Dnes aktuálne Ján Maršálek

Recenzia kníh

Humor nielen v športovom úbore

Žijeme v zvláštnych časoch – kráľov už niet, zato šašov stále pribúda. Mysliteľov nahradili analytici, štátnikov kariérni diplomati, kritikov kritikasteri. Namiesto hercov, ktorí vedeli dôstojne predniesť aj vážnu poéziu, máme všetko ironizujúcich komediantov a namiesto humoristov máme zabávačov, ktorých výkony sú neraz urážkou normálnosti. Ako sa zdá, už nepotrebujeme kultúru, stačí nám rozptýlenie, nepotrebujeme satiru, odmietame ju, lebo si myslíme, že všetkému rozumieme. Milan Kupecký, činorodý a neúnavný glosátor, publicista, tvorca sentencií, humoresiek a najmä aforizmov, sa tomuto trendu bulvarizácie života nechce podvoliť. Hoci, paradoxne, píše takzvanú ľahšiu literatúru, menej vážnu, ktorá sčasti spadá pod už takmer zabudnuté označenie komunálna satira. Zrejme si však uvedomuje, že všeličo, čo sa dnes vydáva za umenie, je pod úrovňou i onej „komunálnosti“. A tak akoby spoza čiary hodnotí, komentuje i karikuje okolitý svet, chcejúc ho urobiť veselším, krajším a azda aj lepším. Tá pomyselná čiara oddeľuje svet pôvodnosti a módnosti, činorodosti a pasivity – je hranicou, no tiež príležitosťou prekročiť vlastný tieň. Milan Kupecký vydal len nedávno (v roku 2015) svoje „celoživotné dielo“ – knihu nazvanú jednoducho Aforizmy. Ukazuje sa, že nepojala ani zďaleka všetko, čo napísal. Čitateľom sa dostáva do rúk ďalší knižný výber z jeho satiricko-humoristických textov, tentoraz so športovou tematikou, doplnený ilustráciami štyroch známych karikaturistov: Vladimíra Pavlíka, Františka Mráza, Pavla Švancára a Františka Bojničana. Knižka Spoza čiary má trochu zavádzajúci podtitul: Športové aforizmy. Obsahuje totiž nielen aforizmy, ale aj vtipy, humoresky a fejtóny. Ide teda o pestrú koláž myšlienok, slov a obrazov, ktorá môže zaujať nielen športovcov či športových fanúšikov. Možno povedať, že Milan Kupecký (1943) takto zúročuje svoju dlhoročnú redaktorskú, novinársku, publicistickú prácu. Pôsobil v niekoľkých periodikách (najdlhšie v Hlase ľudu a v Roľníckych novinách), do ďalších prispieval. V neposlednom rade spolupracoval s časopisom Roháč, istý čas bol aj šéfredaktorom obnoveného Nového Roháča (žiaľ, i ten už zanikol). Ako novinár sa venoval a venuje rôznym témam, no jadrom jeho tvorby vždy bola oblasť humoru a satiry. Pomenovanie aforizmus pochádza z gréckeho aforizmos, čo znamená vymedzenie. Pravdaže, nemožno to chápať len ako vymedzenie sa voči niečomu alebo niekomu. Aforistovi ide o viac: stanovenie, objasnenie, vystihnutie, začlenenie, charakterizáciu – a to všetko vtipne a na čo najmenšej ploche, s využitím niekoľkých slov. Ktosi pomenoval aforizmus románom v kocke a takto pekne aforisticky poukázal na úpornú snahu každého dobrého aforistu (čiže aj Milana Kupeckého) vyťažiť z minima maximum, alebo inak: nájsť zlaté zrnko v halde piesku. Podľa Kupeckého nie je problémom aforizmus napísať, ale vymyslieť ho. Veru tak. Nie každé zrnko sa ligoce a nie všetky ligotavé sú zlaté. Tvorivá práca je spätá s iskrením ducha, ale tiež s námahou, triedením nápadov, ohýbaním slov. Niekedy to musí aj zabolieť, aby sme spoznali pravdu – ako boxer v jednom aforizme, ktorý zistil, že „dôležité je nielen brať, ale i dávať“. Autor knihy Spoza čiary na otázku, prečo sa rozhodol písať aforizmy, odpovedal: „Je to jediný literárny útvar, ktorý ľudia neodložia nedočítaný.“ Možno to neplatí, ak ide o celú zbierku aforizmov, no tú zas nemusíme čítať v prísnej postupnosti, môžeme začať trebárs aj od konca – ako sa voľakedy čítali noviny. Pre zaujímavosť, posledný aforizmus recenzovanej knižky (na strane 123) znie takto: „Jediným čiernym bodom v zápase bol rozhodca.“ 

Prinášame zopár jeho myšlienok – aforizmov  

Žiť plným životom sa nedá s prázdnymi vreckami.

Lepšie ak vás kopne múza, ako keď vás vykopnú z práce.

Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.

Zranenia futbalistov nie sú najboľavejším miestom v  našom futbale.

Špáradlá nepomôžu ak máte niekoho plné zuby.

Pochvala dnes neplatí medzi valuty.

Niekdajšiu deľbu práce vystriedala deľba peňazí.

Žiaľ, niektorí ľudia si svoju neschopnosť zamieňajú za osud.

Ako Homo sapiens sme najdokonalejším tvorom na Zemi. Vieme zo seba robiť opicu, somára, ba i vola.

Ubúda tých, čo si za naše devalvované euro dajú aj koleno vŕtať.

Kedysi kosák a kladivo, dnes širák a žobrácka palica.

Súdiac podľa prania špinavých peňazí, sme veľmi čistotný národ.

Nezaprel v sebe šachistu. Keď ho ponúkli fľašou slivovice, ukázal že má dobrý ťah.

Pozmenené porekadlo. Ktorý politik šteká, nehryzie!

Cenové relácie sú často zaujímavejšie, ako rozhlasové.

Charakteristika našej sociálnej politiky: Veľké oká na sociálnej sieti  malé na povrchu polievky.

Odvtedy, čo sme sa otvorili Európe, mám prázdnu chladničku.

Všade vo svete kraľuje futbal, u nás bieda.

Kedysi sme okrádali štát. Dnes jeden druhého.

Euro: Bože, ako hlboko som kleslo!

Stále sme vo vojnovom stave. Kedysi sme bojovali za socializmus, dnes o prežitie.

Máme oveľa viac tunelárov, ako tunelov.

Vedel pochlebovať, hoci často nemal ani na chleba.

Vieme čo bude o 30 rokov, no nevieme čo bude zajtra.

Pre niektorých podnikateľov je oveľa ľahšie viesť motorové vozidlo, ako firmu.

Niektorí ľudia aj bez horolezeckého kurzu dokáže liezť na nervy.

 

                                          Ján Maršálek

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.