Tu som – Jana Blašková
Vážení čitatelé, já píšem v trnavčine, tak sa vám predstavím v temto nárečí.
Gdze a kedy som sa narodzila, to je o mne známe. Do
školy, vlastne do škól, som chodzila po celej Trnave, lebo na
Linčánskej, kam sme sa prestahuvali z meskej veže, nebola
škola. Najprv tri dny pot vežu, potom do Albertína, též pot
rádio, mníškam a na konec na Gorkého školu. Bola to unikátna
panelová škola.
Už nevím, v keréj z týchto škól ma pasuvali za pionírku,
lebo to bolo dávno. Táto organizácija mala heslo „ždy pripravený“
a teho som sa držala a držím do čúlku.
Čúl bývam v Jaslovských Bohunicách a aj ket ma osud
odfúkol z Trnavy, furt som jej verná a verná budem. Že je to
tak, svečí to, že ket si každý týden otvoríte Trnavsko, nájdete
tam mój pravidelný stĺpček a fotku. Na jednej strane sme
tam z Evku Jarábkovú a tak sme opčanky z jednej strany.
Ešče k mójmu spisuvatelstvu. Vydala som dve knižky, a to
pravidelne, prvá v roku 2012, druhá v roku 2014 a čúl je
rok 2016, tak ide trecá. A to vždycky v októbry. Dzeci sa
rodzá obyčajne v devátém mesáci a moje knižky v desátém.
Výber z jej diela
Kam sa hrabe Adela a Rytmus
Čulajšé celebrity si vybírajú hrady a zámky dze si odbavá svadbu. Nékerý idú túto oslavu robyt až za hranyce našej vlasci. Ja som nebola celebryta, ale svadbu zme maly na polovnýckem zámečku, pri vode a v lese, teda v krásnej prírode. Bolo to pret 43-ma rokáma. Tento zámeček dal postavit gróf Pálfy v Malých Karpatoch, táto čast sa volá Brezinky a je na brehu Bukovskej préhrady. Sobáš zme maly v jednej z najkrájších sál v Trnave a to v zrkadlovej sjény trnavského dzivadla. Asi zme už vtedy boly velyce moderný, alebo zme zavédly novú módu. Svadbuvaly zme sa pri magnetofóne, sedzely aj pri táboráku, opekaly zemáky, tancuvaly na lúke a bolo veselo. Dze sa na nás hrabe Adela, alebo Rytmus. To ony otkukaly od nás, my zme boly pretskokany, my zme to vymyslely. Bolo to v máji, ósmy den tehoto mesáca lásky a potom po čase na našu počest zmenyly 9. máj, den ukončená vojny na 8. mája. Čúl víte prečo sa tak stalo. Jedziné čo ma na tem velyce mrzí je to, že náš zámeček na Bukovej- Brezinkách nejaký dobrák podpálil. Čúl chodzíme kukat len na zhorenysko. Tam sú pochované naše krásne spomínky. Gróf Pálfy, ozajstná celebryta sa obracá v hrobe. No čo už, taký je život.
Možno je to tak (pripájame príspevok jej priateľky, dvojíčky z Trnavy, Evy Jarábkovej Chabadovej
Aj humor má prázdniny
V lete sa o tom presvedčíme aj viac krát za deň. Prejde nás humor, len čo si prečítame reklamu, pozrieme počasie, to je také, že vždy je dôvod naň nadávať, dostaneme celoročné vyúčtovanie, deti prinesú vysvedčenie, manžel neprinesie výplatu, neuspeli sme v konkurze, valí sa to na nás zo všetkých strán a iba zdanlivo sa nás netýka to, čo sa deje v Amerike. To všetko njdete v priložených epigramoch.
Ortopedické sandále
Pomohla mi reklama,
to by ste sa divili,
palec sa mi vyrovnal
a nohy sa mi skrivili.
Zázračné zlepšenie sluchu
Plnú fľašu múch si priložte k uchu
a ak počujete,
nastalo 100% zlepšenie sluchu.
Hľadáme sever
Že jej aj v lete bývala zima,
to starej mame never,
veď si už nepamätá
ani kde je sever.
Konkurzy
Desať hlasov za mamu
a desať za tata,
mať správnych rodičov,
tomu sa hovorí
konkurzná podstata.
Trumpove Golanské výšiny
Pomenovali po ňom osadu,
len čo do Izraela prišiel,
my a náš Leninov štít,
sme rúbali trochu vyššie.
Eva Jarábková Chabadová
