Trocha politickej satiry nezaškodí…
Fiktívne vyjadrenia našich politikov
Lajčák: Od EÚ si rozkazovať nedáme. Stačia nám odporúčania.
Sulík: V opozícii sme sa sa dohodli, že sa nikdy nedohodneme.
Fico: Pripadám si ako herec z filmu Sám vojak v poli.
Matovič: Klamstvo v politike si vyžaduje veľmi dobrú výrečnosť.
Saková: Netreba sa ničoho obávať. Chudobu si hravo ubránime, aj pred teroristami a utečencami.
Pelegríni: Je takmer pravidlom, že požiar nám pomáhajú najvehementnejšie hasiť tí, čo ho spôsobili.
Gajdoš: Doba sa zmenila. Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáky a motýle, dnes americké lietadlá a drony.
Matečná: Veľa toho zorieme aj mimo agrotechnických termínov.
Érsek: Okrem spoločenských pravidiel sa žiaľ porušujú aj dopravné.
Sulík: Sloboda a solidarita v demokracii sú mi blízke. Veď dnes sa môže každý bezdomovec slobodne rozhodnúť pre akýkoľvek kontajner.
Bugár: Nemôžem za to, že Slováci, ktorí vstúpili do našej strany zostali pod mostom.
Gál: My sa demokracii iba učíme.Vo vyspelých západných štátoch je to tak, že zákony neplatia pre tých, čo platia.
Danko: Niekedy mám dojem, že niektorí poslanci prídu do parlamentu iba lamentovať.
Harabin: Žiaľ, na jednej strane máme paragraf, no na druhej strane silnejšie tromfy – domácu klobásu a slivovicu.
Richter: Ani počas povodní a snehovej kalamity by nemal viaznuť sociálny dialóg.
Žiga: Netreba nám zemetrasenie. I tak padá jedna firma za druhou.
Sólymos: To boli časy, keď u nás boli smutné iba vŕby.
Žitňanská: Prestupový termín sú v rovnakom čase. Treba vymeniť dres.
Raši: Trpezlivosť Voľby a páni, namiesto kúzelníka príde možno aj zahraničný kapitál.
Kalavská: Zdravotníctvo napreduje. Dnes už málokto opustí tento svet bez lekárskej pomoci.
Laššáková: Aj v kultúre príde k zmene. Mainstreamové média nahradia sociálne siete.
Lubyová: Je na čase, aby sme aj politiku u nás brali športovo.
Kiska: Nuž čo, Slováci si zakladajú vatry zvrchovanosti, ja si založím politickú stranu.
Odpočul: Milan Kupecký
Neustály ľudský a pritom neúspešný boj…
Kauzy, korupcia, protekcia, úplatky…
Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Čas je najlepší lekár a pritom neberie úplatky.
Protekcia vymrela, ale zanechala nám tu veľa nezaopatrených potomkov.
Známostiam hrozí vymretie. Veď na Slovensku už takmer každý každého pozná.
S poctivosťou najďalej zájdeš. Ak náhodou nezablúdiš!
Aj by som nebral úplatky, ibaže tiež ich musím dávať.
Mnohí si stále pletú uplatnenie s úplatkárstvom.
Na každého raz príde! Ak sa poctivo postaví do radu.
Boj proti úplatkom stojí veľa peňazí.
Vtáka poznáš po perí, priateľa podľa smeru, ktorým sa ti obráti keď potrebuješ od neho pomôcť.
Neprijal pomocnú ruku. Bola prázdna.
Kto skôr dáva, ten je skôr uprednostnený.
Ej, čože je to päťdesiatka?! Ako úplatok.
Buďme ako jedna rodina! – vyhlásil podnikateľ, keď zakladal svoju rodinnú firmu.
Bol to slušne vychovaný človek. Nikdy nezabudol pozdraviť a dať úplatok.
Komunistický archaický úplatok nahradilo demokratické všimné.
Nemohol vziať rozum do hrsti. Mal v nej úplatok.
Jeho silnými stránkami bola čestnosť a spravodlivosť. Napokon ich dokázal premôcť.
Nielen šaty robia človeka, ale aj známosti.
Nemali by aj úplatky podliehať zdaneniu?!
Žiť bez protekcie, na to treba veľkú známosť.
Najväčšie pletky bývajú práve kvôli úplatkom.
Závidím rieke. Tá si vie aj bez známosti urobiť koryto.
Tým, čo nemajú známosti, zostáva ešte nádej.
Tak dlho si navzájom otvárali účty, až ich zatvorili.
Zdravie sa však nedá kúpiť. Prečo potom dávame úplatky?
Hoci dal všimné, nevšimli si ho.
Heslo nedáš – dostaneš, patrí iba v športovej terminológii.
Človek má iba dve ruky, no provízie berie všetkými tromi.
Ak už aj vás nikto nepozná, fľaša koňaku je hneď každému povedomá.
Úplatok vznikol práve v čase, keď sa prestalo dávať už z rúčky do rúčky.
Nedivte sa protekcii. Veď aj pred svadbou potrebujete vážnu známosť.
Cesty k známym vedú obyčajne obchádzkami.
Elektrikári a úplatkári majú veľa spoločného. Obnovujú kontakty.
Tam, kde ruka ruku umýva, vznikajú najväčšie špinavosti.
Staronové myšlienky
Mnohí naši politici priberajú viac na váhe ako na vážnosti.
Som proti nemiestnym otázkam. Najmä v referende.
Najmenej chorých je dnes z nákupnej horúčky.
Judášske groše sa najčastejšie vyplácajú v tvrdej mene.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí z úmyselného zakladania ohňa a politickej strany.
Pri predpovediach viac verím meteorológom ako politikom.
Najviac nás zamestnáva nezamestnanosť.
Klebeta: Vraj sa má znova obnoviť leninská cesta.
Nedá sa svietiť? Žiaľ, nedá sa svietiť!
Vtipy na pookriatie
-Mami, spadla nám skriňa!
-A otec o tom vie?
-Samozrejme, veď je pod ňou…
-Život sa začína po päťdesiatke,-hovorí Jano.
-Hej,-dodáva Juro. – Ale keď máš stovku, alebo dve, je to ešte príjemnejšie.
Šéf sa pýta svojho podriadeného:
-Veríte v posmrtný život?
-Nie. Prečo sa pýtate?
-Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
Pýta sa fotograf kolegu:
-Ako dopadla tá včerajšia výstava v očiach kritikov?
-Ale, nevedeli sa dohodnúť. Jedným bolo ľúto filmu, druhým papiera.
-Kam ideš Jano?
-Na súd.
-A to už prečo?
-Ale, zaťal som do kožucha sekerou a v tom kožuchu bol otec.
Chlapík postavil pred krčmou bicykel a ovesil naň lístok s textom: “Skús ho ukradnúť. Dežo Lakatoš “. Po chvíli sa vrátil a našiel na mieste už iba lístok s novým textom: “Skús ma chytiť! Sagan“.
Turecký hosť v tatranskom hoteli práši na balkóne koberec. Ide povedľa bača a kričí na neho: „Tak čo, Aladin, neštartuje, neštartuje?!“
Pán doktor, povedzte mi pravdu, ako to so mnou je,-obracia sa s otázkou pacient na svojho ošetrujúceho lekára.
-No…celkom dobre, ibaže do smrti nemôžete nič jesť.
-Prosím vás, veď toľký čas bez jedla nevydržím?
-Ale, pane, pár hodín bez jedla predsa vydržíte…
Pred hotelom Fórum sa prihovára k jednému z hostí černoška:
-Pane, nechceli by ste si zájsť ku mne?
Hosť celý vyľakaný vraví:
-Preboha, a čo by som robil v Afrike?
-Suseda, museli ste sa mať dobre na dovolenke. Tie tučné líca máte od stravy?
-Ale kdeže, od nafukovania matracov.
Zákazník vraví predavačke na trhu:
-Pani, veď tie huby sú jedovaté!
-Viem, veď preto ich predávam lacnejšie…
Manželka vyčíta manželovi neveru:
-Pred oltárom si mi predsa sľuboval, že mi budeš verný!
-Máš pravdu, ale iba preto, lebo som nechcel rozhnevať farára…
Colník na colnici prehliada auto a nájde vrece s bielym práškom. Ochutná ho a pýta sa vodiča:
-Heroín?
-Nie,-odpovie vodič. -Otrava na potkany.
Na pumpe visí tabuľa s textom: „Voda nevhodná na pitie!
Opilec idúc popri nej si zamrmle:
-Konečne, že na to prišli…
Vraví vodička manželovi:
-Karburátor je plný vody!
-A, kde je auto, nech sa na to pozriem?
-V bazéne.
-Obžalovaný, prečo ste prišli na súd so sekerou?
-Pán sudca, veď ste mi do predvolánky napísali, že obhajobu si musím zabezpečiť sám.
-To je hrozné, – sťažuje sa priateľ priateľovi:
-Moja manželka mi nechce nikdy dať za pravdu.
-To ťa trápi? Tak skús či ti nedá za peniaze!
Dežo sa vracia zo súdu a manželka sa ho pýta:
-Čo si dostal?
-Povraz.
-Ber ho, zíde sa nám do maštale na kobylu.
Do kupé vlaku si prisadne černoch. Babička sediaca povedľa sa zrazu prebudí a vraví:
-Preboha, to sme už v tuneli?!
Vraví lekár pacientovi na psychiatrii:
-Vážený občan, vravíte, že ste na Slovensku spokojný?
-Áno.
-Nuž teda, s takou diagnózou som sa ešte v súčasnej medicínskej praxi nestretol…
Zozbieral: Milan Kupecký
Podporte naše satiricko – humoristické internetové noviny HUMORIKON
Nedostali, sme na HUMORIKON z ministerstva grant, odmietli nás, nepodporuje nás ani žiadna nadácia, pretože sme satirici, čo nie je po vôli najmä sväto vládcom a politikom, ktorí sa satiry boja ako čert svätenej vody. Pre nikoho, okrem svojej vlasti sa neangažujeme, nie sme závislí (až na peniazoch), sme bez cenzúry proste sme slovenskí profesionálni humoristi, väčšinou bývalí „roháčovci“, ktorí na rôznych podujatiach, i ďaleko za hranicami dosahujú úspechy Vďaka internetu sme si vytvorili priestor -Humorikon- na písanie a na kreslenie karikatúr v mene doby, zachovania pokoja a mieru, udržania štátnej suverenity a boja proti spoločenským neduhom. Hoci za tzv. totality Roháč, Nový Roháč i Extra Roháč boli v rámci kritiky cenzurované a priechodná bola iba tzv. komunálna satira, dnes je to na tomto poli neoranom ešte horšie, pritom humoristi boli vždy akýmsi predvojom každej politickej, či inej zmeny, vždy sa na veci dívali s nadhľadom a ľudským nerestiam nastavovali svojimi myšlienkami i karikatúrami takpovediac krivé zrkadlo. A tak naďalej sme viac pronárodní a sociálni, čo charakterizuje naša humoristická tvorba. Humoristi (nemyslíme tých platených mecenášmi ako riadené strely mimo Slovenska), ale tých čo sa nikdy nespreneverili pravde, navyše patríme k zlatej pokladnici slovenskej kultúry, hoci sme iba niekde v jej závese. Pretože nejavia o nás, o našu tvorivú prácu záujem kultúrni pracovníci a nie sme zaujímaví a závislí ani na zapredaneckej vlne podpory spoza hraníc vládcami tohto sveta v ktorom žijeme. Po prevrate mediálne satira existovala iba vtedy, keď bolo treba „zlikvidovať“ Mečiara, prípadne Slotu a existuje aj dnes v určitej miere, napríklad na obrazovke súkromnej televízie v tzv. Sedmičke – Lasica, Vácvalová, Kňažko, Feldeková a Leško, keď treba „zlikvidovať“ Fica. Naším „konšelé“ nevadí migrácia, LGBT, únia, ani vojnové angažovanie sa. Cudzie je im tiež zachovanie štátnosti a suverenity Slovenska, nezaujíma ich ani život bežných ľudí, ktorí tvoria hodnoty a nevenujú patričnú pozornosť ani čoraz chudobnejšiemu Slovensku a ľuďom žijúcim na ňom.
Pripájame výstižný článok člena našej Redakčnej rady, Vladimíra Javorského, ktorý tiež veľa napovie:
„Revolúcie sú o krvi. O zmene, ktorá je bez strát nemožná! O aké straty ide…? Keby sa ľudstvo poučilo, tak by nešlo do revolúcii s vedomím strát, ale zisku! A o to tu ide, že ľudstvo už so stratami počíta…Smutné. Pred tridsiatimi rokmi sme prelom v chápaní budúcnosti nazvali „ Nežnou revolúciou…“ Žiadna revolúcia nie je nežná, iba prechádza moc z jednej ruky do druhej. Skelet zostáva, lebo žiaden skelet sa bez boja moci nevzdá. Po revolúcii vyplávajú na povrch najskôr hovná, ako s obľubou hovorieval môj vzor Viktor Kubal. Žiaľ, vyplávajú, ale aj na povrchu zostávajú…! Tvrdošijne si hovejú na výslní a namýšľajú si, že sú jahodový džem. Doteraz, ibaže si na čelenku vyšijú inakšie výšivky. Od hviezdy po nevýrazné písmenká, ktoré možno kedykoľvek vymeniť za iné písmenká abecedy. A tak stále dookola, lebo peňazí, toho bezcenného a ničím nekrytého papiera sa denne vytlačia vagóny. A pri tých vagónoch musia nielen stáť prví, ale čo najskôr na tie vagóny naskočiť. Moji humoristickí kolegovia iba vzdychajú, že humoristi nemajú dôstojný priestor na prezentáciu svojich názorov humoristickou formou. A ani mať nemôžu, lebo ich úprimná „nasratosť“ mieri priamo k tým, čo vlastnia mediálnu moc! A tým aj mienkotvorbu…Nuž, je to začarovaný kruh. Treba si však uvedomiť, že humor je korením, soľou života, a bez neho by neboli na svete reakcie, ktoré vyvolávajú reťazové odozvy na pálčivé témy. O tom je humor…Prebúdzať smiech, hoci i cez slzy! Vo vydavateľskej sfére nemôžu humoristi očakávať pomoc od štátu, nemôžu očakávať od médií vlastniacich oligarchami, ale spoliehať sa iba na svoju invenciu, zažratosť a neskutočnú vieru, že humor nezanikne. Niekde sa stala chyba. Tie hovná na polici smrdia namýšľajúc si, že sú jahodový džem. Treba ich z toho omylu vyviesť, a čím skôr poslať tam, odkiaľ prišli. Nám blízkou humoristickou formou, tá je najúčinnejšia. Satirických pamfletov sa už báli i francúzski králi ako čert kríža…! Veď my už všetci vieme, kde sa rodia revolúcie…!A ak budú opäť „nežné, také prebratie moci z rúčky do rúčky, tak potom sa deti nebudú mať v školách o čom učiť.“
Preto sa obraciame na vás čitateľov, najmä z radov podnikateľov (my humoristi, tvoríme zatiaľ iba za vatikánsku menu Pán Boh zaplať!), aby ste nám finančne pomohli, aby sme vedeli pokryť aspoň náklady, ktoré musíme vynaložiť na technickú prevádzku našich satiricko – humoristických novín HUMORIKON, lebo túto časť, ako je to aj v prípade vydania knihy, treba tlačiarni a grafikovi zaplatiť. Duševný, tvorivý vklad sa neráta…Finančne prostriedky by sme potrebovali aj na propagáciu webu, aby sa jeho obsah dostal k čoraz väčšiemu počtu ľudí, vrátane čitateľov a postupne tak rástol i počet stálych sledovateľov. Sme presvedčení, že vďaka vašej pomoci nám postupne porastie čítanosť, a hoci sme začali iba niekedy začiatkom tohto roka, náš web, (hoci sme bez podpory reklamy a inzercie) navštívilo doteraz bezmála 6 000 návštevníkov a nielen humoristov ale i ľudí so zmyslom pre humor. A tento rastúci trend pokračuje.“
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499
Môžete nás podporiť i nefinančne, keď dáte zdieľať náš web preposlaním jednotlivých článkov na sociálnych sieťach svojim známym. Prípadne, pošlite vašu fotografiu, ako ilustračnú a pripojte k nej nejakú vtipnú príhodu, obrázok, vtip a rozveseľte tak ostatných, pretože tých negatívnych informácií, vrátane dezinformácií je okolo nás priveľa. Ďakujeme za každú pomoc! A ak si želáte uvedieme aj vaše meno ako darcu a podporovateľa HUMORIKONU.
Redakcia: Humorikon.sk, dočasná mailová adresa, na ktorú môžete zasielať príspevky a ostatnú korešpondenciu je: humorista@milankupecky.eu
Iba tak, z dlhej chvíle….
Zaujímavé, už aj gorily sa u nás stali chráneným živočíchom.
Ilúzia je pomyslenie, že poslanec príde za voličom aj po voľbách.
Vo filatelii rozhodujú známky. V politike známosti.
Niektoré volebné výsledky sú ako história. Opakujú sa.
Voľby sú pre občana čertovská vec. Pre správne rozhodnutie musia mať z pekla šťastie.
Skutočne chorý poslanec je ten, ktorý už nevládze plniť ani stranícke pokyny.
Ryby neberú, no vládni úradníci berú ako straky.
Záhradkári a poslanci si vždy presadia svoje.
Odvolávanie zo straníckej funkcie prichádza často ako smrť, neočakávane.
Bol práceneschopný. Zastihla ho štrajková pohotovosť.
Lekárska prax nepozná politika chorého na čisté svedomie.
Zaujímavé, že niektorých obrovitých politikov nemôžeme na televíznej obrazovke ani len vidieť.
Paradox: Hoci populistické sľuby politikov očakávame necháme sa nimi zaskočiť.
Často aj na poredvolebných politických mítingoch ťažko rozoznať či ide o držanie palcov, alebo zvieranie pästí.
Výsledok rokovania koaličnej rady: Tak dlho sa dohadovali, až sa začali hádať.
Opozičný poslanec s dobrým návrhom má vždy viac prenasledovateľov, ako nasledovateľov.
Aj v bande naničhodníkov si každý o sebe myslí, že on je ten najlepší.
Žiaľ, často politickým klebetám a intrigám hovoríme – verejná mienka.
Bol to dobrý poslanecký klub. Jeho členovia mali veľa spoločného, iba každý mal svoje muchy.
Škoda, že podkurovaním sa nedá zohriať. Ušetrili by sme uhlie a plyn.aj v parlamente počas neplodných debát.
Najčastejšie sa prechádzame politickým spektrom.
Keď sa v parlamente ozýva HOP! Odskáču si to občania.
Občania vedia dosiahnuť konsenzus iba pri nadávaní na počasie, manželstvo, futbal, televízny program a na plitiku.
Na niektorých poslancov sa dá iba tak spoľahnúť, že očakávate od nich opak toho, čo vám sľúbili.
Zaujímavé, že aj tí politici, ktorí sa nepozerajú do zrkadla, vidia iba seba.
Aj v politike sa najväčšie bezcitnosti robia s citom.
Poslanci v parlamente by mali byť ako vajíčka. Mali by sa znášať.
Najviac defektov má duša politika.
Iniciatíve sa počas interpelácií medze nekladú. Iba prekážky.
Milan Kupecký
