Dnes aktuálne Ľudovít Majer

Motto:

NIČOHO SA TAK NEBOJÍM, AKO ČASU, KEĎ SA NEBUDE
NA ČOM ZASMIAŤ.

Banskobystričan Ľudovít Majer z Banskej Bystrice prežil detstvo v blízkej dedinke Svätý Jakub. Po absolvovaní Strednej priemyslovej školy a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval na Pedagogickej fakulte a neskôr na Povodí Hrona v Banskej Bystrici. Potom sa živil ako živnostník, dispečer, inštruktor a majiteľ autoškoly. Teraz je na invalidnom dôchodku. Písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho tlačeného satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. Príležitostne sa venuje poézii. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho týždenníka a programového dvojtýždenníka TELE plus a samozrejme v HURIKONE. Inšpiráciu čerpá zo života, pričom využíva svoj pozorovací talent, svoju záľubu v hraní sa so slovami našej krásnej, ľubozvučnej a bohatej slovenčiny a schopnosti vyjadriť myšlienku stručne a jasne. Veď stále sa čosi pozoruhodného, humorného, či absurdného deje. V tvorbe mu pomáha značnou mierou i jeho schopnosť zachytávať malé „kométky“ nápadov, ktoré lietajú medzi nebom a zemou. Okamžite si ich zapisuje, lebo inak nápad uletí a ako to už s kométami býva, ich návratu sa už len ťažko sa ich autor dožije. Prinášame vám výber z jeho doterajšej tvorby:

Aforizmy Spod čapice

Socializmus mal vraj štyroch najväčších nepriateľov: Jar, leto, jeseň a zimu…A tento náš raný kapitalizmus dvanásť: Január, február, marec,…, december!

S našou pamäťou je to naozaj zlé až vtedy, ak si nedokážeme spomenúť už ani len na staré zlaté časy.

Skúste sa pri poháriku porozprávať s abstinentom…Nebude to trvať dlho, a prestanete si rozumieť

Prečítal som si tvoj nový román. Je v ňom zopár dobrých myšlienok…Len nechápem, načo si toho toľko písal, pokým si sa k nejakej dostal?!

Sú aj takí, čo nebývajú ďaleko od pravdy…len preto, aby dohodili kameňom.

Ak hovorcovia hovoria, dementi dementujú?

Z príliš veľkých očí časom každému ostanú iba oči pre plač.

Ak plače muž, to už musí byť…Ak plače žena, musí to byť už aj.

Pozor, všetko, čo skončilo na smetisku dejín, sa dá recyklovať!

Ani to, čo má hlavu i pätu, nemusí byť v poriadku…Stačí, že hlava je prázdna a päta Achillova.

Keby sa tá moja žena tak dobre nevydala, už dávno by som sa s ňou rozviedol.

Pri plávaní záleží aj na štýle, pri topení je štýl irelevantný.

Mnohí z tých, čo sa dostali do chomúta, časom banujú, že kedysi nedostali košom.

Kde ruka ruku myje, svedomie sa v špine skryje.

Gramatika je dôležitejšia ako pravopis…Tú totiž aj počuť.

Spisovateľ je ako kuchár….Nemusí od iných kuchárov toho veľa zjesť, ale určite by mal aspoň okoštovať.

Amantom slečny Zásuvky je pán Zástrčka.

Pozor, ak dnes nezistíš o čo ide, zajtra už môže o to bežať, prípadne aj letieť!

Rada za všetky drobné: Ak ste chorí, a nič nezaberá, dajte si voľačo!

Sú ľudia, ktorí nikdy neurobia veľa z toho, čo sa má, ale vždy majú veľa z toho, čo sa urobí.

Ono sa to povie, že všetko sa dá, keď sa chce…Ale zachovaj si odstup v tlačenici!

Čo sa ti nezdá, to musí byť fakt.

S poctivosťou najďalej zájdeš…Ale u nás si musíš dávať pozor, aby si nezašiel priďaleko!

Ak nevieš o ženách všetko, tak o nich nevieš nič.

Ak chceš dosiahnuť svoj cieľ, musíš kráčať k nemu, ak kráčaš za ním, tak si ho už zrejme minul.

Všetci máme svoje muchy…Ale niektorým by sa už tuším zišla aj nejaká tá mucholapka.

Lámanie prázdnej hlavy prináša rovnaký efekt, ako mlátenie prázdnej slamy.

Slovo dalo slovo, pivo dalo pivo a poldeci poldeci, potom každé slovo, čo vyriekli, bolo úplne od veci.

Nepriama úmera: Čím staršie fotky, tým sme na nich mladší.

I love your lóve!

Kto chce sa spiť, pálenku si nájde!

Pred svadbou by sa láskou zjedli, po svadbe si ležali v žalúdku.

Korupcia, miesto zlomu! Jedni vravia: – Dajme tomu!…Druhí tíško: – No, povedzme…Tretí:- Ako sa to vezme?!

Najrýchlejšie sa uvarí mäso v „papiňáku“…Aj mnohí spisovatelia najviac napíšu vtedy, keď sú pod tlakom.

Mlátiť prázdnu slamu občas nezaškodí…Samozrejme, ak sa to berie ako tréning.

Proti vreckám mnohých našich občanov je Mariánska priekopa plytčina.

Fajčím, teda som… somár!

Neuznávam tetovanie…Ale zase, radšej byť potetovaný ako potentovaný.

Sú ľudia, ktorí o sebe nevedia ani len to, čo majú napísané v občianskom preukaze.
Ľudovít Majer

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.