Dnes aktuálne profesor Jaroslav Husár

Iste nám to čitatelia a najmä autori Humorikonu prepáčia, zaraďujeme článok ktorý nie je v intenciách a mantineloch humoru, no humor je vážna vec a všetko so všetkým súvisí. Sme krátko pred voľbami a je priam smiešne počúvať dokola, pred každým  predvolebným obdobím tie isté populistické a nabiflované frázy od kandidátov takmer všetkých politických strán, ktorí  v rôznych debatách o svojich volebných programoch iba hovoria a v podstate sami nevedia o čom. Veľakrát, takpovediac akoby fundovane, hovoria o danej tej-ktorej problematike, ktorej nie veľmi rozumejú. Nehovoriac o opakujúcich sa sloganoch, ktoré si môžeme prečítať aj na bilbordoch. Preto sme sa rozhodli výnimočne zaradiť tento veľavravný a odborný príspevok známeho slovenského renomovaného ekonóma a napokon verného čitateľa aj nášho Humorikonu, profesora Jaroslava Husára. Čítajme a uvažujme spolu:

Čo potrebuje Slovensko?

Dostal som mail, v ktorom sú programy kandidujúcich strán. Prezrel som si ich. Je v nich veľa jednoduchostí, priam neodborností. Strana Za ľudí má v programe takýto podnadpis : pôdohospodárstvo, a ďalší, produktívne a inkluzívne pôdohospodárstvo. Strana PS/SPOLU zasa nadpisy ochrana spotrebiteľa a vnútorného trhu, lepšie podmienky na podnikanie, férové pravidlá hry, trh s pôdou; program OĽANO uvádza bod pôdohospodárstvo a majú podnadpis poľnohospodárstvo; iba riešenia chýbajú. Strana SaS má dokonca 1144 riešení. Priam z nich srší pojmová neujasnenosť a neodborné ponúkané riešenia, dokazujúce absenciu vzdelaných ekonómov v ich radoch. Ale hlavne z obrovského množstva ponúkaných riešení strany SaS priam zračí, že doterajšie fungovanie ekonomiky Slovenska zlyhalo. Programy sú skôr chaotickou štruktúrou odsekov, bez aplikácie, musím povedať, hlavne vážnych poznatkov ekonomických vied. Programy nemožno nevidieť aj z pozície ekonómie ako vedy, jej principiálnych poznatkov, veď máme obrovský počet ekonomických fakúlt.Kde sú problémy? Niektoré z nich sú: rozpočet vlád po roku 1989 neustále vykazuje deficit, aj obyvatelia aj podniky majú dlhodobo veľké úverové dlhy, obrovské dlhy má Slovensko, štrajky ľudí za zvýšenie platov, dokonca aj učiteľov, zmenky, ktoré nie sú zaevidované v účtovníctve, boj o minimálnu mzdu, ktorá jednoznačne symbolizuje zlé rozdelenie , distribúciu príjmov spoločnosti; majitelia podnikov rast minimálnej mzdy chápu ako zbytočné zvyšovanie nákladov podniku a nie ako potrebu znížiť svoj zisk (redistribuovať), čo je tiež časť novovytvorenej hodnoty, ktorú vyrobili všetci pracujúci. Ceny mnohých tovarov predávaných na Slovensku sú vyššie ako v Rakúsku. Toto všetko jednoznačne hovorí, že vlády nedokázali zabezpečiť uplatnenie náročných poznatkov ekonómie, a to hlavne o vzťahoch a proporciách finančných tokov, makroekonomických veličín, ktoré vyjadruje bázická rovnica HDP čo je súčet výdavkov obyvateľstva na spotrebu plus výdavkov na investície plus výdavkov vlády na nákup tovarov a služieb plus export a mínus import ,ba ani v rovnici HDP, ktorá hovorí o súčte príjmov domácností plus príjmov podnikov a plus príjmov vlády. Ale hlavne vlády počas dlhého obdobia 30 rokov nedokázali svojou hospodárskou politikou udržať rovnováhu ekonomiky, ktorú vyjadruje vedou odvodená rovnica (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) sa má rovnať (export – import). Mnohomiliónová korupcia na zákazky vlády a aj mnohomiliónové korupcie pri získavaní eurofondov dokazujú, že vlády SR, predovšetkým MF SR a NBS nedokázali zabezpečiť platnosť zákona kolobehu peňazí a to, že množstvo peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza. Ako mohli z kolobehu uniknúť peniaze na korupciu? Toto je jedna skupina našich problémov. Povrchnosť programov jednoznačne indikuje nepochopenie dnešnej reality súčasnej civilizácie. Súčasná úroveň vývoja svetového technologického rozvoja, IT technológií, či všeobecne výrobných síl kladie čoraz nástojčivejšie do popredia naliehavosť riešenia objektívne jestvujúceho, doterajším vývojom, chodom historického vývoja aj EÚ podmieneného protirečenia medzi vysokou (post)industriálnou ekonomickou úrovňou celého rady krajín EÚ na jednej strane , a vraj nízkou úrovňou, ekonomickou zaostalosťou východných krajín EÚ na druhej strane. Protirečenie tohto druhu – post industriálna úroveň na jednej strane a ekonomické zaostávanie na druhej strane – by takto mala byť právom stredom pozornosti prinajmenej programov strán ale hlavne európskeho ekonomického myslenia, nehladiac na existujúcu kvalitatívnu odlišnosť ekonomických škôl, ku ktorým patria ekonómovia (ba aj sociológovia) zaoberajúci sa týmto problémom v EÚ. Európska komisia, v podstate, iba zaviedla „nástroj“ eurofondy. Programy našich strán na to ani len zmienkou nereagujú. Uvedenú skutočnosť považujem za jeden z hlavných činiteľov, ktorý akoby zatláča do pozadia objektívnu existenciu protirečenia: moderná post industriálna úroveň – ekonomické zaostávanie, ktoré nám dáva neustále na vedomie EÚ. Toto je druhá oblasť problémov Slovenska, ale aj bývalých socialistických krajín. Vyriešenie tohto problému je nástojčivou praktickou úlohou. V histórii svetového ekonomického myslenia, menovite po druhej svetovej vojne (napr. Taliansko, v Neapoli v roku 1960 konferencia ekonómov), sa preto čoraz častejšie stretávame s pokusom nájsť teoretické zdôvodnenie tohto či onoho riešenia otázky likvidácie ekonomickej zaostalosti (juh a sever Talianska) . Musím stranám pripomenúť, že práve po druhej svetovej vojne vznikla nová vedecká disciplína regionálna ekonómia (regional economics). Nepoučili sa z nej, ňou navrhované riešenia nepoznajú. Problém vyrovnávania medzinárodnej aj medzioblastnej ekonomickej úrovne v EÚ vystupuje takto v mnohostrannej zložitej podobe. Predovšetkým ako problém vyrovnávania rozdielov medzi ekonomicky zaostalou oblasťou (okresom, krajom, štátom) a vyvinutejšou oblasťou EÚ, alebo ako problém vyrovnávania rozdielov medzi oblasťami (štátmi). Vyrovnávanie rozdielov medzi zaostalou (zaostávajúcou) a vyvinutou oblasťou (štátom) pôsobí, ako to dnes vidíme, v protirečivej jednote ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk relatívne intenzívne. Programy strán to nevyjadrili, neriešia.
Ale komplexnosť riešenia medzioblastných (medzinárodných) ekonomických problémov EÚ kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej odpovede na viaceré otázky, ktoré zostávajú mimo zorného uhla, poľa záujmu, skúmania ekonómov, klubov politických strán. Na základe uvedených tvrdení (záverov) sa dnes žiada vymedziť, teoreticky zdôvodniť obsahovú náplň procesov medzioblastného (medzištátneho) ekonomického vyrovnávania v dnešnom štádiu vývoja kapitalizmu, konkrétne v EÚ. Dovolím si zovšeobecniť moje tvrdenia a tým zjednoznačniť problém vyrovnávania, potrebu jeho riešenia. Medzioblastné (medzištátne) vyrovnávanie v podmienkach dnešnej EÚ so zreteľom na jednotu ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk v dnešných, konkrétnych podmienkach EÚ vyvoláva, žiada potrebu, aby boli relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily dnešnej spoločnosti EÚ (problémy našich šoférov v zahraničí, lebo mali nízku mzdu). Iste je veľmi náročné vedecky vymedziť a kvantifikovať problém vyrovnávania. Ale riešenia nám už dali v rokoch 1960 – 70 ekonómovia Slovenska a to vymedzením pojmu, definíciou pojmu stupeň ekonomického rozvoja (nespoliehali sa na HDP). Medzištátny, medzioblastný vývoj, pri medzioblastnom vyrovnávaní vyžaduje prinajmenšom dva podstatné, základné znaky, základné vlastnosti, atribúty, ktoré strany priam nepostrehli a nie to ešte riešili – po prvé, či je medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj spojený s likvidáciou zaostávania príslušnej (príslušných) oblasti, menovite aj národnopolitickej oblasti, po druhé, do akej miery medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj sa realizuje zmenšovaním rozdielov ekonomických a sociálnych, vyjadrených konkrétnou mierou, nielen relatívnymi peňažnými podielmi, ktoré môžu zastierať reálne rozdiely. Toto nám strany, ich programy neponúkli. Totiž, konkrétne, pre rozvoj národného hospodárstva na Slovensku v posledných rokoch by malo byť, podľa môjho názoru, zásadným problémom formovanie jeho miesta v novej koncepcii rastu ekonomík EÚ (nie iba rozvoj automobilového priemyslu) a hlavne v potrebnej novej sústave riadenia ekonomík krajín EÚ, o čom hovoria aj viacerí ekonómovia v EÚ. Nové podmienky t.j. IT technológie, sa musia prejaviť aj v prístupoch k riešeniu, a potom v samotnom riešení otázok ekonomického vyrovnávania Slovenska a iných krajín EÚ. Tie vyžadujú dôslednejšie a dôkladnejšie chápať medzioblastné ekonomické procesy vôbec, a proces ekonomického vyrovnávania postaviť na základňu komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí (pôda, práca, kapitál) v záujme prechodu k dynamickému rozvoju ekonomiky EÚ. To je žiadaná cesta k zvyšovaniu národohospodárskej efektívnosti. Nepostačuje zvýšiť účasť Slovenska na tvorbe HDP, vyjadreného v eurách. Veď je tu problém inflácie a tak HDP nemôže vyjadriť reálne vyrovnávanie. Ekonómovia EÚ, teda ja slovenskí ekonómovia strán, musia vyriešiť problém merania stupňa ekonomického rozvoja, ktorý umožňuje sledovať nielen likvidáciu zaostávania ale bude merať aj rýchlosť dobiehania. Dnešné stranícke materiály nehovoria nič o ekonomických základoch riešenia národných a národnostných otázok vyrovnávania v podmienkach EÚ. Nehovoria nič o limitujúcich skutočnostiach ďalšieho vývoja ekonomického riešenia vyrovnávania. Aby som čitateľa aspoň čiastočne uviedol do obsahovej podstaty programov strán, pozrime si konkrétne formulácie problémov v materiáloch: personalizovaný dopad konzumácie výrobku na ľudské zdravie: • cukor,• tuky, • transmastné kyseliny, • soľ,• prídavné látky. Aktívny farmár. Aktívny poľnohospodár je taký hospodár na pôde, ktorý je konečným užívateľom výhod a prinajmenšom 30 % jeho príjmu z podnikateľskej činnosti pochádza z poľnohospodárskej činnosti. Podmienkou vo všetkých prípadoch podporovanej poľnohospodárskej činnosti je ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov . Generačná obmena zamestnancov. A ďalej Redistribúcia (komplementárna podpora príjmu v záujme udržateľnosti). Závlahy. Nie je to odraz neznalosti čo má program obsahovať? Po vylúčení zo strany som 20 rokov robil na Výskumnom ústave závlahového hospodárstva, po roku 1989 zrušený. V roku 1980 sme obhájili viacročnú výskumnú úlohu Matematické modelovanie poľnohospodárskej výroby v závlahových podmienkach. Išlo o PKZ Diakovce, Tešedíkovo a Žihárec. Aby každé JRD nevyrábalo všetky produkty (čo nemusí byť optimálne), v modeli, ktorý mal 700 rovníc a 810 premenných, sme vyriešili možnosť matematickej formulácie prevozu produktov (zvlášť krmovín). Na s. 51 píšeme: „Pri konštrukcii modelu rozmiestnenia poľnohospodárskej výroby so zohľadnením možnosti prepravy vzniká niekoľko metodických otázok. Predovšetkým je to otázka produktov, ktoré majú byť predmetom prevozu, ďalej je to otázka oceňovania prevozu – v tkm, v Kčs a bez ocenenia. Konečne je to problém počtu kombinácií, zohľadňovaných pri prevoze“. Verím, že táto citácia veľmi jasne a detailne ukazuje na vedecké problémy, ktoré sme riešili pri optimalizácii štruktúry aj živočíšnej aj rastlinnej výroby v závlahovom poľnohospodárstve /nič také neuvažujú programy strán). A musím spomenúť, že francúzske ministerstvo poľnohospodárstva si vyžiadalo päť výskumných prác VÚZH, ktoré si nechali preložiť, ba náš model optimalizácie si boli osobne prevziať v Bratislave, a dali sme im model na diernych štítkoch spolu s experimentálnym matematickým dátovým modelom. Úplne nepochopiteľný je pojem v programe strany redistribúcia (komplementárna podpora príjmu v záujme udržateľnosti)! Ekonomickým problémom, podstatou ekonomickej vedy je naozaj výroba outputu, distribúcia outputu a akumulácia outputu ekonomiky každej krajiny. Už som to naznačil vyššie. Jeho riešenie vyžaduje náročné matematické postupy, aj v záujme toho, aby bola spravodlivo rozdelená, distribuovaná novovytvorená hodnota ekonomiky krajiny, čo požaduj dnešný stupeň civilizácie, jej ekonomického rozvoja.
Samostatným problémom v dnešnej EÚ je uplatnenie slovenských národných orgánov v rámci orgánov EÚ. Programy hovoria iba o štátnej správe. Autori sa asi nepozreli ani do našej ústavy. Strany, respektíve ich programy musia ukázať jadro ako zabezpečiť činnosť slovenských národných orgánov nie iba orgánov plniacich úlohy EÚ, ale ako národných orgánov štátnej moci a správy na Slovensku. Teda, že budú predovšetkým ekonomickými riadiacimi orgánmi. Sú Európska rada, Rada EÚ a Európska komisia orgánmi hospodárskeho riadenia v EÚ? Asi nie, veď ozaj veľmi divne pôsobí smernica EK o zakrivenosti uhoriek, nerieši optimalizáciu fungovania ekonomického systému krajín EÚ, ale akýsi okrajový problém, ktorý vyrieši zberač uhoriek. Vyjadrujú tieto orgány prirodzené obsahové črty ekonomického systému riadenia EÚ? Netreba riešiť náplň ich činnosti a postavenia v nových podmienkach súčasnej úrovne vývoja svetových technologických zmien, súčasnej civilizácie? Rímsky klub pred dvomi rokmi vydal správu, napíšem ju po anglicky, aby sa dala overiť, „Come on!Capitalism, Short-termism, Population and the Destruction of the Planet“. Vedia o tom tvorcovia programov strán? Nemôžem nepripomenúť (keďže som tam robil) že Európska hospodárska komisia v rokoch 1965 – 70 riešila úlohu komparácie krajín regiónu EHK pomocou input-output tabuliek. Starší ekonomickí poradcovia EHK dvakrát ročne zasadali a riešili problémy ekonomickej výkonnosti členských krajín na báze input/output tabuliek. Videli do hlbín ekonomických problémov krajín regiónu EHK. Dnes Eurostat síce konštruuje tabuľky inpu-output, ale ani EK, ani Rada Európy a hlavne europarlament sa o ne, žiaľ, nezaujímajú. V tejto spojitosti je nástojčivá aj otázka či naozaj môžeme hovoriť o rovnoprávnosti názorov predsedov vlád krajín EÚ na ich summitoch? V nich sa osvedčujú ako osobnosti, vodcovia. Prečo pri rozhodujúcich rokovaniach sa stretali zväčša iba p. A. Merkelová a prezident E.Macron? K. Engliš, veľký český ekonóm, dvakrát minister financií a raz guvernér národnej banky vo svojom diele definoval hospodársky ideál. Programy strán takýto ideál neukázali a práve on má zmysel a mal by byť kritériom pre posudzovanie, aj ako podnet preto, aby sme sa k nemu priblížili. Guvernér FEDu A. Greenspan vo svojom veľkom diele na s. 450 napísal: “ Presné účtovníctvo je zásadné pre fungovanie kapitalizmu voľného trhu“. Potrebuje to aj Slovensko. Na to programy zabudli.

Za volebné heslo PS/SPOLU na ich plagátoch „Poďme na nich“ by sa mali hanbiť všetci občania SR, teda aj pani prezidentka. Majú nám prezentovať hospodársky ideál, ktorý dnes chýba.

Prof. Jaroslav Husár

4 komentáre

  1. Jaroslav Husár 19. februára 2020 Odpovedať
  2. Milan Kupecký 17. februára 2020 Odpovedať
  3. Eva Jarábková 17. februára 2020 Odpovedať
  4. Jaroslav Husár 15. februára 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.