Aforizmy niekoľkých slovenských a zahraničných aforistov zo srbského internetového portálu „Beleg“ i časopisu Šipak, v preklade srbského humoristu Aleksandara Čotrića
Aforizmus = Smiech až bolesť
O aforizme by sa dalo písať dlho a obšírne, bez prestania, pretože ani autori, ktorí pevne stoja na obrane čistých a kritických myšlienok, sa nezastavia a nevzdávajú sa. Keďže aforizmus je najčastejšie založený na paradoxe, potom opäť stojíme pred akýmsi paradoxom – ako niekoľkými slovami povedať všetko, čo tvorí ducha nášho satirického neba, ako nasledovať príklad aforistu a vyjadriť stručná virtuozita bez toho, aby zostala vágna? Prvá otázka, ktorá vzniká, je: čo je aforizmus – kritika všetkého, čo existuje, alebo kritika ľudskej hlúposti, šialenstva…? Ak sa odvoláme na slovníky, nenájdeme determinant, ktorý hovorí, že ide o „kritiku“, ale že je to okrem iného: „aforizmus je krátky, výstižný a zmysluplný výrok.“
Možno by bolo vhodnejšie odvolať sa na karteziánske pochybnosti o všetkom, čo existuje? Potom by sa však naša úloha rozšírila aj do oblasti hľadania pravdy a hľadanie pravdy je nielen Sizyfova práca, ale aj mimoriadne neproduktívne, najmä preto, že potom by sme museli čeliť niečomu takému subjektívnemu, niečomu, čo je individuálne (alebo dokonca kolektívne). ) pocit – preto sa niekto ako jednotlivec cíti obmedzovaný alebo ohrozený. Vývoj človeka bol sprevádzaný vývojom ducha. Každá nová generácia vetiev je stromom spirituality, prenášajúcim z generácie na generáciu, či už ústne alebo písomne, hodnoty, ktoré boli životne dôležité pre prežitie danej komunity. A bez ohľadu na ťažké časy a príležitosti, ktorými si národy počas svojej histórie prešli a čo prežili a zažili, sú tieto hodnoty svedectvom ich existencie a boja o prežitie. Ducha jedného národa, napriek represiám a mučeniu zo strany štátu či cirkvi počas stáročí a dokonca tisícročí, bolo ťažké dať do reťazí, pretože akokoľvek telo trpelo, duch bol takmer na konci. nemožné skrotiť. Preto je v duchu každého národa – reagovať na ťažkosti, podmienečne, smiechom. Smiech, ktorý môže znamenať výsmech a výsmech, a na druhej strane výsmech možno charakterizovať ako druh kritiky. Duch, ktorý sa prelínal ľudovými prísloviami, anekdotami, vtipmi, paródiami, graffiti a vtipmi, mal nepochybne za cieľ niečo zdôrazniť, vyčleniť, označiť, bez ohľadu na reakciu, ktorú vyvolal alebo mohol vyvolať. Niekedy to môže byť smiech k slzám a niekedy – smiech k bolesti.
Vesna Denčić
Spisovatelia sa živia knihami.
Nezáleží ako píšeš, ale ako si zapísaný.
Zdenka Kalčíková
Aforizmy sú romány budúcnosti.
Niekto ustúpi, aby mal väčší rozbeh.
Milan Kupecký
Človek nemusí vždy veľa robiť. Niekedy stačí zostať mužom.
Jaroslav Liptai
Keď sa ľuďom podarí rozbiť atóm, dokážu zničiť všetko ostatné.
Najťažšie je poraziť sám seba. Je ťažké bojovať proti takému múdremu, krásnemu a silnému mužovi.
Ľjudovit Majer
Myšlienky prevzaté z knihy Blesk a hrom, – antológie slovenských aforizmov, Belehrad, 2020. Preložil a upravil Aleksandar Čotrić
******************
MAĎARSKÉ VYDANIE KNIHY
„ZAPOROZAC NA VRCHOLE ARARATU
Kniha srbského spisovateľa Aleksandara Čotrića „Zaporozhec“ na vrchole Araratu – otázky a odpovede Rádia Jerevan “, vyšla v maďarskom jazyku vo vydavateľstve „ Norma Njomdash “ z mesta Hodmezevasarhelj . Knihu preložil Svetislav Neducić z Mako.
Kniha obsahuje asi tisíc vtipov, vtipov, anekdot a burlesiek. Ide o súbor múdrych a vtipných dialógov o sovietskych politických vodcoch, štátnej represii, komunistickej strane, plánovanom hospodárstve, nedostatku potravín, cenzúre médií, kultoch osobnosti a ďalších problémoch v bývalom Sovietskom zväze a bývalom východnom bloku vrátane Maďarska.
Organizátor Aleksandar Čotrić nemal pred sebou len jeden zdroj, ale materiál pre srbské vydanie knihy, ktorá vyšla v edícii „Srpske reči“ v septembri minulého roku, vybral z desiatok zborníkov, zborníkov, časopisov. a internetové portály. Recenzentmi knihy sú profesor Belehradskej univerzity Dr. Zoran Božović, arménsky spisovateľ a prekladateľ Babken Simonjan a satirik Dragutin Minić Karlo. Autorom obálky knihy je karikaturista Tošo Borković.
V predhovore ku knihe „Záporožec“ na vrchole Araratu Cotric zdôrazňuje, „že nie je prehnané povedať, že Rádio Jerevan so svojimi smrteľne satirickými odbočkami patrí medzi tie, ktoré sa najviac zaslúžili o pád komunizmu v Sovietskom zväze. a celý východný blok“. Kritik diktátorských režimov a autor románu „ 1984“ George Orwell povedal, že „každý vtip je malá revolúcia“. Trpké vtipy a rebelské anekdoty boli pre sovietskeho občana takmer jediným spôsobom, ako vyjadriť svoj odchod z komunizmu. „Napriek svojmu imaginárnemu charakteru bolo Rádio Jerevan dôležitým prostriedkom na odpor proti autoritatívnemu režimu,“ povedal Cotric a dodal, že „smiech pomohol obyčajným ľuďom zbaviť sa frustrácie a ľahšie znášať ťažké životné podmienky za železnou oponou.“
OZNÁMENÁ NAJLEPŠIA KNIHA AFORIZMOV V ROKU 2021 (Tlačová správa)
Belehrad, 6. apríla – Zbierka „Myšlienky v pohybe“ od Aleksandara Čotrića (1966) je najlepšou knihou aforizmov v srbskom jazyku vydanou v predchádzajúcom roku 2021, rozhodnutie poroty ceny “ Rade Jovanović“ .
Vo vysvetlení sa uvádza, že ocenená zbierka „ obsahuje okolo tristo aforizmov , v ktorých sa striedajú historické , sociálno-psychologické a metapostrehy o rôznych sférach ľudských vedomostí a zručností so súčasnými satirickými štipkami“. Aforizmy sa vyznačujú figuratívnosťou , štylistickým a poetickým účinkom a tematickou a sémantickou provokatívnosťou .
Vydavateľom knihy je „Srpska reč“ z Belehradu.
Porotu Belehradského aforistického krúžku, ktorý udeľuje uznanie, tvorili: Dragutin Minić Karlo, predseda, Vitomir Teofilović a Dejan Milojević, členovia. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne po prečítaní a recenzovaní 56 aforistických kníh vydaných a recenzovaných minulý rok v Srbsku, BaH a Čiernej Hore.
V užšom výbere ceny „Rade Jovanović“ boli knihy: „Martinele“, Sava Martinović a „Sizyfosove poznámky“ od Branka Vukovića.
Cena bude víťazovi odovzdaná v rámci podujatia „Letný pouličný kabaret“, ktoré sa bude konať v auguste na Cajetine.
Cena „Rade Jovanović“ bola založená pred desiatimi rokmi a predchádzajúcimi víťazmi boli: Aleksandar Čotrić za rok 2012 za kolekciu „Pomeranje pameti“; Milan Todorov za rok 2013 za knihu „Poslúchni a začni“; Ninusovi Nestorovićovi za rok 2014, za titul „Drž hubu a plávaj“; Zoran T. Popovićovi za rok 2015, za dielo „Dá Boh, ak Boh dá“; rovnako za rok 2016 Aleksandar Baljak za knihu „Múry na obzore“ a Aleksandar Čotrić za „Ťažké myšlienky“; rovnako za rok 2017 Ratko Dangubić za kolekciu „Červený koberec“ a Ekrem Macić za prácu „Tetovanie na ľade“; rovnako za rok 2018 Slobodan Simić za knihu „Reality Show“ a Dragan Koprivica za titul „Etuda c mol“ ; Bojanovi Ljubenovićovi za knihu „Protijed“ na rok 2019 . a Djordje Otasević za titul „Čvirikanie vypchatých vtákov“ pre rok 2020.
Z rozhodnutia predstavenstva Belehradského aforistického krúžku sa cena od roku 2016 volá „Rade Jovanović“ na pamiatku jedného z najvýznamnejších srbských satirikov a aforistov , ktorý žil a tvoril v Užici – Radomira Rada Jovanovića ( 1939-2016).
BELEHRADSKÝ AFORISTICKÝ KRUH
Zakázané myšlienky
Súdia sa aj nevinní. No pred zákonom sú si všetci rovní.
Pamäť mi dobre slúži. Zabudol som na všetko, čo som potreboval.
Treba zistiť prečo a kto vyviedol bezdomovcov na ulicu.
Povedz mi, v ktorej strane si, a ja ti poviem diagnózu!
Pustite fakty z hlavy! Odpovedzte na konkrétne otázky…
Všetci Srbi žili v jednom štáte kým niekto spoza hraníc neprišiel s iným nápadom.
Faraóni nechali pyramídy za sebou, preto všade naokolo sú púšte.
Objavil som horúcu vodu. Po troch rokoch strávených v novom byte.
Zdá sa, že jediným riešením je ulica. Jediné, čo treba urobiť, je podať žiadosť.
Ak sa vám nechce pracovať sú tu tisíce čakajúcich, ktorí sa nevedia dočkať.
Kto tvrdí, že je chorý, spravidla je na tom oveľa horšie.
Sme schopní spojiť sa aj s diablom v boji proti satanskej ideológii.
Nemusíš byť šťastný. Stačí sa uspokojiť so sedením v poslednej lavici.
Srbsko dokáže uživiť celú Európu, ale žiaľ nevyrábame iba potraviny.
Vôľa ľudu je rozhodujúca, lenže ľudia musia vedieť, čo v skutočnosti chcú.
Nová vláda nebude opakovať chyby starej vlády. Bude originálna.
Jedla je v Srbsku dosť. Ale je tu prebytok obyvateľstva.
Zlyhal ľudský faktor. Nie sú ľudia.
Vzdáme sa Kosova len preto, aby sa zachovala jednota Srbska?
Veľké Srbsko už máme. Ak sa dnes vydáte do Kosova, ktovie, kedy tam dorazíte.
Aký veľký Srb? Celý západný svet sa považuje za svoju vlasť.
Vraj treba zmeniť systém. Existuje vôbec nejaký systém?
Naša vlasť je v nebezpečenstve. Potrebujeme čoraz viacej pomoci od záchranárov.
Situácia na bitevnom v poli je dobrá, ale bojíme sa o výsledok.
Naša krajina je v prechode. Pomaly sa vytráca z politickej mapy.
Nesmieme sa nechať nikým spomaliť. Preto neotvárame náš záchranný padák.
Srbi sa delia na tých čo žijú, a tých ktorí iba živoria.
Urobme všetko preto, aby sme sa nepotopili. Naučme sa všetci plávať.
Naša cesta k socializmu je taká pevná, že sa po nej ľahko pohybuje vojenská technika.
Osobná sloboda srbských občanov je natoľko vysoká, že sa obmedzila slobodu názoru.
Polícia zakročila proti kriminalite tak dôsledne, že exekútori po ich zákroku nenašli žiadnu stopu.
Obdivujem Turkov. Vydržali to s nami Srbmi celých päť storočí.
Priateľstvo so susedom je také silné, že nás môže rozdeliť iba smrť. Preto som ho zabil.
Naša demokracia má hlboké korene. Vznikla ešte v čase otroctva.
Bezpečnosť našich občanov nie je na žiaducej úrovni. Pretože je stále viac občanov, ako policajtov.
Ak sa vláde podarí zlikvidovať verejnoprávne médiá, Srbi urobil pre svoju krajinu viac ako všetci ich nepriatelia dokopy.
Ak všetko pri výsluchu priznáte, aspoň vtedy sa dozviete, prečo vás zatkli.
Nie je pravda, že náš vodca vyšiel zo Stalinovho kabáta. Je odjakživa oblečený v ňom.
Politickí oponenti majú dosť voľnosti. Dve hodiny denne.
Je skutočný vodca národa. Všetkých občanov priviedol do záhuby.
Spoločné bývanie s utečencami nie je vždy možné. Rodinný dom nie je vila, nestačí ani pre dvoch.
Sme pripravení bojovať proti satanskej ideológii. Veď s diablom sme v stálom styku.
Sme vraj najdemokratickejšou krajinou na svete. Škoda len, že na čele štátu stoja zločinci.
Aleksandar Čotrić
Vladimír Javorský, spisovateľ a humorista má na konte viac ako 120 tisíc obrázkov, z toho asi 30 tisíc aj publikoval. Kreslený humor je prakticky jeho koníčkom. Vždy túžil stať sa karikaturistom. Detský sen sa mu splnil v roku 1970.keď sa stal kmeňovým autorom Roháča. Pracoval s takými kapacitami ako bol Viktor Kubal, Vladimír Renčín či Milan Vavro. Medzi rokmi 1970 a 1990 publikoval v sedemdesiatich novinách a časopisoch na Slovensku i v zahraničí.
ZÁZRAKY ŽIVOTA
Ak na ceste zakopnete o kameň a potom o ďalší, vina je do neba.
Pri pití vína sa často hovorí o tom, že biele víno sa zmení na červené.
Veľkých myšlienok nie je veľa, preto je hriešnikov vždy dosť.
V mladosti robíme chyby, ktoré raz budeme vyčítať našim potomkom.
Ak sú piesne nahovorené počas dialógu, rozhovor je veľmi presvedčivý.
Na hroboch padlých vojakov kvitnú divé maky. Divý mak ako rastlinný druh nikdy nevymizne.
Kýchanie je životu nebezpečné , ak držíte prst na spúšti.
Koňovi treba povedať pravdu. Vo svete sú konské dostihy, no nechýbajú ani konské klobásy.
Niektoré hriechy sú také ťažké, že musíme nájsť silu na ich spáchanie.
Na hriech sú potrební dvaja a na to, aby im tretí závidel.
Nie je múdre povedať, že mlčí ako hrob. Hroby hovoria veľa.
Niekedy je lepšie nevedieť, s kým ťa manželka podvádza. Nemali by ste s kým ísť na pivo.
Na svete sú dva typy ľudí. Tí, ktorí vás nepoznajú a tí, ktorí vás o niečo žiadajú.
Hrdinovia sú zvyčajne tí, ktorých si len pamätáme.
Predpokladalo sa, že kvôli televízii ľudia prestanú čítať. Kvôli televízii ľudia opäť začali čítať.
Jedna vec je, ako sa človek narodí, a druhá je, ako sa človekom stane.
Ak zakopneme o jazyk, je najvyšší čas, aby sme začali potichu rozmýšľať prečo.
Zázrak života. Človek sa skladá hlavne z vody, a predsa sa mení na prach.
Nočné kluby sú beznádejne preplnené. Neuvedomujeme si, koľko osamelých ľudí žije medzi nami.
Život bez vody si nevieme predstaviť. Do kolena do…
Vaša milenka môže žene odpustiť. Opak je nemožný.
Na Marse je život. Niekde však musí existovať.
Do slovenčiny preložil Aleksandar Čotrić
Jiří Žáček je český spisovateľ, prekladateľ, zberateľ a tvorca aforizmov. Detstvo a školské roky prežil v Strakoniciach. Vyštudoval priemyselnú školu stavebnú (1959 – 1963) a stavebnú fakultu ČVUT v Prahe (1963 – 1970). Po trojročnej praxi na vodohospodárskej správe v Benešove u Prahy dezertoval od inžinierstva k literatúre. Do roku 1991 pracoval ako redaktor nakladateľstva Československý spisovatel, necelý polrok v nakladateľstve Carmen, v rokoch 1992 – 1994 v časopise Vlasta. Odvtedy je spisovateľom na voľnej nohe. V roku 2011 dostal v Bratislave za svoje básnické dielo Cenu Jána Smreka. Žije v Prahe, je ženatý a má dve deti.
AFORIZMY JIRŽU ŽAČKA
Nedovoľte, aby sa Pegasus zmenil na ragú.
Iba nesmrteľní básnici si môžu dovoliť zomrieť mladí.
Sadistický spisovateľ píše, že zneužíva čitateľa a masochista píše, že ho zneužívajú kritici.
Pre väčšinu ľudí je poézia stráviteľná len vo forme jedálnych lístkov.
Existujú zdrojové knihy a knihy slín. Nenechaj ma zmiasť tieto knihy, čitateľ.
Možno viac ako spisy filozofov hovoria anonymné listy o dobe.
Pred prihlásením sa do kurzu tvorivého písania by ste mali absolvovať kurz tvorivého čítania.
V mnohých kriminálnych románoch sa víťazstvo spravodlivosti končí zajatím vrahov, zatiaľ čo autor, ktorý otrávil tisíce čitateľov, zostáva nepotrestaný.
Dostaňte všetky mŕtve knihy z knižníc, aby nenakazili živých.
Satirik musí vyskúšať ostrosť svojho pera na vlastnom srdci.
Dnešným básnikom už bozky nestačia, a tak by museli múzy rozširovať ponuku služieb.
Niekoho bozkávajú múzy na čelo a niekoho do peňaženky.
Prosím o pomoc mladšie, optimistickejšie múzy!
Ako žena, nemusíte rozumieť poézii. Stačí, že sa vám to páči.
Len veľkí básnici môžu stáť na zemi a mať hlavu v oblakoch.
Boli časy, keď sme mali čas čítať knihy. Dnes z časových dôvodov čítame len recenzie, aby sme zistili, aké úžasné knihy by sme čítali, len keby sme mali čas.
Z češtiny preložil Aleksandar ČOTRIĆ
MILAN KUPECKI, humorista, publicista a šéfredaktor portálu Humoricon
APHORIZMY MILANA KUPECKIHO
Človeka si najviac vážime, keď to najmenej potrebuje. Po jeho smrti.
Mnoho vojen sa začína túžbou po mieri.
Niektorí naši plavci sú ako sekretárky. Vyhrávajú pri hrudi.
Jeden zo spôsobov riešenia nedostatkov: nemusíte si ich všímať.
Muž dnes nehľadá človeka, ale sponzora.
Naši politici sa ťažko odchýlia. Namiesto toho sa odchyľujú od riešenia problémov.
Mnohých poslancov nezaujíma, za koho v parlamente bojujú, ale za koľko.
Keď sa topíte v dlhoch, záchranná vesta vám nepomôže.
V krátkom čase sme pripravení vymeniť a zostaviť novú vládu. Dúfam, že nie na kolene.
Existuje taký uhol pohľadu – zmiznúť z dohľadu.
Hluk je škodlivý. Okrem sirény, ktorá nás upozorňuje na obednú prestávku alebo koniec pracovnej doby.
Každá líška si chvost pochvaľuje. Až kým sa neocitne na dámskej šiji.
Zvyčajne ten, kto nemá v hlave, má niekoho vplyvného vyššie.
Čo je vo vašom srdci, je vo vašom zdravotnom zázname.
Česť porazeným, sláva a peniaze víťazom.
Opakovanie je matkou múdrosti alebo pokazenej gramofónovej platne.
Do slovenčiny preložil Aleksandar Čotrić
Aleksandar Čotrić
