Dnes aktuálne humorista zo Žiliny Ján Heinrich

 Ján Heinrich zo Žiliny patrí medzi známych popredných slovenských humoristov. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva, konkrétne v bývalých Štátnych lesoch v Žiline, kde momentálne ako dôchodca žije a pracuje, a keďže sa dlhé roky pohyboval v tomto prostredí jeho prvá kniha má názov Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky-aforizmy z tohto prostredia. Ďalšia  publikácia obsahuje poviedky, humoresky, veršovanky, epigramy, ktoré postupne zaraďujeme aj na stránky Humorikonu. Jeho príspevky sa kedysi objavovali vo vtedajšom známom celoslovenskom satiricko – humoristickom časopise ROHÁČ, keď predtým mal vlastnú rubriku v Roľníckych novinách. Janko Heinrich je všestranný autor, čo možno vyčítať aj z príspevkov z jeho dlhoročnej tvorby.

Centrálna evidencia obyvateľstva (CEO)

Predvolali ma na Úrad. V nesmierne vážnej záležitosti.Vraj, vypadol som z centrálnej evidencie obyvateľstva (CEO). Taký plešatec neduživý mi to oznámil, čo za šrajbtyšom sedel. Poriadne to so mnou zamávalo. Veď ja De jure neexistujem! Ale, ako to, že ma našli? Odkiaľ poznajú moju adresu?
To má na starosti úplne iný referát, vyviedol ma z omylu plešatec. To sem nepleťte ! Evidencia je jedno, adresy sú druhé. Tu všetko funguje, vážený pane. Horšie to vraj bude so mnou. Čo z adresy bez adresáta.
Nuž čo s vami, človeče boží. Treba vám od piky začať. Do rodnej viesky načim zájsť, v matrike sa povŕtať.
Vytasil som občianku na toho byrokrata.
Vidíte, práve v tom je celý problém. Nesedí kód!
Zrušili sme staré, zaprášené archívy, vysvetlil mi s neskrývamou hrdosťou. Všetko je na diskoch uložené. Digitálne. A váš kód sa nezhoduje s tým, čo vám pridelil počítač. Takže, ako hovorím, pekne od piky. Inak…A podal mi hromadu lajstier, čo ich musím povyplňovať, opečiatkovť, popotvrdzovať, okolkovať…Pojala ma zlá predtucha. Asi to do volieb nestihnem. Takže, ak to bude nerozhodne, tak viete prečo…

DOKOLA

Kde – kto o Slovákoch tvrdí
vlastenci vraj sme a hrdí.
Mne skazí ale náladu
vôkol či zriem, bo dozadu
hľadáme (viem prečo asi)
spojencov na večné časy.
Už zvrtlo sa to mnoho krát
na východ a zas na západ
bez hanby a tiež bez taktu
vláčime chomút z paktu do paktu.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú…
Na starý nápev novú melódiu
častušky keď vyšli z módy
spievať chceme na pochody
džez aj bigbít, všetko málo.
Hej, Slovensko naše, veď si dlho spalo!

NÁVŠTEVA

Toť onehdy ma služobná povinnosť na Ministerstvo zaviala. Navštívim spolužiaka, povedal som si, keď som už raz tu. Reku, dlho sme sa nevideli, snáď sa mojej návšteve poteší.
Ste ohlásený, pýta sa tajomník. Nie som, odpovedám popravde. Ale povedzte moje meno, iste ma prijme. Od detstva sa poznáme, školské lavice sme spolu leštili.
Neochotne vkĺzol do pracovne. V akej veci ho chcete navštíviť, vysypal na mňa otázku, keď po malej chvíli vyšiel.
Nič, len tak, po kamarátsky. Na zdravie sa opýtať. Ak bude čas, na mladé časy zaspomínať.
Opäť vkĺzol dnu. Teraz to trvalo len pár sekúnd. Ani dvere na pracovni nezatvoril. Poďte, ale naozaj len tak narýchlo. O chvíľu totiž začína porada.
Vošiel som. Privítal ma širokým, natrénovaným úsmevom. Náruč roztiahol, objal ma, vo tri vrhy poceloval.
-Tak vysyp, čo máš na srdci, vyhŕklo z neho.
– Ale ja naozaj nič od teba nechcem. Len ťa vidieť, opýtať sa, čo máš nové…
Viditeľne znervóznel. – Ak na mňa niečo máš, povedz mi to radšej hneď. Netreba veci rozmazávať, najmä teraz nie.
– A čo doma, – skúšal som z iného konca. Manželka, decká…
-To sem nepleť!…Ruky sa mu triasli, keď si pripaľoval. Novinári všetko zveličia. Bol bledý, po trvári mu stekali cícerky potu.
Zle je, hovorím si, musím ja na vec ináč. Nasadil som skormútený ksicht.
-Potrebujem helfnúť, mám problémy so synom, strelil som do luftu…
Tvár sa mi vyjasnila. Jasne som počul, ako mu padol kameň zo srdca…

Sentencie

Väčšina súkromných názorov pochádza z privatizácie.
Zodpovednosť nohy zväzuje, nezodpovednosť rozťahuje.
Hlúposť a smradľavé nohy naveky neutajíš!
Čo majú spoločné kominár a pasák? Živia ich štetky!
Dôvody k optimizmu sa udávajú v promile.
Škola života žiadne dotácie nepotrebuje.
Aj žobrácka palica má dva konce.
Mladým patrí budúcnosť. Tak im treba, zasranom nevďačným!
Pedant sa vyzuje, kým do seba vstúpi.
Voľby sú opona na politickej scéne.
Hypochonder je simulant z povolania.

ATRAKCIA

Amík, keď chce zažiť srandu
zavíta do Disneylandu
v Rakúsku sa patrí, roztočiť to v Prátri
v Moskve dobrým zvykom bolo
Lužniky a ruské kolo
na Slovensku iba, atrakcia nám chýba…
Ešteže náš občan prvý, zmysel pre šou
má už v krvi, servíruje na tácke
s pompou hámre mantácke
spríjemní pobytu chvíle
hlavy štátov kujú rýle
potom, len tak, mimo plánu
múzeum rodinného klanu.
Zahraničná návšteva
ta sa, hor´ do Medzeva
hrdo sa Slovači dýcha
Rudiland je naša pýcha!

Z obsahu pripravovanej knihy

Skeptik, pesimista: – Poviem vám to na rovinu. Ide to s nami dolu z kopca!
Kto ovláda umenie prehrávať, toho už žiadne víťazstvo nezaskočí.
Diplomat je človek, ktorý sa škrabká na inom mieste, ako ho svrbí.
Odvaha je najagresívnejšia forma zúfalstva.
Vernosť je akútny nedostatok príležitosti.
Starých chlípnikov najskôr odhalíte pri horúcej polievke.
Spustila sa s ním vo výťahu.
Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najvýstižnejšia satira máva anonymného autora.
Niektorým ide práca od oboch rúk.
Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
Niektoré denníky sú napojené na informačné stoky.
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch.
Aj hulvátovi občas ujde slušné slovo.
Po voľbách sa poslanci stávajú nezávislými. Od svojich voličov.
Lídrov by mali balzamovať, aby sa nerozpadli skôr, ako strany.
Nápis na náhrobnom kameni diabetika : Spi sladko! Už môžeš…
Ľudský život je prikrátky na to, aby sme stihli všetko pobabrať.
Nevyslovená pravda je niekedy horšia ako lož.
Najviac ľutujeme hriechy, ktoré sme nestihli spáchať.
Vabank sa hrá najlepšie s prázdnou peňaženkou.
Nie je každý kominár, kto sa so štetkou vláči.

POUČENIE

Keď vlajka stúpa vozvysok
jedno, kto priateľ a kto sok
nálada prajná a úprimná
keď ako chorál slovenská znie hymna…
Slováci, bratia, jedna mať?
Kdes´chyba, skúste porovnať!
Profesná drina, tamtí na ľade
ostatní s pálenôčkou v „nálade“
modriny, rany, prepotené dresy
zápecník doma, v perinách sa miesi
bojujú, hoc´ ich zmáha únava
našinec na pomery iba nadáva
neváha, dušu dá, v tom boji divokom
človiečik, ten radšej, volí – byť otrokom.
Jeden cez druhého múdre reči splieta
zrazu sme už všetci azda majstri sveta.
Recept, nech sa lepšie darí?
Ajhľa, pritom žiadne čary:
Buďme ako oni, naši šampióni!

Aktuálne

Ako táto vláda pohnojí, tak bude nasledujúca žatva.
Hráči…Minúta ticha za mŕtvy ofsajd.

ODMENA

Dobrodinci, sponzori
skrátka všetci, tí ktorí
financujú strany, hnutia
kalkulujú, vodu mútia…
Prečo? Oni veď práve
maslo majú na hlave
za nechtami špinu
ba aj vinu inú.
O krátky čas voľby budú
vtáčkovia sa vyhnú súdu
pomoc bude ocenená
dočkajú sa svojho léna
paragrafy na nich krátke
šup – a sú na kandidátke
že volili správnu cestu
imunitou proti trestu.

Ívery

Mamonárov by mali hospitalizovať v peňažných ústavoch.

Smoliarovi padne kameň zo srdca rovno na otlaky.

Ak neviete, kam z konopí, pomôže vám díler.

Lazaaret

Divná, doba, divné fúzie
prichádza svet o ilúzie.
Aby bolo jasné, o takých je reč
Damoklov čo visí, nad hlavou im meč.
Bratajú sa dvaja, bieda ich len spája:
Hluchý lepí strany črepy
pomáha mu pritom slepý
chromý mení kabáty
manekín je hrbatý
nemý reč si pripraví
prednesie ju koktavý.
Takí keď vám moji milí
zúbožené spoja sily
väčšej sily veru niet:
Predvolebný lazaret!

Č R I E P K Y

Na bezočivosť sú všetky dioptrie krátke.

Ach tá pamäť, vzdychol si počítač.

Kar je posledná príležitosť podeliť sa o dedičstvo bez fiškálov.

Nevera je prísť si s cudzou na svoje.

Za každým dobrým skutkom hľadaj hriešnu myšlienku.

Berte život s humorom! Je grátis!

Štáty sa delia na suverénne a suterénne.

Úzka špecializácia – široká klientela.

Z budúcej životnej úrovne sa nebude dať vypočítať životné minimum.

V mladosti zbieral u žien body za športový výkon, na staré kolená za umelecký dojem.

HORLIVCI

Taký sme my národ asi
vždy s niekym na večné časy!
Trinásť rokov…Málo? Veľa?
Pauza, tá nám neprospela.
Sotva nás pozvali
už sú z nás vazali
horlivým to nestačí
sú z nich pätolízači
ktorí, hanba hovoriť
novým pánom lížu riť.
Nebyť takých, strýčko Sam,
v Európe by zostal sám…
Preťažko skúšaný národ sme my malý.
Páni, skiaď to právo, či sme vám ho dali?!

Do prievanu

Daňový raj poznáte podľa nahých poplatníkov.

Ministrovi zdravotníctva treba postaviť pamätník zo zubného kameňa.

Ideálna žena má IQ 90 – 60 – 90.

Životná úroveň nám prerástla cez hlavu.

Psychiater je človek, ktorý dokáže pomenovať vaše vlastné problémy cudzími slovami.

Dôležitý oznam:Separujte komunálny odpad, uľahčíte nám prácu! S vďakou, vaši bezdomovci…

Ján Heinrich

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments