Niektorí účastníci „Satire Fest 2020“
Inštitúcia: Emigranti z Matice a Srbi v tomto regióne
Aforizmy – Milan Kupecký
Žiť plným životom sa nedá s prázdnymi vreckami.
Lepšie ak vás kopne múza, ako keď vás vykopnú z práce.
Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
Zranenia futbalistov nie sú najboľavejším miestom v našom futbale.
Špáradlá nepomôžu ak máte niekoho plné zuby.
Pochvala dnes neplatí medzi valuty.
Niekdajšiu deľbu práce vystriedala deľba peňazí.
Žiaľ, niektorí ľudia si svoju neschopnosť zamieňajú za osud.
Ako Homo sapiens sme najdokonalejším tvorom na Zemi. Vieme zo seba robiť opicu, somára, ba i vola.
Ubúda tých, čo si za naše devalvované euro dajú aj koleno vŕtať.
Kedysi kosák a kladivo, dnes širák a žobrácka palica.
Súdiac podľa prania špinavých peňazí, sme veľmi čistotný národ.
Nezaprel v sebe šachistu. Keď ho ponúkli fľašou slivovice, ukázal že má dobrý ťah.
Pozmenené porekadlo. Ktorý politik šteká, nehryzie!
Cenové relácie sú často zaujímavejšie, ako rozhlasové.
Charakteristika našej sociálnej politiky: Veľké oká na sociálnej sieti malé na povrchu polievky.
Odvtedy, čo sme sa otvorili Európe, mám prázdnu chladničku.
Všade vo svete kraľuje futbal, u nás bieda.
Kedysi sme okrádali štát. Dnes jeden druhého.
Euro: Bože, ako hlboko som kleslo!
Stále sme vo vojnovom stave. Kedysi sme bojovali za socializmus, dnes o prežitie.
Máme oveľa viac tunelárov, ako tunelov.
Vedel pochlebovať, hoci často nemal ani na chleba.
Vieme čo bude o 30 rokov, no nevieme čo bude zajtra.
Pre niektorých podnikateľov je oveľa ľahšie viesť motorové vozidlo, ako firmu.
Niektorí ľudia aj bez horolezeckého kurzu dokáže liezť na nervy.
SLOVENSKO
Milan Kupecký
ŠVAJČIARSKO
Daliborka Šišmanović Kepčija
BOSNA A HERCEGOVINA
Miladin Berić
Jovo Nikolic
Stanislava Tomiča
Milan Kuridza
Bojan Bogdanović
SEVERNÉ MACEDÓNSKO
Vitomir Dolinski
Mile Giorgio
Ljupka Cvetanová
ČIERNA HORA
Darko Batan Žunjić
Milorad Joknić
CHORVÁTSKO
Danko Ivšinović
Tomislav Supek
SRBSKO
Bojan Ljubenović
Nenad Maksimovič
Vladimír Ćalić
Đorđe Otašević
Goran Radosavljevič
Naďa Karadžič
Dušan Puaca
Miroslav Sredanović
Vesna Denčić
Vitomir Teofilović
Ninus Nestorović
Dobrivoje Antonić
Zoran T. Popovic
Aleksandra Filipović
Zeljko Markovič
Lela Milosavljevic
Zeljko Zele Jovanovic
Bratislav Kostadinov
Marina Aristo Markovič
Zoran Djurovič
Milen Milivojevič
Zoran Jovanovic
Sladjan Martinovič Bukovski
Rade Đergovićovi
Neško M. Ilić
Slavomír Vasić
/ Dni humoru a satiry Vuko Bezarević / humor / humorno – satirické príbehy / príbeh / satira / Šipak / sipak.rs / Velizar Radonjić. VÍŤAZ OCENENIA VELIZARA RADONJIČA O XXXIV DNI HUMORU A SATIRE „VUKO BEZAREVIĆ“
Kto dokonca chvíľu sedí na Lovćene…
Tu som na vrchole Lovćenu. Prišli sa pozrieť, čo robí Rade Tomov, ale viac ako to, čo robí Čierna Hora. Najlepšie je to vidieť z vrcholu Lovćenu. Zaplatil som lístok na Ivanových korytách a dozvedel som sa, že „voda nepomáha, matka z Koritovej Ivanovej“ – ak nezaplatíš … Čo ja viem, možno by to tak malo byť … keby to bolo zadarmo, postavili by na Koriti mini elektráreň …S dušou v nose vyšiel na vrchol Lovćenu. Zívam a chytám vzduch ako ryby pod Combine, keď do Morače nalejú žieravú sódu. Zriedený, čistý vzduch, takže je ťažké dýchať. Pľúca nie sú zvyknuté a chystajú sa prasknúť. Nie je to ako v Pljevlji. V Pljevlji sa nadýchnete a naplníte si ústa a pľúca dusíkom, vodíkom, oxidom uhličitým, kyslíkom (pardón: dlho nie je kyslík), nadýchate sa zrniek prachu, sadzí, olova, zinku, cementu (pardón: žiadny cement a cementáreň je zatvorená) . Tým sú lídrami v regióne. Bol by to iba ich koniec, keby sa vedelo, či inhalovali PM10, alebo išli na 15:00. Sedel som na humne, aby som získal späť svoju dušu, neskôr budem pripútaný k biskupovi, ten neuteká. U nás je to počuť čoraz viac. Ceca, potom hymna. Hymna sa hrá v televízii, hneď ako svitne. Vyzývajú Čiernohorcov, aby sa postavili, ale vôbec sa im nedarí. Kto sa nenaučil stáť vzpriamene, hymna mu nemôže pomôcť. Hymna nie je prítokom. Náš človek sa najskôr naučí plaziť, potom v tejto polohe strávi celý život. Má strach z výšok, takže je navždy na kolenách. Po zaspievaní hymny nasleduje lekcia z národných dejín. Národné dejiny už nie sú dejinami. Tu sa história stala štátnym poriadkom. Všetci sa stali historikmi, takže výsledky nechýbali. Naši predkovia strávili tisíc rokov písaním národných dejín a našej generácii sa ju podarilo za pár rokov zmeniť na národnú hystériu. Postupne som si začal zvykať na čerstvý vzduch a znovu som získal dušu. Sedím na humne a sledujem Čiernu Horu. Stačí sa pozrieť na všetky štyri strany, je tu čo vidieť. Kto si čo i len trochu sadne na Lovćen, vidí viac ako ten z Podgorice … Z Podgorice sa nemôže dostať ani na Bioč, nieto ešte na päťdesiat alebo stopäťdesiat rokov vopred … Na les sa zo stromov nikdy nemohol dostať, takže začali rúbať stromy … a rúbať les. Pozerám na more a je nádherné a cudzie, ako to bolo pred storočiami. Až potom sme vedeli, o koho ide, a teraz nevieme. Chcel som kliknúť „Čierna Hora bude existovať, zatiaľ čo more je pod Barom a Kotorom …“ Zahryzol som si do jazyka, pretože more „pod Barom a Kotorom“ vyzerá čoraz menej ako more, už dávno nie je naše a ani Bar, ani Kotor nie sú vyzerajú ako oni a obávam sa, že už tiež nie sú naši. Rovnako ako vtedy, v čase svätého Petra z Cetinje, keď sme robili všetko, čo vieme, a keby sme nikdy nevedeli, čo robíme. Šteklili ma po drôte: môže Čierna Hora existovať bez mora … bez Baru a Kotoru … Pozrel som sa na nebo, aby som sa spýtal Najvyššieho, a modrého, nižšie ako nad Čiernou Horou. Ale nejako inak. Ružovo modrá a akoby nebola naša. Zdalo sa mi, že som počul, ako biskup Danilo hovorí: „Nebo je nado mnou zatvorené …“ Mne to tak pripadá, najmä preto, že naše Nebo je strážené lietadlami iných ľudí. Aby som neurazil moju dušu, lietajú aj naše lietadlá a moje srdce je plné, keď vidí, koľko lietadiel plných turistov každú chvíľu pristane a vzlietne z čiernohorských letísk. Hovoria, že je tu oveľa viac turistov ako predtým, ale v posledných rokoch je more oveľa viac, takže si to nevšimnete. Čierna Hora je, mimochodom, leteckou destináciou a väčšina turistov prichádza letecky. Preto predávame letiská a staviame diaľnicu, aby lietadlá s turistami mohli pristávať po celej Čiernej Hore …Sedím na humne a sledujem, ako Všemohúci vytvoril Čiernu Horu na povodí morských povodí, rozdelenom povodím a povodiami, takže každý ide za svojím vlastným vodným tokom a tečie mu smerom k ústam. Každý do svojho mora. Nikto smerom k Čiernej Hore. Prial som si, rovnako ako Santic, opýtať sa: „zostaň tu, slnko cudzieho neba …“ Namiesto toho som povedal: „zostaň tu … ale na svoje vlastné riziko …“
************
34. deň humoru a satiry „Vuko Bezarević“ Pljevlja v roku 2020
Cena „Vuko Bezarević“ za nepublikovaný satirický príbeh sa podľa rozhodnutia poroty v zložení: Zoran Raonić – prezident, Bojana Radanović a Ermin Đurđević – členovia, dostala Velizarovi Radonjićovi z Podgorice za príbeh „Kto stojí na Lovćene, keby niečo bolo“, ktorý bol podpísaný kód „Depressed Optimist“.
Ocenený príbeh bol odporúčaný a odlíšený od ostatných vďaka mnohým veciam, ktoré ho odlišujú od iného, neobvyklého, čo sa týka nápadu aj realizácie, a čo je obzvlášť dôležité – satirický vo všetkých jeho vrstvách. Autor ostrými a aforistickými vetami buduje kamenný a strmý obraz Čiernej Hory, jej moderného okamihu, ale aj historického, večného.
Vuko Bezarević
—————————————————–—-————————————————————
Ešte zostáva pár dní na to, kedy máte možnosť poukázať 2% z dane na podporu Humorikonu:
IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme už vyše 23 000 vzhliadnutí !!!
Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
————————————————————————————————————————
