Dnes aktuálne nestor slovenského humoru, spisovateľ Milan Lechan

Milan Lechan sa narodil presne 16. marca 1943 v Michalovciach. Do základnej školy a do gymnázia chodil v Humennom, kde roku 1960 aj zmaturoval. Potom študoval slovenčinu a ruštinu na FF Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Žije a tvorí v Žiline. V literárnej celoživotnej tvorbe sa sústreďoval na písanie poézie a krátkych humoristicko-satirických foriem – aforizmov, sentencii a epigramov. Knižne debutoval zbierkou vyše dvesto aforizmov v knihe Je to láska (1970). Nasledujúca knižna publikácia Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencii a poviedok. V básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň kosť (1982) si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky, rovnako ako aj v knižke krátkych humoristických básničiek a rečnovaniek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Kombináciou všetkých krátkych humoristicko-satirických útvarov vrátane poézie je aj zbierka Peelemeelechan (1991). Opakujeme, knižne debutoval v roku 1970 zbierkou vyše dvesto aforizmov Je to láska. Nasledujúca knižná publikácia Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencií a ponášok. V básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň, kosť (1982) si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky, rovnako ako aj v knižke krátkych humoristických básničiek a rečňovaniek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Kombináciou všetkých krátkych humoristicko-satirických útvarov vrátane poézie je aj zbierka Pelé-melé-lechan (1991). Ako recesista a parodik mnohých negatívnych javov našej spoločnosti sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994), bohato naplnenej invenčným pohrávaním sa so slovom. V roku 1998 vydal básnickú zbierku Laškovanie s (h)láskou, ktorá je vycibrenou poetickou analýzou života, a predovšetkým lásky skrz humoristicko-satirickú optiku. Sústavne spolupracuje s humoristicko-satirickými časopismi a humoristickými rubrikami iných časopisov a denníkov, ako aj so všetkými štúdiami Slovenského rozhlasu, pre ktoré okrem pravidelnej spolupráce napísal viacero širšie koncipovaných humoristických relácií.
OBĽÚBENÉ OSOBNOSTI: Albert Einstein, Bob Marley, John Lennon, Ján Pavol II., Matka Tereza, Antoine de Saint-Exupéry, William Shakespeare, Konfucius, Mark Twain, Seneca, Oscar Wilde a Edmondo De Amicis.

Autorské diela Milana Lechana pre dospelých:
1970 – Je to láska
1978 – Smiem prosiť?
1982 – Žena, ulica, dlaň, kosť
1991 – Pelé-melé-lechan
1994 – Milan Lechan a iné básne
1998 – Láskovanie s (h)láskou
Pre deti a mládež
1988 – Učebnica na prestávku

Prikladáme niekoľko jeho myšlienok z jeho bohatej tvorby:

Satiru píše žlč, humor zase slzy.
Ako mladomanželovi je mi sveta žiť. Môžem všetko, okrem toho, čo nesmiem.
Nejedna opica si myslí, že pochádza z človeka.
Láska je slepá, susedia nikdy.
Budúcnosť okien je neistá. Nečudo, každú chvíľu ich chcú zavrieť.
Lekár mi síce odporúčal pohyb, ale nepredpísal, ktorým smerom.
Najväčšia somarina je pred svadbou sa ženiť.
Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. A počas choroby na stavbe rodinného domu.
Najsrdečnejšie si ľudia podávajú ruky, keď ich majú prázdne.
Keďže nemal iný pracovný pomer, udržiaval aspoň pomer so susedkou.
Viete, že z manželstiev jazdca na koni a diskárky vzišli najlepší disk-jockei?
Láska naučí všetkému. Aj alimentom.
Kde sa dvaja milujú – tretí víťazí.
Manželka mi všetko vešia na nos. Dokonca aj vypratú bielizeň.
Recidivista je človek, ktorý šťastne ovdovel a znova sa oženil.
Peniaze zďaleka nie sú všetko. Z blízka však áno!
Sláva víťazom, česť ženatým.
Netrúfal si na manželku, preto vybil akumulátor.
Ak si moja žena urobí make-up, vyzerá ako make-upír.
Slovo robí muža. Slová, slová, slová – ženu.
Najčastejšie badať odcudzenie u ľudí, ktorí patria k sebe.
Najviac peňazí miniete pri platení.
Ženy počúvajú s otvorenými ústami iba zubných lekárov.
Keď hovoríme žene o kúpe náušníc, je samé ucho.
Jedna žena z našej ulice nosí také staré šaty, že sú už moderné.
Prvú pomoc delíme na svojpomoc, vzájomnú pomoc, poskytnutie prvej pomoci a výkrik Pomóóc!
V malých veciach dôveruj mysli, vo veľkých srdcu.
Bezdetní manželia ohovárajú interrupčnú komisiu, že potratila rozum.
Úzkoprsá žena sa nevie k ničomu vyňadriť.
Ľudia, čo chodia spávať so sliepkami, veľa znesú.
Pláž je jediné miesto, kde si ženy nesťažujú, že nemajú nič na sebe.
Nevie sa, na čo zomrel. Ba ani na čo žil.
O literárnom kritikovi iba dobre. Aspoň pred ním.
Jej zásada: zasa dá.
Milan Lechan

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments