Curriculum vitae autora a niekoľko jeho obrázkov
Ak by sa úspešnosť tvorby slovenských karikaturistov dala zmerať získanými oceneniami, Ľubomír Kotrha z Trenčína by iste patril medzi tých najúspešnejších.
Pôvodne mal byť stavbárom. Keďže do pätnástich rokov býval povedľa zlatovského futbalového ihriska odkiaľ je prekrásny výhľad na skvost mesta – historický Trenčiansky hrad, nečudo, že ako chlapec, spolu s ďalšími rovesníkmi hral takmer denne do zotmenia futbal na malé aj veľké bránky. Časté zápaly priedušiek a pľúc prekazili dráhu talentovaného futbalistu! Keď mal čo len chvíľu času, bral papier, ceruzku a púšťal sa do kreslenia, najmä hradu. Neskôr ho vedel nakresliť aj spamäti. Okrem kreslenia a športu sa rád venoval čítaniu múdrych kníh, čo potom prerástlo k písaniu poviedok a básničiek. Ak by ich bol v tom čase niekto zaslal do nejakej redakcie, možno by mu dodnes zostala aj nejaká písomná pamiatka na toto pre neho veľmi dôležité detské tvorivé obdobie.
Ľubomír Kotrha počas štúdia na stavebnej priemyslovke v roku 1965-1969 ako i krátkeho pôsobenia na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave sa stretol s profesionálnym humorom práve prostredníctvom bývalého satiricko-humoristického Roháča, samozrejme najskôr ako čitateľ a neskôr aj ako prispievateľ. Podčiarkujeme, aktívny prispievateľ! Avšak až po získaní kresliarskej zručnosti a vlastného rukopisu a nakreslení množstva kreslených vtipov, sa začali tieto jeho výtvory objavovať aj na stránkach ďalších československých renomovaných periodík.
Okrem kresleného humoru píše (dnes veľmi zriedka) aj epigramy, aforizmy, poviedky, scenáre a pesničky, z ktorých viaceré získali na amatérskych festivaloch v sedemdesiatych rokoch rôzne ocenenia..
Súčasne sa Ľubo, ak ho tak familiárne môžeme osloviť, venoval aj intenzívnemu hľadaniu vlastnej charakteristickej postavičky, čo sa mu vraj, ako povedal, doteraz úplne nepodarilo a hľadanie pokračuje ďalej.
Kreslený humor bol spočiatku pre neho vyslovene zábavou, koníčkom, až keď zistil, že by ho to mohlo uživiť, dal sa na túto dráhu profesionálne, hoci mnohí ho od tejto myšlienky vážne odhovárali. Napokon sa predsa len nestal architektom, ale v roku 1970 sa zaradil doslova medzi profesionálnych humoristov. Veril si, keďže mu nechýbal zmysel pre humor a nápady, pričom zvládol aj kresliarsku techniku, čo je veľmi dôležitý aspekt, pretože myšlienka by mala tvoriť spolu s kresbou určitú kvalitatívnu symbiózu, ak to takto amatérsky možno vyjadriť.
Od roku 1967, nakreslil Ľubomír Kotrha niekoľko desiatok tisíc cartoons, absolvoval tisícky výstav a súťaží po celom svete. Okrem Antarktídy sa jeho obrázky (kresby) objavili na všetkých ostatných kontinentoch sveta.
Iba útržkovite, na oživenie pamäti, spomeňme jeho detský večerníčkový seriál Dada a Dodo, ktorý sa premietal aj na mnohých televíznych kanáloch v zahraničí. V tvorbe animovaných filmov, je okrem satirického námetu aj výtvarníkom. Ľubomír Kotrha píše aj básničky a básne pre deti i dospelých, je ilustrátorom kníh a kalendárov, vyhotovuje plagáty, logá pre firmy a všeličo iné. Proste, profesionál. Za tieto aktivity, okrem finančného ohodnotenia, získal viac ako stovku medzinárodných ocenení.
V jeho prípade, keďže nie je nežným pohlavím, môžeme hovoriť aj o veku – má 59 rokov, je ženatý, otec dvoch detí a jedného vnuka, päťročného Daniela. Podľa všetkých už spomínaných aktivít by bolo možné dedukovať, že Ľubomír Kotrha je veľmi pracovitý človek. Ako povedal, presne opak je pravdou. Je lenivý, pohodlný a najmä s pribúdajúcimi rokmi, čím viac robí, tým pociťuje viac únavy a bolesti.
-…kde sú tie časy, keď som denne nakreslil sedemdesiat vtipov?! – nostalgicky si zaspomínal a povzdychol umelec.
Napokon, dnes už ani nie je ani dostatočný priestor na publikovanie, najmä čo sa týka pôvodnej satirickej tvorby. A vraj, humor lieči. Ktovie či iba konzumenta, alebo aj tvorcu…I napriek niektorým už spomínaným negatívam, zostáva Ľubomír Kotrha naďalej verný slovenskej satire a humoru, respektíve ich kresleniu. Napokon, ako sa vyjadril, iné už robiť ani poriadne nevie…
V rámci slobodného povolania – free lance cartoonist, od roku 1967 publikovaných doposiaľ cca 50 000 kreslených vtipov.
Samostatné výstavy, stručne – 50 in Czechoslovakia, Slovakia, Hungary, France, Yugoslavia, Croatia
Prvá kniha kreslených vtipov: DIAGNOZA XY mu vyšla v roku 1980, ďalej, ilustroval ďalších približne dvadsať kníh a kalendárov, nespočetné množstvo plagátov… Spomenúť treba aj animovaný seriál detských večerníčkov pre Slovenskú televíziu – DADA A DODO (1983-1991), ktoré majú 14 častí, pričom ďalšie rukupisné námety a scenáre neboli pre nedostatok financií realizované.
Ľubomír Kotrha žije a pracuje trvale v meste Trenčín. V súčasnosti spolupracuje so všetkými slovenskými periodikami, ktoré ešte uverejňujú kreslený humor a platia načas relatívne slušné honoráre. Občas sa čosi objavuje z jeho tvorby aj v Čechách, Nemecku a vo Švajčiarsku. Zopár obrázkov, v rámci charity venoval grátis aj sporadicky vychádzajúcemu slovenskému satiricko-humoristickému časopisu Extra Roháč.
Každoročne sa jeho kresby sporadicky objavujú v 50-tich mestách sveta v rámci kolektívnych výstav.
Dodnes má skoro 150 ocenení z medzinárodných súťaží kresleného humoru: ANCONA, SKOPJE, BRATISLAVA, TOKYO, EDINBURGH, AKSEHIR, CUNEO, KAZAN, SEOUL, OKHOTSK, ISTANBUL, BJELOVAR, ZAGREB, PIEŠŤANY, MYIAGAVA VILAGE, NOVE MESTO, OLEN, TAIPEI, AMSTELVEEN, HAIFA, KRAGUJEVAC, NOVE ZAMKY, PISEK, DAEVA, KYJEV, SUCEAVA, TOLENTINO.
Vystavoval aj spoločne s Andrejom Mišanekom, Ferom Bojničanom a Vladom Pavlíkom v NOVÝCH ZÁMKOCH v Dome Matice slovenskej, o čom bol článok aj Slovenských národných novinách.
Ľubomír Kotrha
