Dnes aktuálne Ján Heinrich

Ján Heinrich patrí medzi známych popredných slovenských humoristov. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva a preto je autorom aj nekoľkých kníh s názvom Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky – aforizmy z tohto prostredia. Okrem toho je autorom mnohých poviedok, humoresiek, epigramov, ktoré postupne zaraďujeme na stránkach Humorikonu. Dnes prinášame niekoľko príspevkov z jeho autorskej dielne:

Vodu kážu víno pijú

K skromnosti
nás vedú,
vydržať
nám kážu,
nám dvíhajú
adrenalín,
no a sebe
– gážu!

BEZ ZMENY

Do boja volajú
vpred:
Korupčnícky
rastie vred!
Ako správne
občan tuší,
všetci sú v tom
až po uši,
nepočujú
hlasy zdola,
chýba politická vôľa…
Nezmenil sa veru svet,
stále platí: Non olet!

SENTENCIE

Súčasná  vláda robí naozaj všetko preto, aby sa tá budúca mohla na ňu vyhovárať.

Štatistika počíta s obyvateľmi na hlavu.

Vstávaj, Jánošík, lebo ti nič nezostane!

Strany sú odkázané na členské príspevky rovnako, ako cirkev na drobné zo zvončeka.

Naše dejiny majú o koleso viac.

Zlosť sa vylieva, trpezlivosť prelieva a pivo nedolieva.

Bývajú aj také prevraty, keď sa strieľa len z občanov.

Heinrichoviny

Každý začiatok je ťažký! – povzdychol si samovrah.

Madam nevie, čo je to únava materiálu?!

Kto za pravdu horí – bola pôvodne hymna Svätej inkvizície.

Lurdy sú Lurdy, ja opäť vidím! – zvolal chromý.

Stálica je unavená pobehlica.

Písanie pamätí sklerotika sa začína aj končí hľadaním pera.

Nazhadzuj sa dcéra moja s tým starým handicapom!

NA KOLESÁ!

Slovensko nedávno, ach,
sotva stálo na nohách,
dnes radosťou plesá,
hurá na kolesá !

Víťazstvom sa spíja :
Vivat Slowa KIA !

PROROCTVO

Pod Dubňom sa vypína,
metropola Žilina,
pre biedu sa nik netrápi,
kam sa pozrieš – mrakodrapy.
Nová doba, aj mrav taký,
učíme sa čítať znaky,
no a k jedlu, veď sa sluší, 
chlipkať z misky riedke suši,
súc poplatní novej dobe,
paličkami ryžu zobe,
saké miesto piva,
tak to u nás býva …
Už nie dievka modrooká,
ale gejše, karaoka.
Svet sa vôkol KIA točí,
aj Jano má šikmé oči…

Č R I E P K Y

Na politickej scéne je najdôležitejšia šepkárska búdka

V dobách inkvizície osvietenci bojovali za cenzúru.

Ako posledná bude sprivatizovaná štátna hymna.

Čím vyššie zdvihnutá latka náročnosti, tým ľahšie sa podlieza.

Na funkciu netreba mať žalúdok, ale pečeň.

Kto dnes nemá lakte, musí sa len na kolená spoliehať.

A N T R A – C I T Y

Áno, podvádzam ťa, ale nie s hocikým!

Ak vám lekár prikáže priniesť stolicu, neznamená to, že je plná čakáreň.

Po tretej osobnej chybe sa vyfauloval z postele.

Žila striedavo na voľných nohách.

Žiarliť na peknú ženu nie je žiadne umenie.

Vyslúžilé fotomodelky si na staré kolená prilepšujú pietnými aktami.

Niektoré dievčatá obdaril Boh krásou, iné rozumom. Tie druhé hrešia myšlienkami.

OÁZA POKOJA A MIERU

Svet je zlý. Vojny, revolúcie, prevraty, atentáty, teror … Kľudu niet, všade sa niečo melie. Nuž blúdim, putujem, oázu pokoja a mieru hľadám.
Dlho, predlho to už trvá. Opatrne našľapujem, mínam a guľkám sa vyhýbam.
Zrazu, vlastným zmyslom neverím. Ticho. Nepočuť streľbu, záblesky výbuchov nevidieť. To bude ona ! Oáza pokoja a mieru .
Len jedno ma mätie. Všade okolo sa ľudské kosti povaľujú. Asi stopy vojny. Ale aj tak, zostal som. Veď už je, zdá sa, po všetkom.
Netrvalo dlho, začal ma smäd moriť. Márne hľadám, darmo snorím, nikde potôčik, nikde studnička. Po vode ani chýru, ani slychu. Už mi je jasné, ako tí chudáci nebohí pošli.
Pozbieram zbytok síl a odplazím sa z toho prekliateho miesta. Pri najbližšej studni pijem do prasknutia. Zem sa otriasa výbuchmi, okolo mňa svištia guľky.
A mne to znie ako hudba nebeská…

PREČO VRANA K VRANE SADÁ

Krúži vrana nad chotárom . Tam dole sa to vranami len tak černie. Na konároch a na zemi sedia, krákajú jedna cez druhú.
Ale div sa svete, naša vrana si ku svojim neprisadá. Medzi kŕdeľ vrabcov si to namieri.
A čo vrabce? Rozpŕchli sa, ako keby medzi ne strelil.
– Škoda, – smúti vrana – veď som si chcela s nimi iba trochu počvirikať!

MEMENTO

Na vrchol Mamonu
nes svoj kríž…
Pracháč si
a na prachy
sa obrátiš!

DIVADLO

Naša politická scéna,
do krvi vraj rozvadená.
Tak sa to na pohľad javí …
Iné však panujú mravy.
Pred občanmi budiť zdanie,
že prebieha veľké pranie:
Tu potyčka, tam zas rana…
Veď nám ide o občana!
Cieľ však jeden: Hrabať „ love “,
no a miesto pri válove!
Ján Heinrich

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.