Ľudovíta Majera, špičkového slovenského aforistu vám už nebudeme pri každom jeho príspevku predstavovať. Ak máte záujem, dozviete sa o ňom viac, keď „zalistujete“ v ďalších rubrikách Humorikonu. Dnes nám poslal opäť sériu veľavravných myšlienok, aj športových, ktoré ozaj stoja za prečítanie. Ak vás nerozveselia, tak určite poučia, alebo prinútia k zamysleniu.
Dnes sa už u nás vlastne ani nedá hádzať flinta do žita… Všade je samá repka!
To, čoho je aj na koňa veľa, vydrží iba málokto, ale koninu vie urobiť každý.
Menej je niekedy viac, ale málo nie je nikdy dosť.
Zrána šéfstvo zamračené? Možno očakávať zrážky…z prémií.
Hodinu pravdy občas tvorí len šesťdesiat minút ticha.
Technické vymoženosti približujú miesto k miestu, ale bohužiaľ často vzďaľujú človeka od človeka.
Zbytočné slová sú burina dusiaca myšlienku.
Erekcie sú ako peniaze…Sú s nimi problémy vtedy, keď ich nemáte, alebo keď ich máte priveľa.
V zápase bol na roztrhanie…Ešte sa nestihol vrátiť do obrany a už chýbal v útoku.
Obecenstvo videlo veľkú úrodu gólov…Obaja brankári to v zápase pohnojili.
Ich streľba bola taká úbohá, že brankár súpera by mohol pokojne požiadať o podporu v nezamestnanosti.
Celý zápas hrali na jeden dotyk…Po prvom dotyku s loptou ju hneď stratili.
Bol taký rýchly, že keď sa dostal k streľbe, už bol za bránou.
Často dokázal uniknúť po krídle…Z dohľadu spoluhráčov.
Zápas bol taký tvrdý, že počas neho zodrali usporiadatelia nosidlá.
Krása je často tak neskutočne jemná a krehká, že aj pri jej obdivovaní a žasnutí nad ňou si treba počínať skutočne veľmi opatrne.
Človek nie je číslo, jeho hodnota nestúpa tým, čím viac núl sa za neho postaví.
Vieme ako prichádzajú ľudia na svet, a niektorí aj zásluhou cudzej neopatrnosti. A všetci z neho časom odchádzajú, a niektorí aj zásluhou vlastnej neopatrnosti.
V ostatnom čase bol značne uzavretý… Dostal štyri roky nepodmienečne.
Čím krajšie sny, tým ťažšie prebúdzanie.
Pozor, nie všetko, čo hodíš za hlavu, za tebou aj ostane, niečo z toho ťa skôr či neskôr dobehne!
Keby sme všetkému rozumeli, nemali by sme sa čomu čudovať.
Statočné je volať hosana, keď drvivá väčšina kričí ukrižuj!
Ak o 33 rokoch hovoríme ako o Kristových, tak o 25 rokoch môžeme hovoriť ako o Jánošíkových.
INÁ DOBA
Bolo nás jedenásť, už nás je len desať,
všetci ľudia vravia, že nás budú vešať,
spievali si hôrni chlapci pečúc krumple v pahrebe…
Ešte v ten deň boli všetci zavesení na webe.
Ľudo Majer
