Zásielka vtipov od nášho čitateľa Júliusa Forsthoffera z Bratislavy
Curriculum vitae
Ing. Julius Forsthoffer, PhD. príslušník Slovenského Rádu rytierov destilátov, sa narodil 8. 11. 1935 v Brezne, kde ukončil stredoškolské štúdium. Zvolil si vysokoškolské štúdium zamerané na chémiu, ktoré ukončil v roku 1958 na Chemickej fakulte SVŠT, v odbore kvasná chémia a technológia s červeným diplomom. Jeho prvým pracovným pôsobiskom bola droždiareň Kvasný priemysel Trenčín. Potom prešiel do Liehovaru v Leopoldove, kde sa venoval pokusnej výrobe kyseliny citrónovej. Získané poznatky uplatnil ako technológ projektant (Potravinoprojekt 1960) pre novú výrobňu 3 200 t/rok, ktorú potom ako vedúci investičnej skupiny v rokoch 1961 – 1966 staval a spúšťal do prevádzky, spolu s výrobňou kŕmnych bielkovín, octárňou, energetikou a kompletnými inžinierskymi sieťami tohto kombinátu. V roku 1967 prešiel do podniku Petrochema v Dubovej, kde v rámci investičných aktivít riešil výstavbu syntetických detergentov, bielych olejov i likvidáciu odpadov z kyselinovej rafinácie ropných produktov. V období 1967 – 1969 absolvoval vo VŠCHT Praha inžinierske štúdium v odbore materiály a korózne inžinierstvo. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil na Kube v oblasti výroby liehu a kŕmnych bielkovín. V roku 1974 sa stal technickým riaditeľom GRT LIKO v Bratislave a do roku 1986 z tejto funkcie riadil výstavbu a rekonštrukcie v závodoch, ktoré zabezpečovali príslušné podnikové riaditeľstvá kvasného, konzervárskeho, škrobárskeho, mraziarskeho priemyslu, vrátane Výskumného ústavu LIKO a Ovocinárskeho štátneho majetku Stupava. Po ašpirantskom štúdiu v rokoch 1975 – 1977 získal titul CSc. (PhD.) a v roku 1985 pôsobil v Indii pri zavádzaní submerznej výroby kyseliny citrónovej. Od roku 1986 do 1992 bol riaditeľom VÚ LIKO a potom do roku 1995 pôsobil v priemysle vo Venezuele. Po návrate, vyučoval ako lektor-špecialista v rokoch 1995 až 2000 a v rokoch 2002 až 2005 na Strojníckej fakulte a Materiálovo-technickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Medzitým, v rokoch 2000 až 2002 pôsobil v Instituto Politéchnico Nacional (Mexiko). Od roku 2004 je tajomníkom Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku a v rámci tejto funkcie aj certifikovaným hodnotiteľom destilátov. Je občasným technickým poradcom pre výrobu etanolu, ovocných destilátov, bioprísad do motorových palív vrátane biometánu i občasným lektorom pre poslucháčov FChPT STU, alebo EU v Bratislave i prednášateľom na tematicky blízkych domácich a nadnárodných konferenciách. Podporuje trend recyklácie uhlika na podporu zníženia jeho spotreby v hospodárstve a sanáciu životného prostredia…
Vyberáme vtipy z jeho bohatej zbierky:
V noci na policajnej stanici zvoní telefón:
– Okamžite príďte, zabila som ho!
– Koho?
– Zajaca.
– Nežartujte a kto vlastne volá?
– Zajacová.
Policajt chytí zlatú rybku a tá mu sľubuje,
že mu splní tri priania. Policajt chvíľu rozmýšľa a potom vraví:
– Ukáž mi občiansky, technický a vodičský preukaz!
Psychiater v spoločnosti hovorí:
– Každý človek má nejakú úchylku.
– Ja nemám žiadnu!
– To nie je možné. Ktorou rukou miešate kávu?
– Pravou.
– Tak vidíte, ostatní to robia lyžičkou.
Vedúci vyčíta novej sekretárke:
– To, že píšete cez pracovnú dobu ľúbostné listy, mi nevadí, ale nedávajte mi ich na podpis.
Bývalý vedúci sa po prepustení zo zamestnania uchádza o novú prácu. Personalista si prezrel jeho doklady a vraví:
– Pre takých, ako ste vy, sú u nás dvere vždy otvorené. Je na nich nápis VÝCHOD.
Rozprávajú sa dvaja recidivisti:
– Včera som bol vykradnúť jedného advokáta a nedopadlo to dobre.
– Chytili ťa?
– Aj to, ale ešte sa ponúkol, že ma bude zastupovať na súde a vypýtal si zálohu sto eur.
Dvaja právnici prišli do kaviarne, objednali si kávu, vytiahli sendviče a začali ich konzumovať. Pribehla čašníčka a vraví:
– Páni, tu nemôžete konzumovať svoje sendviče.
Právnici nechápavo pozreli na seba a vymenili si sendviče.
Rozprávajú sa dvaja advokáti:
– Keď som si otváral svoju kanceláriu, nemal som nič okrem svojho rozumu.
– Tak to si začínal naozaj skromne.
Pýta sa sudca obžalovaného:
– Ako to, že ste si nezohnali žiadneho obhajcu?
– Keď zistili, že som tie peniaze naozaj neukradol, všetci odstúpili.
Na pohrebe troch funkcionárov sa pýta farár:
– Na čo vlastne zomreli?
– Na otravu hubami.
– Ale jeden má na čele dieru po guľke.
– Ten nechcel jesť huby.
Stretnú sa dvaja psychiatri:
– Mám perfektného pacienta, ale s liečbou musím postupovať pomaly.
– A dôvod?
– Trpí na rozdvojenie osobnosti a platia obidvaja.
Pýta sa vnúčik:
– Dedko, kto je to abstinent?
– U nás v dedine takého nemáme, ale počul som, že je to človek, ktorý má zlú pečeň alebo mrcha ženu.
Inšpektor sa pýta riaditeľa väznice:
– Objekty máte nedostatočne zabezpečené, teda čím to je, že vám ešte nikto neutiekol?
– Každý deň čítam väzňom najnovší vývoj cien tam vonku.
Rozprávajú sa dvaja podnikatelia:
– Kedy mi vrátiš ten milión, čo som ti požičal?
– Predsa sme sa dohodli, že ti budem dlhovať a nie, že ti vrátim.
Sťažuje sa chlap v krčme pri pive:
– Po rozvode som ostal taký chudobný, že keby som nemal dlhy, tak nemám vôbec nič.
Rozprávajú sa manželia:
– Ja že som bol včera opitý?
– Asi áno, pretože si zobral sprchovú hadicu do náručia a povedal si jej, aby prestala plakať.
Rozprávajú sa dvaja:
– Teba kto tak dohrýzol?
– Môj pes.
– Ako sa to stalo?
– Prišiel som domov triezvy a on ma nepoznal.
Rozprávajú sa dvaja kamaráti:
– Ja vždy, keď prídem domov opitý, tečie mi z nosa krv.
– Chápem to, tiež mám takú manželku.
Muž sa vráti v noci z krčmy a manželka ukazuje na hodinky.
– Je tam toho! To, keď sa môj otec vrátil z krčmy, mama ukazovala na kalendár.
Július Forsthoffer
