Morality a iné hity
* Každý človek vo svojom živote narazí na nejaké Kartágo, ktoré dokonale zničí.
* Keď sa vieš kvôli pohodenej kosti plaziť, tak nekňuč!
* Kocúrkovo je vždy a všade susedná obec.
* Ak chcete, aby vám ľudia verili, musíte hlásať, že dva plus dva sú 4,27.
* Je to absolútny disident! Doteraz ho vyhodili z každej krčmy.
* Základné príslovie slonov znie: Správa sa ako človek v porceláne.
* Kde sa stratil náruživý slovenský čitateľ? Utopil sa v televíznych kanáloch a internovali ho na internete.
* Jar – to sú aprílové prehánky a májové mrazy zidealizované básnikmi.
* Otázka konečna sužuje viac ako otázka nekonečna.
* Bude nám chýbať! Nebol ortodoxný ani liberál, ani ľavý ani pravý, bol umiernene dokonalý, jednoducho – bol náš.
* Život očami pedagógov? Memorovať, študovať, postgraduovať a zomrieť.
* Kompetencia zvyčajne prináša impotenciu.
* Prečo sa všetci nahýname nad priepasťou? Skúmame, či tam niekde neuvidíme svojich prenasledovateľov.
* Život môže byť aj spací vagón. Keď si poriadne zaplatíte, zobudia vás až na konečnej. Dokonca s pochvalou!
* Keby ožil pán Hrebenda, podaktorým jednu vlepí. Knižný trh si od neho dnes zobral len to, že bol slepý.
* Nepodceňujte plytkých ľudí! Kopú hlboké jamy.
* Za mladi bol svet pre nás gombička. Ale neskôr zaseknutý zips.
* Je také miesto, o ktoré nemožno prísť, keď už ho raz človek obsadí? Je. Na cintoríne.
Fejtóny
Spomienky na totalitu/
Linka nedôvery
Zobral som si deň dovolenky, lebo som čakal televízneho opravára. Poučený predchádzajúcimi prípadmi neuvoľnil som sa na dve-tri hodiny podľa nahláseného príchodu tohto dobrého muža, ale striehol som z obloka na ulicu už od rána. Opravár by mohol prísť predčasne, aby sa nemusel trápiť s mojím televízorom a mohol nahlásiť, že som nebol doma. No pravdepodobne príde neskôr, až si vybaví všetky svoje fušky. Skrátka, ja som len zákazník a on je náš pán.
Televízor mi nefungoval, ale telefón áno. Ani som netušil, že v pracovnom čase onen prístroj tak usilovne pracuje. Vyzváňal, ako keby mi chcel vyzvoniť všetky tajomstvá sveta! Dvíhal som slúchadlo pri každom zazvonení. Čo keby volal opravár, že príde skôr, že príde neskôr, že príde inokedy, alebo že v dohľadnom čase nepríde pre akútny nedostatok opravárov, či chronický nedostatok náhradných súčiastok?
Pravdaže, nik sa nechcel rozprávať so mnou. Boli to všetko omyly. Každý však rozprávať chcel, pričom sa ani nespýtal, s kým hovorí. Každému som doprial, aby sa z chuti vyrozprával. Každému som vyhovel. Všetkým som všetko sľúbil. Podával som iba pozitívne informácie. Pre každého som mal pekné slová, pozdravy a zdvorilostné frázy. Moje áno bolo presvedčivé ako áno z úst výdaja chtivej nevesty. Každého som potešil, že hľadanú vec máme na sklade. Žiadosť že sme kladne vybavili. Že chápeme jeho požiadavky. Že nemáme nič proti jeho logike. Že sme tu na to, aby sme ľuďom poslúžili. Každému som povedal, že jeho vec je aj mojou vecou. Že je to vec mojej profesionálnej cti.
Lenže moja presviedčacia aktivita vyvolávala upodozrievavosť telefonujúcich. Všetky rozhovory boli predčasne ukončené. Po mojich pozitívnych informáciách sa ma niektorí začali pýtať, s kým vlastne hovoria. Iní ma napomínali, aby som nebol ironický. Podaktorí zrozpačiteli a zarazeno fučali do aparátu premýšľajúc, čo sa za celou vecou skrýva. Jedna pani od polovice rozhovoru opakovala ako poškodená platňa: To nie je možné, vy si zo mňa uťahujete! Niekoľkí znenazdania bez pozdravu tresli slúchadlom do vidlice. Iba jeden obratne zmenil tému nášho rozhovoru a namiesto precizovania svojej objednávky ma pozýval k sebe, že mi lacno predá hodinky s vodotryskom, predvedie fungujúci model perpetum mobile, a nakoniec mi falošne, ale s citom pre momentálnu situáciu zaspieval úryvok z piesne Ukážu ti cestu rájem.
Iba objednaný a dojednaný televízny opravár neprišiel, ba ani nezavolal. Možno sa nedovolal pre množstvo ku mne smerujúcich omylov, prípadne ho automat prepájal do iných domácností. Alebo ho ktosi z náhodne zapojených telefónnych účastníkov duchaprítomne pozval ku svojmu pokazenému televízoru. Azda mal televízny opravár pokazený telefón a pokúšal sa privolať telefónneho opravára z nejakej telefónnej búdky.
A tak som si v podvečer, keď utíchli telefonáty, zanôtil tiež trochu falošne, ale s citom pre momentálnu situáciu úryvok piesne začínajúci slovami Zhasnete lampióny, já chci vidět tmu, nepřišel, nepřišel… S piesňou je totiž život vždy krajší!
Majstrovské dielo
Z kuchynskej povaly nám spadol poriadny kus omietky. Dvakrát dva metre. Zahlásili sme to na stavebnom bytovom družstve a dožadovali sa opravy.
„Prídeme sa na to pozrieť!“ utešili nás a poznačili si nás do špeciálneho zošita. Zakrátko, po niekoľkých mesiacoch, prišiel sa na vec pozrieť majster. Znalecky prezrel postihnuté miesto a vyhlásil:
„Padajú aj väčšie kusy!“
Na otázku, kedy príde s nástrojmi, zatváril sa tajomne a odišiel. Viac sme ho nevideli. Po mesiaci však prišiel druhý majster. Spýtal sa rovno na naše zdravie. Keď sa dozvedel, že nám slúži primerane nášmu veku, podotkol, že to je to hlavné. Dodal, že spadnutá omietka je proti jeho zdvihnutému krvnému tlaku učinené prkotina. Aj so spadnutou omietkou dá sa slušne žiť! Viac sme ho nevideli.
Po troch týždňoch prišiel tretí majster. Vyzeral veľmi dotknutý už vo dverách. Priehlbeň v povale vôbec nechcel vidieť. Sľúbil, že príde až budeme mať v dome výťah. Zároveň nás poučil, že v trojposchodovom dome sa toho nikdy nedočkáme.
Po dvoch týždňoch prišiel štvrtý majster. Veľa sme si sľubovali od toho, že intervaly medzi návštevami majstrov sa utešene skracujú. Celá vec zrejme dozrieva! Majster si pozorne prezrel defekt v omietke. Museli sme mu ho však ukázať pomocou ukazováka vztýčeného k nebesiam. Napokon vyhlásil:
„Diera je veľmi malá. Sem sa mi neoplatí ťahať kozu.“
Nevedeli sme, že k oprave omietky treba ťahať do bytu živú kozu. Mlčali sme však, lebo človek sa nerád ukazuje ako neinformovaný tupec. Majster využil naše mlčanie, odpútal sa od nás a viac sme ho nevideli.
Piaty majster prišiel už po týždni. Vec už zrejme načisto dozrela. Samostatne našiel postihnuté miesto. Videli sme v tom dobré znamenie. Potom však vyslovil rečnícku otázku:
„Čo keď bude treba zhodiť celú omietku?“
Zavládlo trápne ticho.
„A ja tu uviaznem na niekoľko dní!“
Do hrobového ticha buchli chodbové dvere a viac sme uvážlivého majstra nevideli.
Šiesty majster k nám zavítal zasa až po niekoľkých mesiacoch. Zrejme sme už získali zlú povesť medzi majstrami! Po obhliadke terénu dlho súcitne krútil hlavou. Potom poradil:
„Celé si to vytapetujte! To je dnes moderné.“
Dojato sme mu poďakovali a smutne sme ho odprevadili ku dverám v predtuche, že ho už nikdy viac neuvidíme. V celej veci však nastal prudký zvrat. Siedmy majster prišiel už o tri dni. Vyzeral veľmi sľubne. Reagoval ešte sľubnejšie: vypýtal si stoličku. Všetko dôkladne preklepal. Zdalo sa, že každú chvíľu skadesi vytiahne fonendoskop a bude ešte aj načúvať šum dažďových kvapiek na plochej streche nad našimi hlavami. Ustavične zdôrazňoval, aby sme sa nebáli, že je to len maličkosť. Povzbudení jeho prekvapivou aktivitou a ochotným prístupom k takejto maličkosti sme ho natešene vyprevádzali ku dverám. Pri odchode ešte z chodby nás posmeľoval jeho sympaticky zafarbený hlas:
„Nič si z toho nerobte! To je naozaj maličkosť. To si budete vedieť urobiť aj sami!“
Suverénna centralistka
Potreboval som hovoriť s referentom Langom. Vytočil som (vtedy sa vytáčalo) telefónne číslo centrály v jeho úrade. Suverénny ženský hlas mi referoval o tom, že referent Lang je na operácii slepého čreva. Vlastného. Potom informátorka rezolútne zložila slúchadlo.
Spomenul som si na referenta Prieložného a zavolal znova. Centrálny hlas mi referoval o tom, že referent Prieložný nastúpil na liečenie v kúpeľoch. Než som si stačil spomenúť na ďalšie meno, informátorka zložila. Jej pohotovosť v objasňovaní neprítomnosti a skladaní slúchadla bola príkladná.
Postupne som sa podozvedal osudy ďalších referentov. Referent Straka bol na cyklickom školení. Referent Hrivnák na služobnej ceste. Referent Galovič na dovolenke. Referent Foltín zriaďoval vysunuté pracovisko. Referent Jelínek bol na podnikovom zájazde. Mená ďalších referentov som nepoznal a pýtať si k telefónu nejakého, akéhokoľvek referenta som si netrúfal pre pejoratívny podtón takejto žiadosti.
Podľahol som však upodozrievavej nálade. Je naozaj každý referent, na ktorého si spomeniem, vysunutý, presunutý či niekam zasunutý? Nechráni ich tento suverénny centrálny hlas pred problémami všedného dňa, pred agresivitou stránok, rozťahujúcich svoje problémiky na celé zväzky? Nepatrí odmietanie k navyknutému, spoľahlivému tónu centrály?
Rozhodol som sa preveriť túto vec tak, že si budem pýtať v centrále samého seba. Vytočil som číslo a pýtal si k telefónu referenta Ostravského. Centrálny hlas chvíľu uvažoval. Potom mi zreferoval, že uvedené meno znie akosi cudzo. Naznačil som, že referent Ostravský je u nich nový. Suverénny centrálny hlas sa okamžite spamätal. Začal mi referovať o tom, že referent Ostravský je zaneprázdnený a nemôže sa dostaviť k telefónu. Na niekoľko dní si ho vyzdvihol súdruh riaditeľ a podrobne ho zasväcuje do problematiky pracoviska.
Zmohol som sa iba na mechanické poďakovanie a slúchadlo sme zložili obidvaja zároveň. Potom som si však uvedomil, že mi táto suverénna centralistka poskytla skvelú šancu: Som práve s riaditeľom a budem s ním niekoľko dní. S mojím problémom sa nemusím obracať na referentov, ale môžem sa zamerať priamo na najvyššiu inštanciu. Nesmiem sa však prenáhliť. Mám s riaditeľom prerokovať moju vec zajtra, alebo to nechať až na pozajtra?
Milan KENDA
