Dnes aktuálne jeden z posledných mohykánov slovenského humoru, dramaturg, scénarista a publicista Vladimír Javorský zo Žiliny

Člen Redakčnej rady Humorikonu Mgr. art. Vlado Javorský sa narodil 15. 4. 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov, okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii… Žije a tvorí v Žiline.

Fejtón

OBLUDÁRIUM…

Netuším, kam mám napísať, že titul Homo sapiens sme dostali omylom…Poradíte kam? Poradiť nemožno, kto by sa takým paškvilom zaoberal? Ide totiž o to, že sa nedokážeme zorientovať ani v čase, ani v priestore! Lastovičky i holuby to dokážu. Uvediem príklad. Globalizácia je pojem, ktorý bol pre nás až doteraz iba akýmsi vzdialeným fenoménom. Príliš vzdialený most, po ktorom raz musíme prejsť. Vláda peňazí, o ktorej nemáme tušenie, lebo vlastne ani netušíme, čo to peniaze sú. To čo nám chodí mesačne na účet asi nebude to pravé orechové. Globalizácia je totiž moc peňazí. Peniaze sú povýšené nad všetkým čo je z mäsa a kostí. Je to modla, hydra, čo pohltí všetku krásu sveta i života. Dospel som k uzáveru, že táto svetová umelo vyvolaná pseudopandémia je iba skúškou ľudskej odolnosti. Ako ovládnuť stádo, lebo inak ako o stáde sa o ľudstve nehovorí. Kašlem na podobenstvá, oponentom prízvukujem, že Biblia hovorí pravdu. Sme ovce, čo občas zaštekajú…naučili sa to od zatúlaných psov. Stádo ovládané v strachu pred zubami vlkov. Aj keď ich priamo nevidieť, každý baran o vlkoch počul. Globalizácia je súhrn znalostí o svete. Ako sa zmocniť všetkého, čo má cenu. Každý kúsok zeme sa pre vyvolených pastierov stane dojnou ovcou. Kam poputuje „zlaté rúno…?“ Kam? Samozrejme do rúk pár rodín…Ako bolo tomu doteraz. Totiž chamtivosť je odjakživa neukojené dieťa. Pýta stále viac. Nie bilióny, ale miliardy biliónov…Z hodnôt nášho umu a našich dlaní. A to je tá pravá epidémia, proti ktorej nás chcú poznamenať a naočkovať strachom. Strachom zo strachu…! A preto verím, že sa nájde niekto, kto nám titul Homo sapiens odoberie. A verím aj v to, že raz nám ho vráti, až sa zbavíme okov a komplexov stáda…a začneme konečne myslieť…!

Rozhovor s Vladom Javorským, o umeleckej tvorbe, o kráse prírody aj o nepoučiteľnosti ľudstva…

Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta

Pán Javorský, viem, že stále tvoríte, kreslíte, píšete – prejavujete sa v niekoľkých oblastiach umenia. Čomu sa venujete v týchto dňoch?

-V súčasnosti sa aktívne venujem dokončeniu svojej štvrtej knižky aforizmov Za hrsť drobných IV. Je to mravčia práca, vybrať z tisícok viet „najmúdrejšie a najvtipnejšie“. Ponechávam na čitateľovi, aby to posúdil. Knižka by mala mať okolo 500 aforizmov. Pravdepodobne si ju budem aj sám ilustrovať, také bývajú neraz požiadavky vydavateľov. Venujem sa aktívne kreslenému humoru, každý deň prinesie nové a inšpiratívne témy. Osobne to za prácu nepovažujem, je to relax. Dokončil som poznámky na divadelnú hru, ktorú píšem pre Komorné divadlo v Martine. Čakám na jesenné daždivé počasie a monodrámu hádam konečne dám dohromady. S umením to je ako s ovocím. V autorovi téma i príbeh musí dozrieť. Očakávam vyjadrenie z istého renomovaného vydavateľstva k môjmu románu Noah. Búrlivé reakcie okolia na rukopis mám šťastlivo za sebou. A poézia? Niečo dokážem vyjadriť kresbou, niečo pár slovami, ale humoristi nie sú len plodnicami srandy. Sú to vnímaví a citliví ľudia. Preto tá poézia, ale tá potrebuje viac inšpirácie, viac intímnych prežitkov a duchovných zážitkov. A tie nebývajú chlebom každodenným, i keď ako by sme po nich túžili. Sú nám podávané po kvapkách…

Tvorivý človek vytvára krásu, ale ju i vyhľadáva, inšpiruje sa ňou. Nevyčerpateľným zdrojom podnetov je príroda. Súhlasíte? Nachádzate si čas na prechádzky či vychádzky, výlety či túry, túlanie sa krajinou? A kde všade nachádzate krásu?

-Múdry považuje čas za najcennejšie, čo máme grátis. Využívam ho rovnomerne na tvorbu i na oddych. S manželkou Marcelou trávime veľa spoločného času prechádzkami, nákupmi, a ak počasie dovolí, veľa cestujeme. Zatiaľ vyhľadávame čarovné zákutia našich miest, vychutnávame si tamojšie gurmánske špeciality a v neposlednom rade trávime dosť času na túrach. Slovensko je nádherná krajina. Istú čas detstva som strávil v srdci Nízkych Tatier, spolu s istým českým fotografom som prebrúsil Veľkú Fatru, hrebeňovky majú svoje čaro a srdcu blízka mi je Malá Fatra. Tam sa vraciame, vyberáme si náročné terény, až nám je niekedy do zúfania, ako nás bolia nohy. S úsmevom…Pri nakrúcaní seriálu Encyklopédia Slovenska, ktorý som písal rok a nemenej toľko i nakrúcal, spoznal som skoro každý kút našej vlasti. Hory, kultúrne pamiatky, hrady…S filmárskym „náčiním“ obťažkaní sme so štábom liezli neraz tam, kam sa iní nedostali. Paradoxne necítim únavu, na akú sa sťažuje moja generácia.

Popri kráse prírody nemôžeme nevidieť tiež jej silu, niekedy ničivú, ako aj klimatické zmeny, respektíve vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Ako vnímate tieto problémy?

-Príroda je mocná, hovorieval chirurg, ktorému som pri operáciách asistoval. Príroda žije svojím životom. Hanobíme ju odpadkami a zlými zásahmi, akoby sme nevedeli, že nám to raz vráti! Dali sme ornú pôdu chamtivcom a nie roľníkom. Tí sa o pôdu starať nevedia, len ju žmýkajú vo výnosoch. Prvý lejak zaplaví najbližšiu dedinu ornicou… Príkladov sú stovky. Prestali sme regulovať potoky, starať sa o lesy. Rúbeme ako po nebohom, nejeden si namýšľa, že rubáš má vrecká. To sú tie klimatické zmeny. Znečistený vzduch a voda. Kráčajú s nami dejinami. Nehovorí sa v Biblii o potope sveta? Zem odkryla dôkazy, potopa musela byť naozaj veľká. Prírodná katastrofa zmietla z planéty obrie zvieratá, vo veľmi krátkom čase vyhynuli neandertálci. Najväčší dobyvateľ území Džingischán nešiel po zlate. Klimatické zmeny, najmä sucho, spôsobili, že jeho ľud a stáda nemali potravu. Migroval, ako aj celé národy…Prirodzený jav. Túžba prežiť je rečou matky prírody. A už sami vnímame dopad tých negatívnych zmien. Ľudia z oblastí subtropickej Afriky, Etiópie či Eritrei odchádzajú prežiť. Otázkou je, či prežijú tí, ktorí im teraz podávajú pomocnú ruku. Obávam sa, že nie…

Súčasnosť – to už hádam nikto nespochybňuje – sa nesie v znamení krízy, ktorá dostáva rozličné prívlastky: ekonomická, politická, kultúrna, hodnotová, celospoločenská… kríza migračná. Popritom sa stále vo svete rozhárajú menšie či väčšie vojnové konflikty. Nepoučili sme sa? Je ľudstvo vôbec schopné poučiť sa?

-Žiadna migračná kríza nejestvuje. Ide o vopred pripravenú a sofistikovanú inváziu. Dokonale logisticky a finančne zabezpečenú. Za všetkým hľadajme peniaze, myslím na zisky. Imigrácia, najmä z Afriky, priniesla pár jedincom miliardové zisky bez ohľadu na dôsledky. Finančný kapitalizmus nabral druhý dych. V Afrike vojna nie je. Kmene sa medzi sebou klbčia tisíce rokov. So stratami, tak to v boji o prežitie funguje. K prameňu prichádzajú ako prví nie tí najsmädnejší, ale najmocnejší. Taká je hierarchia v prírode.
Iným príkladom je Sýria. Vie vôbec niekto, že v podstate občiansku vojnu rozpútali klimatické zmeny? Farmári ubíjaní suchom a nedostatkom vlahy zúfalo prosili vládu o pomoc. Nedočkali sa, a tak začali migrovať do miest opúšťajúc vyprahnuté polia a pastviny. Tam medzi domácimi a novousadlíkmi vznikali trenice…Svoju polievočku si prihriala i nenávisť medzi sunnitmi a šiitmi. Základ každej vojny. K tomu sa prilepia mocenské záujmy nadnárodných spoločností a veľmocí. Každá vojna sa raz skončí a ľudia sa inštinktívne navrátia do svojich rodísk a domovov. Je úžasné, čo človek dokáže postaviť medzi dvoma vojnami, aby to potom mohol opäť zničiť!
Bývalé koloniálne štáty, akými sú Británia, Francúzsko, Holandsko či Belgicko majú s multikultúrou už nejaké skúsenosti. Zvláštne, že nič nepodnikajú v tom, aby sa zachovala ich vlastná kultúra. Doplácajú na najväčšiu udalosť dvadsiateho storočia. Pád kolonializmu! Oslobodila sa miliarda ľudí. V prvopočiatkoch ich sloboda zaskočila i dezorientovala. Ako tomu bolo u nás po roku 1989…Zistili sme, že sloboda je v podstate najväčšia nesloboda! Tak to vidím ja. Ľudstvo je nepoučiteľné! Tie konflikty na rôznych častiach planéty sú ako ventil. Vypúšťajú paru – a stojí za zmienku, že každá vojna či vojnové konflikty posúvajú svet dopredu. Vo vývoji technológií, v inováciách, vo vnímaní zmien, ktoré nutne prichádzajú. Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta. Zdôrazňujem, že ľudstvo nemá pamäť, preto robí stále tie isté chyby. A samozrejme na to dopláca.

So spomenutými problémami (klimatické zmeny, politická nestabilita, vojnové konflikty) súvisí už tiež spomenutý migračný pohyb. Nelegálna migrácia si zrejme vyžaduje iný prístup kompetentných ľudí a inštitúcií, než aký sme videli doteraz. Nemáte pocit, že migrácia sa namiesto vecného riešenia ideologizuje a zneužíva na politické ciele?

-Otázkou je, kto sú tí kompetentní… Kde sú, kde sídlia, akú majú informovanosť a moc? Brusel a jeho úradníci sú brzdou vývoja. Po prečítaní knižky Patricka Buchanana Smrť Západu mi bolo jasné, že vývoj Európy vedie ku skaze. Čo sme storočia budovali, je preč. A to všetko kvôli falošnej pseudohumanite. Prestali fungovať pravidlá a morálne kódexy. O tom to je…Mocenské ciele sú evidentné, ale nepochádzajú z vôle Európy. Ani z Východu…!Vieme presne, kto organizuje vraždenie politikov, kto rozdúchava plamene konfliktov. Napriek tomu sa zabávame veľkosťou uhoriek či tvarom banánov. O tom je Brusel. Najskôr k nám imigrovali myšlienky o zjednotení noriem, potom prišli príkazy, zákazy, a napokon nám hrozia sankcie a pokuty. Prečo? Že chceme žiť v mieri v krásnej a čistej krajine s kresťanskými hodnotami? To nám chcú vziať, mali by sme si to uvedomiť a zaujať nekompromisné stanovisko. A to sú aj politické ciele, nielen záujmy finančných skupín.
Nejaký čas som pobudol v Nemecku a chápem, ak tí, čo prví podali pomocnú ruku imigrantom, sú aj prví, čo dvíhajú varovný prst. Nie, nie sú to iba médiami proklamovaní pravicoví radikáli! Je to názor súčasného nemeckého občana. Kvôli imigrantom odchádzajú z Nemecka českí lekári a zdravotné sestry. Za nižšie mzdy, ale do bezpečia…! Signál! Na zbrojenie vydáva svet miliardy. Proti komu sa arzenál zbraní použije? Vojenská doktrína hovorí, že územie sa považuje za dobyté, až keď po ňom kráča vojenská čižma dobyvateľa! Teda pešiaci, nie stíhačky za miliardy…! A nohy pešiakov s inými zámermi a inými cieľmi, ako sú tie naše, sú už tu! Už pochodujú po uliciach a námestiach, vysmievajú sa našim hodnotám a vnucujú nám svoje pseudonáboženské politikum. Zatiaľ je imigrácia pre isté skupiny iba obchod. Potom to už bude nenapraviteľná realita. Rozpadol sa Caesarov sen o Veľkej rímskej ríši…Čím väčšie územie, čím viac národov na ňom žije, tým ťažšie sa spravuje. Príkladom je sen o veľkej zjednotenej Európe, ktorú začal budovať cisár Napoleon Bonaparte. Jednotný jazyk, jednotná mena, voľný pohyb osôb a tovaru…Pod jednou vládou. Nič vám to nehovorí? Kde je Rímska ríša? Kde sú Napoleonove sny…? Kde budú naše sny…?!

Hovorí sa, že žijeme v informačnej dobe. Paradoxne, popri informáciách, ktorých je azda až priveľa, sa akosi voľne, nekontrolovane šíria aj dezinformácie a rôzne propagandistické bludy. V takej spleti sa je ťažko vyznať. A možno nám niečo dôležité uniká…

-Žijeme v informačnom smogu. Gniavia nás miliardy nepotrebných informácií. Na ochranu duševného zdravia je len jeden liek. Vyžaduje si to dostatok inteligencie a kvalitné vzdelanie. Oddeliť zrno od pliev. Pravdu od „hoaxov“! Naozaj ťažké, lebo vo vnímaní má naša duša slabiny. Dokážeme veriť všetkému, čo čítame. Veríme i tomu, čo vidíme, hoci na čo sa dívame, možno vôbec nejestvuje…Príkladom je holografia či kinematografia. Musíme sa naučiť ignorovať informácie, ktoré našu myseľ neposúvajú vpred. To je podstatou viery.
Známa je okrídlená veta: „Nie je to také, ako to vyzerá…!“ Ja tvrdím, že všetko je také, ako to vyzerá! Iba tomu nechceme uveriť…Sme na ceste budovania a udržiavania sveta podľa našich predstáv a hodnôt, ktoré nám vštepovali a ktoré sme obohacovali vlastnými skúsenosťami. Sme pritom na šachovnici sveta – na rade ťahom pešiaka. Pešiakov je veľa, tých sa treba z historického pohľadu zbaviť najskôr. Ale to už vieme…aspoň dúfam! Ale história nás tiež poučila, že pešiaci zostávajú, sú veční!

Bolo by hádam vhodné zakončiť náš rozhovor v pozitívnom duchu. Máte nejakú dobrú správu? Alebo aspoň veselú?

-Mysľou stále niekam lietam. Iba manželka vie, kedy som „doma“, teda vo svojej duši a pri nej. Vtedy sa často smeje, až jej tečú slzy… Život s humoristom nie je ľahký, od smiechu sa vraj priberá…!

Zhováral sa Ján Maršálek

Pripájame malú ukážku z autorovej tvorby – aforizmy

Za hrsť drobných…

+ Obludárium je forma deštrukcie času, ktorú dokáže urobiť aj podpriemerný človek bez inteligencie.
+ Vlajkou revolúcie býva zvyčajne tá najviac došliapaná.
+ Prešvihol som Deň bez podprsenky. Verím, že bude repríza…
+ Rodíme sa malí. A mnohí zúfalo bojujú po celý život, aby si ich ako malých aj zapamätali.
+ Je diskutabilné, či veriť prsiam bez medailí.
+ Po celý život niečo hľadáme. Keby sme vedeli čo, asi by sme to dávno našli.
+ Nečakajte, až vás úspech nakopne. Najskôr ho musíte predbehnúť.
+ Je múdre hľadať mimozemské civilizácie. Niekto musí konečne túto planétu od dĺžiť!
+ Ak starejší mlčia, možno nezabudli, ale iba nás svojím poznaním nechcú vystrašiť.
+ Nuž, treba mať na pamäti, že hriešne inšpirácie sú tie najmocnejšie.

Vlado JAVORSKÝ
——————————————————————————–
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, doteraz sme zaznamenali vyše 24 500 vzhliadnutí !!!

Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.