Úvodná stránka / humoristicko-satirická poézia / Miodrag Lazarević / nová kniha / nové knihy / Otvorená rana sveta / báseň / básne /PREDSTAVUJEME KNIHU SATIRICKEJ POÉZIE OTVORENÁ RANA SVETA MIODRAGA LAZAREVICA
SKROTENÉ VERŠE A SVET, KTORÝ DOBRE OPISUJE
Vo svete srbských aforistov je meno Miodrag Lazarević jedným z popredných, medzi dvadsiatkou najlepších. Vo svete poézie dosiahol závratné výšky a predstavuje mnohé dobyté vrcholy spevu a myslenia a úspechy hodné všetkej úcty. Skvelá kniha, zaujímavý básnik a pastva pre čitateľov.
Lazarevic je básnik súčasného sveta, ktorý je taký, aký je. Kruté miesto pre ľudí, ktorí nemajú záložnú osadu. Prakticky sme uvrhnutí do tohto zverského sveta a kto vydrží, prežije. V takomto dave s obrysmi satanskej činnosti sa básnik dokonca dokáže úžasne zorientovať, pretože „som sa lepšie ocitol v hanbe ako v milosrdenstve,“ povedal Lazarevićov súčasník Matija Bećković a obaja veria, že jarmočné miesto všetkého a všetkých nie je len srbské, ale univerzálna, celoplanetárna forma.
Ľudia všade a všade, ktorí sa len ťažko vyrovnávajú so sebou samými a so svojou dočasnosťou, niekedy sa od nich žiada, aby boli menší ako sú a väčší ako ich trápenie, všetko sa točí okolo nuly (akoby ich anatómia bola niečím hodnotným a priemerným), bremeno života ľudí sa nedá preniesť a adresovať pôvodným majiteľom, osud dokáže pohltiť všetok pokrok, kedykoľvek sa mu zdá, že koniec je tu a koniec je tu melódie – šťastie je najšťastnejšie“. Čo je verš a čo aforizmus v tejto básnickej zbierke? Aj druhý v prvom a prvý v druhom, nerozlučná a kultivovaná jednota. Väčšinou básnik spieva, že jednotlivec je čoraz menej svoj, či skôr inak svoj, žije ako „cudzí a odcudzený“, blúdiaci od nechuti k nemilosti. Aký je jednotlivec, taký je svet, žiaľ, menej božský a viac satanistický, vzdorovitý a tvrdohlavý, príliš bojovný a vypočítavý – dobývajúci s bujnou „víťaznou spravodlivosťou“. pretože
„Až keď vylezie na vrchol
„Muž ukazuje, aký je nízky.“
alebo:
„Veľmoci ničia malé krajiny“
Ktoré sa bez vyprovokovania ešte zmenšia
Trhajú ich na ešte menšie kúsky.
Veľkosti ich veľkých miest
„To uľahčuje vládcom sveta.“
Takže v tejto pozemskej, efemérnej existencii človek prechádza veľkými otázkami s množstvom pochybností. Je toto obdobie „vojny a mieru“, „byť či nebyť“, „existovať na hroznom mieste“, kráčať po ostrej hranici medzi dobrom a zlom? Neexistuje jediná odpoveď , existuje veľa neúspešných predpokladov, život nejde smerom nahor, ale nadol a každý človek je na míle vzdialený od slobody. Zároveň je tu veľa hriechu, otrávených duší, hlboko zakorenenej nemravnosti a ponorenia sa do vlastných hlboko vlastníckych záujmov, ktoré odporujú aj tej najmenšej spravodlivosti. Naopak, „mala by existovať inštitúcia na včasné odhalenie temnoty,“ spieva Miodrag Lazarevic a dodáva, že kedysi bola inteligencia čestná, ale dnes je potláčaná, a to v celom bielom svete.
Súdiac podľa niektorých veršov básnika, toto je čas bez hanby, planetárnej anarchie, kde je palica všade a ako liek neexistuje mrkva, a napokon, kde všetko, čo existuje, je v rukách „pochybných majstrov“ v zónach súmraku. Toto je storočie rozvodov a odchodov, zániku láskavosti, úpadku krásy, nedostatku rešpektu a sebaúcty, podozrievania všetkých a všetkého. Zdá sa, že roky majú zamrznutú pamäť, dochádza k masívnemu odchodu z toho, čo je, a k odovzdaniu sa tomu, čo patrí silnejším, a tento spôsob je v hlbokom rozpore so srbskou podstatou a koreňmi.
V mnohých krajinách a dokonca aj generáciách boli „lenivý básnici“ vždy odsudzovaní, neangažovaní, nerozhodní a popisní, no bez príchute. Lazarevic nikdy nebol jedným z týchto ľudí. Je v kategórii zasnúbených, vzýva dobro všetkých a pre všetkých, oslovuje Boha „Boh má hádam svojho Boha“ a osvetľuje cesty, po ktorých sa, žiaľ, uberá málo veriacich. Je to, ako keby v spánku a v skutočnosti premýšľal, kedy menšina konečne a navždy porazí väčšinu, pretože je planetárne užitočnejšia ako väčšina , ktorá bola prevrátená hore nohami.
Každý zabúda, varuje básnik vo veršoch tejto knihy, že jediné, čo po človeku zostalo, je rozľahlé nebo a čistá duša. Tak by to malo byť, ale je to naozaj tak?
Sinisa Ristic
O AUTOROVI
MIODRAG LAZAREVIC, absolvent ekonomiky poľnohospodárstva, väčšinu svojho pracovného života strávil v školstve ako učiteľ na študentskom domove Poľnohospodárskej školy v Požarevci. Paralelne sa venoval novinárskej a literárnej činnosti (viac ako 40 rokov). Jeho diela sú publikované v dennej tlači, časopisoch, zborníkoch, zborníkoch, v rozhlase a televízii.
Za svoju prácu získal aj ocenenia: Šabacovu „Čivijadu“ a „Zlatú prilbu“ Kruševac za aforizmus, ako aj „Zlatý aforizmus“ v Mrkonjić Grade; aj ceny za poviedky, humoresky, poéziu a za román „Buncanje“ v Istochni Novom Sarajeve – „Zlatá sova“.
Vydané knihy: Bude lepšie a iné príbehy (1996), Hrča proletariátu (1968), Svieť v hlave (2001), Nerozprávaj (2001), Bude lepšie a iné príbehy, 2. vydanie (2002), Príbehy z koženého vreca (2006), Späť do 2. sr. 007 (2012), Dawn of Tomorrow (2013), Uspávanka pre otca (2013), Leather Plant (2014), The Time Has Come (2015), Ruminations (2015), Lassace Comedy (2017), Spa (2017), The Cry of Democracy Circulates in Europe (2019), Mistakes a202 Intentional Play (2019), Mistakes a202 Intentional Play .
Miodrag Lazarevic žije a pracuje v Požarevac.
VYBRANÉ SKLADBY:
V
Tvoj brat je tvoj bez ohľadu na náboženstvo.
Sú naše, ale sú aj naše
Najväčším cieľom je nebyť terčom
Bitka, vojna a mier boli stratené;
Ak nezomrie vo vojne,
Človek zomiera v pokoji.
Ale prehry sa oslavujú ako víťazstvá.
Po bitke veľa generálov
Pretože tam predtým neboli.
Všetky generácie sú povojnové.
Nepriatelia rôznych farieb útočia na šedú
Tábory a bombové útoky, každý deň v krvi
Prvá svetová vojna, potom druhá svetová vojna
Starý otec M. Zranený v balkánskej vojne,
Starý otec V. v koncentračnom tábore Braunau
Otec v berlínskom pracovnom tábore
Strýko strieľal na mestskom kopci
Bombardovanie NATO v roku 1999
Zomierali ľudia a deti.
A nikomu nič a každé právo na nich
Právo odvážnych a silných
Pomníky hrdinom a neznámym hrdinom
Slzy, plač a stonanie.
Spojte sa silou a silou
Prežiť a byť
Neexistuje druhé, ani prvé
Žiadny živý tvor nemá rád červy.
Z čoho sú tie „veľké“ mozgy vyrobené?
Ich predkovia musia byť satanskí.
Peniaze im cinkajú a šuštia pred očami
Nestarajú sa ani o vlastné deti.
Je pre nich dôležité, aby sa počítalo zlato a peniaze,
Pokiaľ je stôl a vrecko plné
A že ich deti plávajú v luxuse.
A čo ak planéta zmizne z povrchu zemského?
Nedotýka sa ich to ani ich neovplyvňuje.
Ich večnosť je jeden deň.
Každopádne, vždy to tak bolo.
Na konci je vždy koniec.
Malo by sa niečo urobiť.
Ale nedá sa nič robiť.
Ľudia si vybudovali vlastné peklo.
Nikto nemôže prelomiť reťaz zla.
Ktorý zahŕňa celú planétu Zem
Pretože šialenstvo vo svete je silnejšie ako rozum.
Po ideologickom opojení bolesť hlavy
A zlyhania môžu byť zničujúce.
A rovná cesta končí v krivej Drine;
Keď nerozumiete jasne ani svojmu jazyku
Neexistuje sloboda slova, ale sloboda mlčania.
VIII
Čo je realita a čo je podvod?
Pravda ešte nebola zistená.
Nedá sa teda určiť ani podvod.
Pretože nezvyčajné sa stalo skutočnosťou
A ľudia sa čudujú niečomu nepochopiteľnému.
Boh dal niektorým ľuďom moc rozhodovať
Čo je dobro a čo zlo?
Čo je pravda a čo je lož?
Alebo si to tí ľudia určili sami?
Zlo a hlúposť nemajú konca
Dobré veci sa často začínajú dobre.
Tie však nakoniec končia zle
Ukazuje sa, že je to veľký chaos.
Svet sa stal nebezpečným miestom pre život.
Koľkokrát ste si položili otázku: Čo tu robím?
Obraz sveta je absurdný a groteskný.
Stále je toho veľa, čo ľuďom chýba.
Veľa pokoja a lásky,
A nie techniky, ktorých je príliš veľa.
Ako si udržať zdravú myseľ
Keď po zemi chodí príliš veľa bláznov?
Čím viac sa otočíte, tým viac iných ľudí
Ich dôvod nie je vždy s nimi.
Sú dôležitejšie ako akákoľvek pravda.
V živote nič veľké nedosiahli.
Ale pomohli dostať svet na pokraj
Je ľahšie ničiť ako vytvárať.
X
Keď sa na súde vykonajú zmeny
Zmena je väčšinou šialená
A ona je predchodkyňou kancelárskych bláznov;
Keď hlupák povie idiotovi
Že sa naučí múdrosti
A keď sa človek čuduje, čo to je
Keď tí, čo chovali ovce
Neskôr strážili aj mosty!
Potkany však loď neopúšťajú, opice áno.
A najhoršie je, keď sa z muža stane opica
A začne štekať.
Kto však dnes nie je človekom?
Niekto viac, niekto menej;
Čo sa stane, keď sa ten chytrý nepoddá?
A začína to zaberať?
Či chcem alebo nie
Ale naši proroci nič nehádajú
Až keď dosiahne vrchol
Muž ukazuje, aký je nízky.
V najväčšej slobode nemôžete byť slobodní
Povedať, že neexistuje sloboda,
A mnohí by za slobodu dali všetko
Pretože nič viac nemajú.
Inteligentní bojujú, ale bezvýsledne.
Prežiť vedľa hlupákov
Ty si sa musel zblázniť.
Alebo predstierajte, že ste blázon
Hodnoty sa stratili v tme.
Svet stojí na mieste, no hore nohami.
Mladí ľudia praktizujú chémiu
Starší robia pálenku
A každý je na ceste do neba;
Dievčatá sú teraz moderné.
Majú radi sex, ale nedosahujú ho.
Chceli by rodiť,
Ale oni to nechápu.
Tí, ktorí nevedia, čo sa deje
Ani nevedia, čo sa s nimi deje.
Múdri mlčia vo svojom hneve;
Každý chce byť šikovný,
A hlupákov je na svete stále viac
Ako sa do Kovin zmestí polovica sveta?!
Treba bojovať proti všetkým bláznom.
Aj proti bláznovi, aj proti kráľovi;
Spisovatelia sa stávajú politikmi
Takže neviete, kde končí realita.
A kde sa začína fantazmagória?
Z hercov sa stávajú politici
Politici akoby nevedeli, ako konať;
Nechávame si strihať vlasy u rôznych holičov.
Ale to z toho nerobí operu.
Najčastejšie sú ocenené dôležité práce
Ignoranti, patolízalci a príbuzní
Ľudia s polovičným mozgom a idioti
Len keby boli pri moci.
XVIII
V tomto svete platí, že čím bláznivejší si, tým si múdrejší.
V tomto svete platí, že čím ste horší, tým ste lepší.
V tomto svete platí, že čím ste škaredší, tým ste krajší.
V tomto svete, čím ste živší, tým ste mŕtvejší.
Blázni sa stali múdrymi.
Negramotní sa stali gramotnými.
Psychológovia sa stali psychológmi.
Duchovia sú vyhlásení za svätých.
Všetko ide dole vodou.
Nepriateľ sa stáva bratom,
Všetko padá na plecia ľudí.
Lebo bieda sa zhoršuje
Nedá sa kúpiť ani sviečka
Zomrieť ako chlap
Kto žil čestným životom.
XXI
Je zázrak, koľko zázrakov sa deje
Neviem, kam to smeruje, ale už je takmer koniec
Lepší zajtrajšok je vždy o dva roky neskôr.
Nielen auto, ale aj krajina išla z kopca
Zaznamenávajú sa však mimoriadne výsledky
Výsledky vymýšľania.
Slávnostná stužková za krajšie zajtrajšky
Každý pracovný deň je odrezaný.
Robotníci sú najsilnejší
V radoch pred Polievkárňou;
Pokrok je viditeľný na každom kroku.
Žobrák natiahol obe ruky.
Roky zožrali kobylky
Ale kto zjedol toľko peňazí?
Ľudia si volia vodcu pre svoje dobro.
A pracuje pre svoje dobro.
Rozhodnutie, že sila stojí za to
Účinné okamžite.
Nie je také zlé postaviť sa – keď ležíte
Vláda myslí na svojich ľudí
V zime odporúča letnú dovolenku.
Myslite aj na budúcnosť.
Domovov dôchodcov je stále viac
Je to tu vedecky dokázané
Myseľ má problém prejsť
Veľa ľudí si myslí
Že aj oni stratili rozum
Králi mali jednu šialenú ženu
A teraz ich majú vládcovia desiatky
A každý hovorí dobre, ale o tom to nie je
Ľudia sú dobre najedení, po krk vo vode.
Demokracia dovedená k dokonalosti
Ľudia sa nemôžu ani sťažovať.
V zákrutách najlepšie drží smer.
Sú osloboditelia, ktorí
Sloboda a od slobody
Spravodlivosť sa valí v hrobe
Pretože na slobode je veľa vinníkov.
Nespravodlivosť bolí, ale aj tento druh spravodlivosti
Ak je niekto rýchlejší ako on, príde o hlavu.
Predkovia krvácali vo vojne
A dedičia v pokoji vykrvácajú
Mladí ľudia radšej čakajú na Godota ako na prácu
Kde je hlad
Je hladná aj vláda?
Ľudia sa nepýtajú na cenu.
Pokiaľ ide o zdravie –
Žiadne peniaze na lieky
Mnohí videli svetlo
Hneď na začiatku tunela.
Väčšina ľudí tomu nemôže uveriť.
Že zajtra by to bolo lepšie
Všetko je rovnaké a všetky sú rovnaké.
Keď sa ukáže pravda
Pod ním – nahá lož.
XXII
Svet je taký, aký je.
Bez ohľadu na to, ako si to predstavujete
Aby ste tomu rozumeli
Najprv sa v tom musíme stratiť.
Niekedy vás do sveta zavedie sám život
A niekedy je to bludisko.
Svet funguje bez jednotlivca.
Pretože svet ničí svet
A tým aj jednotlivca
Väčšina ľudí žije v chudobe.
A sú potrební noví ľudia.
Títo súčasní sú odsúdení na zánik
Na ich tvárach je vidieť beznádej.
Každý je obeťou, no nemá kam ísť.
Nemôžem žiť na vedľajšej koľaji.
Tvár zeme sa mení, ale zostávajú rovnaké.
Zriedkaví sú jedinci, ktorí si žijú po svojom.
A ktoré nie sú v stroji a plesni
Inteligentní ľudia tvoria, keď sú slobodní.
Len vtedy duch pohne človekom.
Súčasnosť sa zdá nekonečná.
Budúcnosť je ďaleko.
Niekto to bude mať, ak prežije zajtrajšok.
Minulosť je najbezpečnejšia
Pretože sa to stalo, je to pravda.
Človek zabúda skôr na budúcnosť ako na minulosť.
Nič na svete nie je isté.
Len veľké vody nezmiznú
A len obloha sa nemení.
XXVIII
Dnešný čas je naplnený.
Neprávosti a vulgarizmy každého druhu
Časť ľudstva to považuje za veľmi vážne
Keby sa naši predkovia viac smiali
Svet by dnes vyzeral oveľa lepšie.
Čím menej zla sa hovorí, tým menej je.
Svet je plný blata a všemožnej špiny
Základ spoločnosti nemôže byť
Hlúposť, neznalosť, krádež a klamstvo
Väčšina ľudí sa pozerá
V ktorej plameň nádeje už dávno zhasol
Zlo nemá konca, pretože po jednom
Mnoho ďalších prichádza, niektoré veci sú večné
A niet z toho úniku.
Život zatvára oči pred zlom
A šťastie nie je v dohľade.
Človek je racionálna bytosť.
Často však robí nerozumné kroky
Často sa robia nesprávne rozhodnutia
Inteligentný človek nemôže súhlasiť.
S nejakými „pravidlami“ súčasnosti
Hriechy patria vládcom a bohatým
Ktorí vytvárajú nový svetový neporiadok
Ľudia videli všetko a všetkých.
Takže môžem očakávať čokoľvek.
Kým vždy je prítomná len nenávisť
Ľudia sa čudujú, akí ľudia sú na vrchole?
Pretože pochybujú o svojej mysli
Ľudia volia politikov.
A vždy pracujú proti týmto ľuďom.
Najhoršie bude, ak nakoniec
Zostaneme bez konca.
Žiadate príliš veľa, pane.
Možno ste precenili ľudskosť.
Položte ruku na zem.
Nevidíš ako žijeme?
Hodnoty boli prevrátené.
Zasiahli početné pivá
Prepáč, ale svet je hore nohami.
Otočte zemeguľu inak.
Vybral: DIB
