoré vyšli v roku 2021:

Hlavnú cenu Vincenta Šikulu v súťaži kníh SSS získala básnická zbierka MICHALA ZÁLETU, prémie v rámci ceny získali knihy: MARTY HLUŠÍKOVEJ, JOZEFA MIKLOŠKA, IMRICHA BARIAKA, DALIMÍRA HAJKA, PAVLA DINKU, HANY KOŠKOVEJ a IGORA VÁLEKA, ocenenie in memoriam udelili knihe ĽUBOŠA JURÍKA a cenu čitateľa získala kniha IGORA VÁLEKA.

K blahoželaniu ocenených sa pripájajú aj tvorcovia HUMORIKONU!

Fejtón o chaose

Priznám si, že ma postretlo veľké šťastie, – získal som neobyčajne lukratívny flek – stal som sa poradcom, premiérovým poradcom pre otázky chaosu. A po zásluhe: všetko motám, pletiem, komplikujem – manželku si mýlim so susedkou, chladničku so skriňou, posteľ s trampolínou, televízor s rádiom, vysávač s mixérom, ministra s vrátnikom, skrátka, všetko obrátim naruby, už len chýba, aby som chodil po rukách. Premiér si spokojne mädlí dlane, takého vraj potreboval ako soľ, hlava mu ide puknúť od starostí; chaos v štáte, vo vláde, chaos v cenách energií, chaos vo všetkom – to je veľa aj na konskú hlavu. „Človeče, Ludolf (nemýliť si, prosím, s Ludolfovým číslom), vy ste mi padli rovno z neba,“ oslovil ma včera, „poraďte mi, ako sa vysomáriť z toľkých problémov?! Iba hádky, škriepky, osočovania, nezhody v koalícii, demisie… A opozícia, hrôza pomyslieť! Samý konšpirátor, fašista…“ „Nevešajte hlavu, pán premiér,“ chlácholil som ho, „na všetko sa nájde recept… čo tak využiť motýlí efekt.“ „Aký efekt, aký motýľ… netrepte, Ludolf,“ zahrmel, až sa mi roztriasli kolená. Začal som mu vysvetľovať jeden zo základných princípov teórie chaosu, podľa ktorej aj niečo také malé ako trepotanie motýlích krídiel môže v konečnom dôsledku vyvolať tornádo, napríklad niekde na druhej strane zemegule. „Milý kolega,“ odvetil premiér zmierlivým hlasom, zrejme vycítil, že mu svoju radu ponúkam s hlbokou pokorou, „vládne tornádo tu už máme. A čo ďalej? Teraz buďte múdry!“ „Na to poslúži náš recept, pán premiér,“ vyhlásil som optimisticky, osoliac to riadnou dávkou presvedčivosti. „S hrmotom odsuniete v kancelárii prázdnu stoličku a… a príslušný minister podá demisiu. Bude to motýlí efekt v praxi.“ „Lenže, vážený Ludolf, v tomto prípade neplatia nijaké zákony fyziky a matematiky.“ Tvár si zaboril do dlaní, zaujatou pózou pripomínal Pascala. „Zabúdate, že ministri sú na stoličky prilepení tým najtuhším lepidlom. Motýlie krídla sú iba marivo…„Tak sa pokúsime o entropiu?“ navrhol som. „O čo?“ Evidentne pojem nepoznal. Nie je jednoduché len tak spakruky vysúkať zo seba definíciu, musel som sa o to pokúsiť: Entropia je fyzikálna veličina, ktorá meria mieru chaosu. Premiér bezradne gúľal očami. Napokon som sa predsa len vynašiel, spásonosne som v mozgu vylovil konkrétny príklad: „To máte tak, šéfe,“ dovolil som si byť familiárnejší, „keď vložíte do horúceho čaju studenú lyžičku, vytvárate v tekutine zárodok chaosu. Pri vyrovnaní ich teploty nastane najvyššia miera chaosu…“ Premiér na mňa nedôverčivo pozeral, nechápavo krútil hlavou…„Počkajte, Ludolf, ako to vlastne myslíte? Horúci čaj, studená lyžička… Veď je to hlúposť, elektrinu na zohrievanie vody nám vypli, na sviečky a lyžičky sa v rozpočte nenašli peniaze…“ „Viem, pán premiér, viem,“ prikyvoval som vyzbrojený božskou trpezlivosťou. „Treba to chápať ako metaforu, ako protiklad horúceho a studeného, horúcej a rozvážnej hlavy…“ „Kde hľadať rozvážnych, Ludolfko môj?! Vari na Mesiaci? Nebuďte smiešny…!“ „Ešte je tu jedna možnosť, šéfe,“ pokračoval som v dôvernom tóne, „azda by pomohlo viacej dbať na dostredivú a odstredivú gravitačnú silu telies, vrátane ľudí… Aj samotná gravitácia je príčinou chaosu. Nepochybujem, že i to môže byť riešenie…“Rozhostilo sa ticho, nevedel som, či je to dobré, alebo zlé znamenie…„Ďakujem vám, Ludolf, ste geniálny,“ zvýskol zrazu od radosti premiér. Podišiel ku mne, objal ma okolo pliec a srdečne vystískal. Vyzeralo to, že si moje rady vzal k srdcu…
x x x
P. S.: Na druhý deň prijala vláda nasledujúce uznesenie: Od dnešného dňa budú členovia vlády rokovať na orbite našej planéty – priamo na prirodzenom satelite Zeme – Mesiaci, a to vždy postojačky, bez stoličiek. Využije sa pritom aj šesťnásobne menšia, no o to výhodnejšia gravitačná sila tohto vesmírneho telesa. Obmedzia sa tým možnosti vzniku motýlieho efektu a ďalšieho narastania chaosu.
Domov som sa vracal s pocitom dobre vykonanej práce. Gravitácia, zdá sa, predsa len zabrala…Až suseda ma upozornila, že som si opäť pomýlil dvere…Žeby to bol výsledok gravitačnej sily? Vidíte, na Mesiaci by sa mi to stať nemohlo. Zrejme sa ta vyberiem spolu s vládou…

Pavol Dinka

Humoreska

Byť bankárom je lepšie ako byť obyčajným zlodejom

Pri lúpeži v banke lupič zakričal: „Nehýbte sa! Peniaze patria „nám“, vaše životy patria „vám“ !!! Všetci v banke si ticho ľahli. (Tomu sa hovorí koncept zmeny myslenia. Akceptácia situácie!)

Po návrate domov mladší lupič (s maturitou) povedal staršiemu lupičovi, (ktorý nedokončil základnú školu): „Poďme spočítať, koľko sme to ulúpili…“
Ten mu ale odpovedal: „Si hlúpi?! Je tu toľko peňazí, že by sme to počítali veľmi dlho!“ Pustíme si správy a tam nám to presne povedia.“ (Tomu sa hovorí skúsenosť. Častokrát je lepšia ako kvalifikácia na papieri.)

Po tom, čo lupiči odišli z banky, pokladník chcel rýchlo volať políciu a riaditeľa banky. Ale vedúci oddelenia mu povedal: „Počkaj! Najprv si vezmeme z trezoru tých 15 miliónov, čo nestihli zobrať a pridáme ich k tým 20 miliónom, čo nám ukradli…“ (Tomu sa hovorí plávať s prúdom. Zmeniť nepriaznivú situáciu na svoju výhodu.)

Pokladník potom povedal: „Bolo by fajn, keby nás vylúpili každý mesiac…“ (Tomu sa hovorí racionalita. Osobné šťastie je dôležitejšie ako tvoja práca.)

Večer v správach riaditeľ banky hovoril o 100 miliónoch, ktoré boli ukradnuté. Lupičom to nedalo, ale napočítali len 20 miliónov! Boli veľmi nahnevaní a sťažovali sa: „ Riskovali sme svoje životy a máme len „20 miliónov“! A tie svine z banky si zobrali 80 miliónov lusknutím prstov…

Plynúce poučenie: Byť bankárom je lepšie ako byť obyčajným zlodejom.  

(internet)

Pripravil: Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Jožo Lang
Jožo Lang
11 months ago
Milankovi ďakujeme za posolstvá aforizovaného ducha, a niekedy aj zloducha.   Pozdravujem ŤA   Jožo Lang
Július Fortshoffer
Július Fortshoffer
11 months ago

Milý pán Kupecký, slovutný humorista.
Ďakujem za ohlas i priazeň, ale moja odpoveď situáciu nezmení. Ak už niet z čoho financovať Humorikon, tak prestane vychádzať a Vy (možno)presadnete na iného záujmového koníčka a humor i aforizmy budú iba pre úzky okruh korešpondenčných priateľov, alebo nebudú. V tom nehľadajte tragédiu, ale zhodu okolnosti keď sa v „tejto krajine“ nakopilo toľko náčelníkov naklonených cudzine, aj za pomoci občanov národa, ktorý nepochopil ako ho „opíjajú rožkom“ a budú naďalej keď vidia ako ľahko sa v tom dá pokračovať. Nečakajte ani od poverenej vlády v demisii, ani od pripravovaných volieb nič čo by mohlo zmeniť tento stav. Bude (akože)kampaň, už priznali: ani biela, ani čierna, ale „špinavá“, mohutná (za úplatné peniaze a Faustove zmluvy o službe) veď v mútnej vode sa ľahko loví. Pokiaľ sa nezmení silový pomer v globálnom ponímaní, žiadny kolonizátor sa dobrovoľne nevzdá svojej ukoristenej kolónie z ktorej ťaží najmä lacnú pracovnú silu.
To, že je nedovzdelaná je výhodou, nie prekážkou, skôr cieľom. Ale nekameňujte ma ako proroka neurčitej budúcnosti. Veď aj Pythia veštila Alexandrovi Veľkému: ak prekročíš rieku, zničíš veľkú ríšu – len nepovedala ktorú. Prajem Vám zdravie a priateľsky pozdravujem   Julo