Dnes aktuálne Milan Kenda

BESEDNICA

Zneužívanie mailového dotierania v politickom boji

Chválenkárske maily ako východiská pre Kocúrkovčanov

V súčasnosti sa u nás rozmáha zvláštna kocúrkovčina: Hysterické využívanie až zneužívanie rozličných mailov, ba dokonca vydieranie pomocou čudne odhalených mailov (elektronický boom je vlastne oficiálne špicľovanie), úporná politické manipulácia a nátlakové akcie. Rozličným pofiderným drizdom, prešpikovaným chválenkárskymi vyjadreniami a vulgarizmami, sa pripisuje význam oficiálnych dokumentov, právne relevantných zmlúv, vlastizradných faktov…
O tomto kocúrkovskom mailovom humbuku som pohotovo napísal kritický text a poslal ho do istej vlasteneckej redakcie, ktorá ho z mne nepochopiteľných dôvodov  neuverejnila. Stalo sa to v marci t. r., ale vývoj v ďalších týždňoch potvrdzoval a podnes potvrdzuje výstižnosť a oprávnenosť mojej klasifiká¬cie tohto trápneho Kocúrkova. Je logické, že takáto kocúrkovčina upútala pozornosť mňa ako satirika.
Ponovembrový veľkoburžuj, nenásytný a čoraz nenásytnejší, prahnúci po moci, jednostaj skúša, na koho by sa mal a mohol nalepiť. Narastanie jeho moci znamená narastanie jeho vplyvu, narastanie jeho vplyvu znamená rozhojňovanie jeho príležitostí na obchodné transakcie, výhodné predovšetkým alebo výnimočne len pre neho ako iniciátora. Také čosi stojí za bezočivé digitálne dobiedzanie na rozličných prominentov, poradcov prominentov, priateľov prominentov, podriadených prominentov, príbuzných prominentov. Veľkoburžuj tým nič nestráca, verí, že môže veľa získať. Môže sa tak stať, ak buržujov návrh pôsobí ako štátotvorný, pre štát výhodný, alebo sa tak aspoň úspešne maskuje.
Nesmieme zabúdať, že v súčasnej kapitalistickej ideológii trubanovského typu sú veľkoburžuji čosi ako národní hrdinovia, rozhodne čosi ako iniciátori ekonomického rozvoja. Málokto rátal s tým, že z podaktorých úspešných, oslavovaných, medializovaných, obdivovaných veľkopodnikateľov v duchu rozpínavej kapitalistickej ekonomiky naostatok vyrastú objednávatelia vrážd bielych koní, spoluvlastníkov firiem alebo investigatívnych novinárov . Preto niekdajšie bezočivé mailové dotierania nebudili spočiatku náležitú obozretnosť, upodozrievavosť. Veď takíto vypisovači mailov boli v časoch svojho bezočivého tlaku úctyhodné, ekonomicky prínosné celebrity, a nie súčasní kriminálnici. Ale mailovanie od nich či s nimi sa dnes politicky zneužíva ako kontakty s mafistami a kriminálnikmi!

LITERÁRIUM

* Čo ťa nehasí, nepáľ!
* Každý bol aspoň raz v živote prvotriedny! V prvej triede základnej školy.
* Železničná stanica bola neprehľadná ako labyrint. Pripadal som si v nej ako márnotratník.
* Opäť prišla o manžela: Neverného muža vymenila za sprenever¬ného.
* Atraktívna kočka v kapele premenila svoj saxofón na sexofón.
* Skade získal toľkých čitateľov postmodernista s takými nečitateľnými knihami?
* Priznal sa mi jeden básnik: Chytil som sa do jej sietnic.
* Zo štúdia bohemistiky ho vyhodili pre bohémstvo.
* Je to vedecký disident: separuje sa medzi svojimi separátmi.
* Konečne videl svoje dievča ako bibliofíliu: v celokoženej väzbe.
* V sobášnej sieni mu zavesili na krk mlynský kameň, čo stále melie.
* Totalitná scenéria: Rečníci burácali, poslucháči hurácali.

FEJTÓN

Fakultný ples

Istý môj priateľ, dnes už dôchodca, mi vyrozprával historku svojho najtrápnejšieho celoživotného prešľapu, faux pas obrovského ako Everest. Prihodilo sa mu to v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. V čase, keď pulz doby ešte nediktovali veľkopodnikateľskí objednávatelia vrážd, ale zákazníkmi obletovaní mäsiari, objednávajúci vraždy na bitúnkoch. Priateľ mi porozprával svoj trapas týmito vetami:
Raz ma môj spolužiak, odborný asistent na fakulte, pozval na fakultný ples. Starému mládencovi, ako som ja, nik a nič nebráni zúčastniť sa na akomkoľvek výstrednom dobrodružstve. Idem si kam chcem, trebárs na fakultný ples. Napokon, práve na tejto fakulte som strávil päť sebavedomých rokov, keď som ešte veril, že urobím dieru do sveta, ako keby svet bol bezbranný a pórovitý ementálsky syr. Tak som sa ako veterán prišiel pozrieť na súčasný spoločenský ruch a lesk môjho bývalého kolbišťa.
Na plese som sa správal ako sa na starého mládenca sluší a patrí, bez komplexov, a rezignácie. Zvedavo som si obzeral pekné študentky, pevne veriac, že hociktorá by mohla byť mojou milenkou, keby som chcel. Na rozdiel od ženáčov, ktorým by mohla byť hociktorá z nich len dcérou. A fascinovali ma drahé róby, rozličná spotrebná korisť zo zahraničných služobných ciest oteckov, navešaná na dcérkach.
– Tamtá je ako Bardotka v mladšom vydaní! – nadchýnal som sa.
– To je Vierka. Jej otec je mäsiar! – začal vykladať priateľ.
– A tamtá, čo sa nosí ako osmanská princezná?
– Soňa. Otec robí kozuby.
– Tá pri dverách je fantastická! Učinená francúzska filmová kráska Mercierová. Asi makeup z francúzskej kozmetiky.
– To je Eva. Otec je šéfom bytového družstva.
– Tamten náramok… Akoby ukradnutý z korunovačných klenotov!
– Henrieta. Otec automechanik.
– Hentá čipka určite nepochádza z našich predajní.
Priateľ prešiel do čudnej telegrafickej roviny:
– Jana. Otec benzínové čerpadlo.
– Nádherná kabelka. A topánky v rovnakom odtieni. Nevídané!
– Miriam. Otec výčapník. Volajú ho „vodár“. Dolieva.
– A tamtá Mata-Hari s perlovým náhrdelníkom?
– Zuzka. Otec vedúci predajne s nedostatkovými autosúčiastkami.
Zrazu nám zostávala už len jedna osoba, nepochybne ženského pohlavia. Záhada. Výnimka. Päsť na oko.
– Kto je tá popoluška, čo pomáha obsluhe? Pekná kosť, lenže také šaty sa nosili pred mnohými rokmi. Tá má ale nervy! Že tu vôbec vydrží medzi touto defilírkou dcér Onasisových!
– Musí. To je Helena. Žena vysokoškolského učiteľa, odborného asistenta, podľa nej odporného asistenta… Poď, zoznámim ťa so svojou polovičkou!
Keď sme sa vzápätí zoznamovali, bol som bledý a chveli sa mi prsty. Priamo na mieste činu som si uvedomil opodstatnenosť príslovia „Najradšej by som sa prepadol pod zem od hanby!“. No čo sa stalo, už sa neodstane. Keď uzriem tohto spolužiaka kráčať ulicou, zbabelo zabočím do najbližšej bočnej ulice a pridám do kroku, aby mi, hoci mlčky, nepripomínal moje trápne zlyhanie…
Nuž toto mi vyrozprával takmer tridsať rokov po tzv. nežnej revolúcii a ja som si uvedomil, že principiálne sa ani tak veľa nezmenilo. Len učitelia sú ešte chudobnejší a smotánka je ešte smotánkovatejšia, ba podaktorí muži nosia príšerne škaredé tašky za príšerne premrštené ceny.
Milan KENDA

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments