Dnes aktuálne príhovor koordinátora Humorikonu Milana Kupeckého k jeho spolutvorcom nášho periodika

Uverejnené aj v dnešných internetových Slovenských rozhľadoch
Fórum kultúrnej verejnosti

Odhalenie poskytnutia trafiky, nevydarený, možno dobrý úmysel ministra, alebo „Keď keď vy literárny týždenník, tak my Kapitál“

Pred pár rokmi sa minister kultúry Maďarič možno v dobrej viere „zbavil“ Fondu na podporu umenia v skratke FPU, keď túto organizáciu pridelil inému subjektu, ktorej v súčasnosti „velí“ jej riaditeľ Špoták. Niekoľkoročné pôsobenie tejto kvázi kultúrnej organizácie sa spočiatku zdalo ako výborný počin, keďže sa vytvorilo viacero komisií na čelo ktorých boli určení, vlastne boli dosadení ľudia – „“komparzisti“), ktorí kultúre a pri posudzovaní prideľovania dotácií sotva rozumejú, čomu vlastne FPU má slúžiť. Ale iba mala, pokým sa z organizácie na prideľovanie grantov nestalo prideľovanie dotácií svojim blízkym, známym a najmä vplyvným vlastníkom neziskových občianskych združení a iných záujmových organizácií, ktorí mali v komisiách i vo fonde známych. Samozrejme, tak ako pri rôznych podobných prideľovaní grantov, majú pootvorenejšie dvere občania hlavného mesta, ako vidieka. Keď vy Literárny týždenník, tak my Kapitál. Tak znel titulok novín N Kultúra zo dňa 6. Februára 2025, menom autorky článku Jany Močkovej, v ktorej obhajovali svoje záujmy a rozhodnutia najmä Veronika Šikulová, Zora Jaurová a Veronika Krejčová, príslušníčky terajšieho Fondu na podporu menia (FPU). Hneď mi napadlo fiktívne porovnávanie názvu nového názvu fondom podporovaného periodika Kapitál, ktorému prežitiu nedávam veľké šance, pretože bez inzercie prípadne inej finančnej podpory neprežije. Veď takými a podobnými periodikami ako Kapitál sú zaplnené chodby a schránky všetkých činžiakov po celom Slovensku. Ak by som chcel nové periodikum Kapitál porovnávať s Literárnym týždenníkom, tak nie je čím. Veď Literárny týždenník (takzvané periodikum, ktoré je svedomím národa s tradíciou), má spomínaný skutočný kapitál, keďže v snahe o jeho zachovanie ho podporilo niekoľko tisíc slovenských intelektuálov (!) Samozrejme, pri prideľovaní fondov neboli podporené také periodiká ako známe internetové noviny Humorikon, ktoré komentovala Veronika Krejčová poznámkou, že, citujem…„koho dnes zaujímajú vtipy o policajtoch a blondínkach?“. To netreba komentovať, keďže požiadavka Humorikonu o pridelenie grantu bola už po štvrtý raz zamietnutá. Usudzujeme, že členovia hodnotiacich komisií to vôbec nečítali, alebo humoru a satire vôbec, ale vôbec nerozumejú (!) Pretože projekt to bol vždy seriózne vypracovaný a s viacerými odporúčaniami skutočných odborníkov. Mimochodom, doteraz eviduje Humorikon 2 720 príspevkov rôznych humoristických žánrov, a podľa počítadla 65 638 klikov. Sú to žánre rôznych druhov ako aforizmy, epigramy, humoresky, fejtóny, eseje, flešky, plus spravodajstvo z rôznych celoslovenských i zahraničných humoristických výstav a podujatí či už tradičných, ako sú napríklad Novomestský osteň, Fraštacký tŕň a mnohé ďalšie, vrátane organizovaných výstav OZ Prešovský PRERAG v mestách po celom Slovensku a v priebehu celého roku! Snáď načim dodať, že všetci autori, bývalí „roháčovci“ v nami vydanej knihe pod názvom „Poslední mohykáni“ majú za sebou nespočetné množstvo ocenení domácich i zahraničných. Okrem toho má HUMORIKON intenzívnu spoluprácu so susednými humoristami, najmä z Česka, Maďarska a Srbska, ktorí vo vlastnej réžii a na základe intenzívnej spolupráce s časopisom Šipak, vydali vo svojej réžii dve knihy antológie o slovenskom aforizme, ktoré distribuovali po všetkých balkánskych štátoch. Keďže tak ako sú Brazília a Anglicko kolískou futbalu, tak Srbsko je kolískou aforizmu. Treba záverom snáď ešte dodať, že boli podporené také periodiká, ao LGBTI + magazín QYS. Nuž nech si slovenský čitateľ urobí záver sám.

Milan Kupecký,

predseda OZ a editor Humorikonu, humorista, publicista