Opäť zopár príspevkov z pera jedného z najlepších slovenských aforistov spisovateľa Milana Kendu
Afoaféry
+ Pristúpiť od slov k činom neznamená zostaviť iba nový slovník.
+ Človek je opakom prírody! Hĺbku ostentatívne predvádza na povrchu, plytčiny tají v hĺbke.
+ Na pohreboch stretávame plačky, na premiérach odhalené dojky.
+ Ustavične prebiehajú od mantinelu k mantinelu a pritom sa ešte aj predbiehajú.
+ Neberte si príklad z vodného živlu! Držte sa vy radšej svojho koryta!
+ Vymyslel prevratný kabát! Nemá futro, skvele poslúži pri prevracaní.
+ Civilizácia prerastá do militarizácie. Kdejaký neplavec vie natoľko plávať, aby vás ponoril, keď sa topíte.
+ Môžu prísť pre vás na úsvite toho dňa, ktorý niekto iný nazve novým ránom ľudstva.
+ Mnohé slová cvendžiace ako kov prechádzajú v rinčanie tankových pásov.
+ Ak visia na reťazi mnohé insignie, môžu sa váhou vyrovnať okovám.
+ Bez dogiem nemožno byť prelátom.
+ Predovšetkým do snov treba zaviesť viac bdelosti.
+ Aby nás mohli žmýkať, tvrdia, že sme nasiakli.
+ Je oveľa praktickejšie vylúčiť z orchestra tých niekoľko neprispôsobivých nástrojov, ktoré hrajú čisto.
+ Väčšina mestských hodín nie je otrocky závislá od času.
+ Opojenie mocou začína sa vždy ako opojenie pravdou.
+ Myslím – teda som, poslúcham – teda budem.
+ Zvlčilá doba poskytuje dosť priestoru pre líšky.
+ Kto znásilní pravdu, starostlivo pozapína gombíky na jej plášti.
+ Najpoužívanejším izolátorom je ostnatý drôt.
+ Vráža do každého ako biliardová guľa. Má totiž za sebou silného hráča.
+ Válov môže človeka privaliť.
+ Jed treba pridávať po kvapkách! Jedine tak možno predstierať liečbu.
+ Zvrhnúť možno iba to, čo sa stalo zvrhlým.
+ Nejedno posolstvo preniklo do hláv adresátov v oceľovom puzdre.
Zo šiestej knihy básní so „školáckym“ názvom GÚĽALA SA KU MNE GUĽA. Podľa slov Milana Kendu, autora knihy napísal ju nielen pre školákov, ale aj poškolákov a záškolákov. Prinášame krátku ukážku:
Keď si autor zaspomína
Moje detstvo vlastne
bolo celkom šťastné.
Odpadli nám toľké
školské hodiny,
uhoľné sme mali
neraz prázdniny!
So skúšaním úzkosti,
s úlohami starosti
v časoch mojej mladosti
zmizli v tých dňoch radostí.
Moje detstvo vlastne
bolo celkom šťastné.
Prešibaná Šarlota
Prešibaná Šarlota
robí triede maskota
Zmariť skúšky dokonca aj z matiky?
Naša Šárka pozná rôzne praktiky!
Keď sa ozve spásonosný zvonec,
skúšaniu je pre tentokrát koniec.
Keď Šarlotu naša trieda povolá,
kto jej fígľom za katedrou odolá?
Zrazu zaznie milosrdný zvonec,
ožijeme, trápeniu je koniec.
Šarlota sa učiteľov neľaká,
majstrovsky ich od skúšania odláka.
Jej otázky nemávajú koniec,
ukončí ich milovaný zvonec.
Naša Šárka prekabáti vždy rada,
aj prísneho učiteľa Ctirada.
Keď sa ozve zbožňovaný zvonec,
skúšaniu je aspoň zatiaľ koniec.
Prapodivný pasažier
Prapodivný pasažier
prikvitol k nám z Nedožier:
Na chodidlách mal papuče,
preskakoval v nich kaluže.
K tomu krátke nohavice
z ošúchanej jelenice.
Košieľku mal flanelovú
a klobúčik ako z lovu.
Na košieľke kacabajku
a cez plece balalajku.
Prapodivný pasažier
prikvitol k nám z Nedožier!
Tamburáši
Tamburášov na salaši
čosi plaší, ktosi straší
Dnes na paši tamburáši
tamburášia až sa práši.
Hrajú miestnej kráske Dáši,
Dáša sa z nich často jaší.
Prefíkaní tamburáši
majú čosi na rováši.
Toto tvrdia o nich naši,
pridali sa k tomu vaši.
Ak ste v kaši, tamburáši,
hrajte, idú papaláši!
Spisovateľ, aforista, recenzista Milan Kenda oslávil v tomto roku okrúhle narodeniny, 8O – rokov svojho veľmi plodného, tvorivou prácou naplneného života. Blahoželáme! A pridávame zopár jeho myšlienok, ako to vidí a cíti sám autor:
Pri mojej osemdesiatke mi v uliciach mesta venujú pohľa už len kočky na bilbordoch.
Diabol mi ešte aj po osemdesiatke všeličo našepkáva. Len škoda, že mám už taký slabý sluch!
Som skeptik! Ešte aj k šikmej veži v Pise by som sa pre istotu približoval iba z tej strany, na ktorej sa veža od terénu odkláňa.
O kadečo nestojím len preto, aby som nemusel sedieť.
Brilantú pochvalu a hlboké uznanie ako smoliar si budem môcť vypočuť až na vlastnom pohrebe.
Som smoliar, ktorí robí všetko o päť sekúnd dvanásť – na rozdiel od šťastlivcov, čo robia to isté, lenže o päť minút dvanásť.
Denne vstávam s veľkou chuťou – na ďalšie zaľahnutie.
Pomsta že je sladká? Je slaná! Veď som sa poriadne zapotil, kým sa mi ju podarilo uskutočniť.
Dieru do sveta som neurobil, ale dier do ponožiek neúrekom.
V čom tkvie naša bieda? V každom režime sa podarí odbúrať to, čo sa v predošlom vydarilo.
Po dnešných skúsenostiach s tridsaťročným ponovembrovým vývojom by chodili vycengúvať kľúčami po námestiach iba poriadne nacenganí.
Ako málo snov sa nám vyplnilo a ako veľa šekov sme museli vyplniť za tých tridsať rokov!
V súčasnom tridsaťročnom kapitalizme sa ľahko zbierajú paradoxy. Je ich ako zhnitých marhúľ pod stromami v čase nadúrody.
Nežnokrutá vyvolala neuveriteľné javy: Zelenkastá kasta neústupne bojuje za práva lykožrútov.
Nápadný paradox: Náš kapitalizmus po nežnokrutej je čoraz mrzkejší, ale naše kočky sú čoraz krajšie.
Náš život je aj tridsať rokov po nežnokrutej naďalej reťaz šokov zo šekov.
Počúval som o kapitalizme ako očarený, prežívam ho ako obarený.
Počujte vyštrngávači: Pravda víťazí iba v telenovelách!
Milan Kenda
Pán Milan,
všetky myšlienky sú dobré, ale tento mi je mimoriadne sympatický:
„Široká koalícia má tú výhodu, že umožní nabaliť sa viacerým politikom.“
jhusár