Dnes aktuálne profesor Jaroslav Husár

Poviedka s humoristickým nádychom

Ako sa dá nezmeškať

V druhom ročníku na vysokej škole v Bratislave sme dvaja spolužiaci z Nitry, ja a Ďuro, mali zážitok, na ktorý sa nezabúda. Ďalší náš spolužiak prišiel na rokovanie na generálne riaditeľstvo do Bratislavy. Zavolal nám a dohodli sme sa, že sa stretneme o 17,00 pred sovietskou knihou. Neďaleko bola Modranská vináreň. Chceli sme ho pohostiť, ale on nás prehovoril, že pohárik vína zaplatí on, veď on už zarába. Vlak do Nitry mu odchádzal o 18,00 hod. Električka chodila po dnešnej Šefánikovej a zástavku mala celkom blízko. Posadili sme sa, vypili pohárik vína a spomienky sa len tak hrnuli. Čas letel. Pozrel sa na hodinky a vraví, chlapci ja už musím. My sme ho išli odprevadiť. Na hlavnej stanici sme už počuli, že vlak do Leopoldova s prípojom na Nitru práve odchádza. Pozreli sme si odchody a zistili sme, že ďalší vlak má o 20,00. Ferko nič, teraz Ťa pozývame na pohárik my. A tak sme si zasadli do reštaurácie na hlavnej stanici. Objednali sme my, „Bratislavčania“, veď aj my máme dáky groš. Už sme nepopíjali vínko, ale slivovičku. Debata bola veselá. My o škole, on o robote, a samozrejme sme nezabudli ani na učiteľov, zvlášť nemčinára Skopeka. Tak ako bol dobrý nemčinár, tak bol aj dobre prísny. Pozrieme sa na hodinky, veď je už skoro osem, a tak rýchlo utekáme za čašníkom, zaplatili a leteli na perón. Kde letíte fešáci? Na nástupište na leopoldovský vlak. Ten práve odišiel. Hlavy sme už nemali celkom čisté a išli sme zistiť nasledujúci odchod vlaku. Taký čo mal prestup v Leopoldove do Nitry, už ako posledný, bol o 22,00. Chvíľu sme sa prechádzali a rozmýšľali čo, lebo on mal čosi dohovorené v Nitre. Zháňali sme telefón, aby zavolal domov. Aj to sa podarilo. Zostávala nám ešte nejaká hodinka. No tak čo? No čo, poďme späť. Čašník sa nám smial, chlapci ja som vedel, že ho nedobehnete, lebo veď cez okno som videl, že vlak už odchádza. Nezostávalo nič iné, len si ešte štrngnúť na dobré cestovanie. Ďurovi ešte nie, ale mne už trochu zostalo aj zle. Vyšiel som na čerstvý vzduch. Vrátil som sa a oni, Jaro, ešte posledný. Daj si ku chleba a prejde to. Tak som si dal krajec chleba. Ja som už len štamperlík, ale oni dvaja hádam ešte dva. Fero sa pozrel na hodinky a zakričal, chlapci ja už ozaj musím, rozbehol sa. Tackajúci sme bežali aj my dvaja. On sa obrátil, že aby sme my neutekali. Ale takej hlave neporadíš. Dobehneme na nástupište a vlak práve odchádzal. Naskakovali sme do posledného vozňa. Tak sme sa strkali, že Fero zostal v Bratislave a my s Ďurom sme sa do vagóna dostali. Ďuro mi vraví, Jaro, ale však Fero mal isť. Mal. Narazili sme na dobrého sprievodcu, ktorému sme vysvetlili, čo sa stalo (ale on to dobre aj videl) a tak nám cestovné odpustil. No ale v Leopoldove sme si domov lístky kúpiť museli.
Jaroslav Husár

———————————————————————————————-

PODPORTE naše spoločné humoristicko – satirické nezávislé médium…

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na spravovanie a skvalitňovanie stránok Humorikonu. Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:

IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499. Ďakujeme!

Príjemné čítanie!

———————————————————————————————-

2 komentáre

  1. Milan Kupecký 21. februára 2020 Odpovedať
  2. Jaroslav Husár 21. februára 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.