DNES AKTUÁLNE SLOVENSKÍ HUMORISTI ZO SÚPER PREDVOLEBNOU ESENCIOU

KUPUJTE SLOVENSKÉ VÝROBKY, KUPUJTE SLOVENSKÝ HUMOR A SATIRU!

Humor a satira zo súper predvolebnou esenciou

Slovenský satiricko-humoristický časopis Humorikon sa pokúsil „vrátiť“ o pár rokov späť, do čias, keď u nás na Slovensku začal zúriť socializmus s ľudskou tvárou. Zatiaľ Humorikon držia nad hladinou slovenskí humoristi, poslední mohykáni, ktorí zvažujú ako naša „vrchnosť“ dať si do volieb pracovnú a tvorivú prestávku. Aj tak sú horšie na tom ako naši „lodivodi“, lebo namiesto x-násobného poslaneckého platu robia zadarmo. Iba s lásky k občanom, čitateľom svojho rodného Slovenska.

Predvolebné sentencie

Uplynulá vláda dokázala nemožné. Po dvoch rokoch vládnutia zaostala v plnení voleného programu najmenej o desať.
Z histórie vieme, že vždy niekto vyhrá voľby. Nikdy to však nie sú voliči.
M. Janega

Slovenské euro posilnilo. Voči centu.
Už je to tak. Šialené kravy sa strieľajú, šialení politici sa striedajú.
Oporou Slováka je už len žobrácka palica.
Naše plynové masky sú súce iba na maskovanie, aby nás prípadní teroristi nespoznali.
Slovensko má na svoju obranu iba jedno lietadlo, ktoré nám môže byť ukradnuté.
Našu ekonomiku nevidieť. Ukrýva sa v tuneloch.
Mám sa pod psa. Ale s rodokmeňom.
D. Mika

Výhra na politickom mítingu

Na politické mítingy chodievam zriedka a iba zriedkakedy si kupujem lístky do tomboly. Ale minule, na istom politickom mítingu som urobil výnimku. Tak ako v prípade nie tak dávneho corona cirkusu. Čo čert nechcel, vyhral som! Nie síce prvú, ale druhú cenu. Ale i tak, stalo sa mi to po prvý raz v živote. Usporiadatelia cenu vopred avizovali ako poskytnutie služby hlavného sponzora podujatia v hodnote päťdesiat tisíc eur unijných. Čo je to za cenu, horel som nedočkavosťou, pokým som sa nedozvedel, že je to veľmi netypická, netradičná, takpovediac veľmi „bláznivá“ cena. Ako som sa dozvedel od jedného z organizátorov mítingu, prítomná „esbéeska“, za spolupráce polície zmláti kohokoľvek, kto mi je nesympatický z účastníkov mítingu. Stačí iba ukázať na neho prstom. Neviem, čo to malo znamenať, aký to malo zmysel, ale protivníkov, aj politických bolo okolo mňa neúrekom. To, čo sa mi odohrávalo v mojej mysli potom, ako ma oboznámili s výhrou, na to by nestačil román, nieto malá poviedočka.
Adeptom na zmlátenie bolo v tom momente habadej, veď mám veľa neprajníkov, podnikateľskú konkurenciu, mafiánov, podrazákov, susedov a vôbec, však to poznáte…Priznám si, pohrávanie sa s predstavou, ako vybraná osoba, leží na zemi, zmlátená, prípadne zmodralá (hoci modrá je vraj dobrá) po úderoch, prípadne kopancov, zároveň sprevádzaná volaním o pomoc a zmilovanie, ma nesmierne vzrušovala.
Možno vás sklamem, ale čuduj sa svete, cenu, teda výhru som odmietol prevziať? Možno to bol z mojej strany súcit, svedomie, alebo podobné čosi, pretože agresia a násilie mi boli vždy cudzie. Avšak následne potom, čo som predčasne odišiel z mítingu, ma stále mátala myšlienka, – aká mohla byť prvá cena?
J. Heinrich

PÍŠŤAĽKA
Mám takú píšťalku
všetkých si získa
ako kto tancuje
tak ona píska!
M. Janega

– Fero, vieš aký rozdiel je
medzi notami na bubon a vládou?
– Ani len netuším.
– Noty na bubon, to je samá pauza a naša vlády samá kauza.

– Zhovárajú sa dvaja poslanci. Jeden hovorí tomu druhému:
– Ja nadávam peniaze do banky, ale do podhlavníka.
– To by som ja nemohol – oponuje mu jeho kolega. – Ja neznesiem tak vysoko mať pod hlavou.

Lekár utešuje poslanca, ktorý má zlomenú ruku:
– Pán poslanec, každé zlo je aj na niečo dobré.
– Ako to myslíte?
– Nuž okolnosti vás prinútia hlasovať nielen
rukami, ale najmä hlavou.

Slovenský humorista Miroslav Janega

V tomto čase, keď radi niektorí slovenskí kolegovia humoristi na neho v dobrom spomínajú, humorista, umelec vtipného písaného slova Miroslav Janega, rodák zo Šarišských, rodák z Veľkých Kostoľanoch, už na nás iba pozerá z umeleckého neba. Zaslúži si, aby sme si ho krátkym z životopisom a niekoľkými príspevkami pripomenuli.
Počas svojho pracovného i tvorivého života prežil v meste obmývanom riekami Dunaj a Morava, v Devíne, hoci študoval v Bratislave. Ako mladý, talentovaný a ambiciózny človek navštevoval spevácky krúžok, hral ochotnícke divadlo a následne, ako to už v podobných prípadoch chodí, objavil v sebe aj zmysel pre humor a recesiu. Umelecky ho formovali časté návštevy kultúrnych podujatí ako boli v bratislavskom Národnom divadle a na Novej scéne. Po skončení štúdií v metropole Slovenska, keďže v tom čase neexistovali ešte úrady práce, dostal miestenku na druhý koniec republiky – do Prešova. Tu sa usadil na dlhší čas, pracovne i s rodinou.
A samozrejme, popri práci, ktorá bola kedysi živiteľkou rána, práci tvorivej. Honoráre, ktoré dostával za príspevky boli v tom čase na prilepšenie si, pretože z humoru sa aj vtedy dalo prežiť iba ak popri dobre platenom zamestnaní.
Postupne sa stal Miroslav Janega známym autorom a pravidelným prispievateľom najmä do Roháča, kde nebolo ľahké presadiť sa medzi vtedajšou bratislavskou „smotánkou“, ktorá toto periodikum ovládala a tzv. cezpoľní sa iba ťažko presadzovali a ich príspevky dostávali dostávali na stránky tohto jediného celoslovenského satiricko-humoristického časopisu. Veď Roháč, ako to potvrdil aj známy slovenský historik Anton Hrnko na jednom z „krstov“ humoristickej knihy Milana Kupeckého, bol jediný časopis tohto druhu, čo si udržal najdlhšiu vydavateľskú šnúru počas svojej existencie!
Mnohé z príspevkov Miroslava Janegu uzreli svetlo sveta aj v niektorých za-hraničných periodikách, čo bolo v tom čase veľkým úspechom. Autor má vo svojej pozostalosti i v našom bohatom redakčnom archíve domácu „zbierku“ vlastných výtvorov, najmä aforizmov, čiže krátkych literárnych útvarov, ktoré ako to už na Slovensku chodí nestačil vydať knižne. To, že bol stálym stálym prispievateľom do Roháča, neskôr Nového Roháča a Extra Roháča zdôvodňoval tým, že je to jediný časopis tohto druhu na Slovensku, ktorý neprezentuje vulgárnosti, pervérznosti a erotiku. Čiže, môže sa dostať aj do rúk tých najmladších. Slušný to človek, stará to škola, bol ten Miroslav Janega. Že?

Na ukážku prinášame zopár myšlienok z jeho bohatej tvorby:
Slováci sú národ spevavý. Najmä po záverečnej.
Toaleta je miesto, kde to najviac smrdí človečinou.
Súčasnosť je učiteľkou matematiky. Učí nás rátať so všetkým.
Snažil som sa donútiť svokru, aby hodila bumerangom.
Humanita sa u nás meria počtom vybudovaných útulkov pre psov.
Vo voľbách sa vždy rozhodneme, na koho budeme najbližšie štyri roky nadávať.
Rozdiel medzi vrahom a chirurgom? Vrah je lacnejší.
Všetci máme pomaly žalúdočné ťažkosti. Jedni od prejedania sa, druhí od hladu.
Ak by dnes žil Ábel, určite by ho zabil kokain.
Počas nežnej sme vyšli do ulíc. A mnohí na ulici aj zostali.
Naše najväčšie lesné bohatstvo predstavujú administratívne archívy.
Skúsenosť: Otvoril som si ústa u zubára a vyšlo ma to veľmi draho.

SLANINA

Sviňa sviňu núka:
dnes slaninou z vlka!
Doba volieb, doba chorá,
zver si vyvolila tchora
za poslanca, barda zveri,
je pohľadný, zver mu verí
(veď má srsť, sa neperí!).
Smrad, čo občas striasa nami
vie potláčať parfémami,
na tribúnach (zrak si pretri)
tlápe, pláca, zdŕža vetry,
pekne krásne, ja nič, ty nič
vytvoril si kladný imidž
a keď s kdekým vipil liter
už je niekto, už je – líder!
Pevný, priamy, tvrdý, dravý
a tak si sám sebe vraví:
„Už sa netráp, povoľ pach,
veď už je deň po voľbách!“
V. Haring

PREDVOLEBNÝ GULÁŠ

V čas predvolebný sa zvykne podávať guláš. Pre strany s obmedzeným rozpočtom prinášame nasledovný recept: „Na vode podusíme cibuľku. Postupne pridávame pálivé korenie, papriku a ostatné koreniny podľa miestnych zvyklostí. Keď všetko zmäkne, podávame len tak, s chlebom. Takmer nikomu to nebude chutiť, hoci naopak, volebný výsledok môže byť úspešný. A…navyše, politická strana ušetrí výdavky na predvolebnú kampaň…”

Dialóg Pána s diablom

– Tak, ty tajne paktuješ s Diablom?! – vyskočil na mňa nečakane a s veľkým hrmotom Vševedúci. Podobne ako sa podobal nie tak dávno útok slovenských politikov Matoviča na Sulíka. Zapierať nemalo význam, a tak som sa pokorne priznal.
– Nástrahy, ponuky, najmä finančné boli prisilné a ja som tiež len slabý, smrteľný človek, podplatiteľný, nuž teraz nezávislý, navyše ľudská schránka plná hriechov…snažil som obhajovať svoje tajné rozhodnutie, počin.
– Zradu neodčiníš, neospravedlníš – pokračuje Pán, hoci už trochu zmierlivejšie. Navyše, dám ti šancu, môj hnev môžeš zmierniť.
– Rád tak urobím, – pritakávam horlivo, aby to čo najlepšie dopadlo.
– S tým Diablom pokračuj tak, ako doteraz, – hovorí Pán – ale, keď nastane čas… Nedopovedal…
Bez váhania som súhlasil, hoci, som jeho želanie a zámery nechápal.
V podsvetí, v ktorom som sa od tej chvíle pohyboval, bolo veselo. Zábava, alkohol, intrigy, navyše tam vládol všeobecný úpadok mravov. Miestami sa mi zdalo, že dušičiek, tak ako nezávislých poslancov v parlamente akosi pribúdalo.
– Čudné sú to dušičky, – čudujem sa – veď predtým to boli duše verný svojim zásadám i lídrom! A tak som sa spýtal samotného Satanáša, ako to vlastne v skutočnosti je.
– To sú anjeli, odpadlíci a bezcharakterní zradcovia – vraví pekla pán. Nie je na nich spoľahnutie, nemajú svedomie a ani vlastný názor. Podobne ako Ty. Tam hore a ani do pozemského parlamentu nepatria. Vtedy sa mi všetko jasne vybavilo, proste, aj okolo Pána čudesní anjelici s rožkami na hlave sem-tam poletujú.
Aj ja som zrazu pocítil čudné svrbenie. Na čele a zároveň na chrbte, medzi lopatkami…
J. Heinrich

-Dušan, počul si, že v parlamente sa začne v novom volebnom období po novom?
– A to už ako?
– Nuž, koalícia bude zasadať a rečniť v parlamente a opozícia v parlamentnom bufete.

S hocikým, hlavne k politickému válovu

Nakoľko volebná kampaň vrcholí, až neobyčajne ostro, nemôže naša malá strana Priatelia Rudolfa druhého – PRD s väčšími stranami súperiť, ale nesmie, ako sme si stanovili, zaostávať. Nemáme v úmysle odporcov verejne kritizovať, vyťahovať na nich už dávno zabudnuté nezrovnalosti, ani hľadať nepriateľov, tobôž nie vo vlastných radoch. Máme svojské predstavy, ako sa zapísať do povedomia voličov, lebo naším zámerom je vlastných kandidátov ani nedémonizovať, ani vynášať do nebies.
Prvé stretnutia s voličmi vyvolali nevšedný ohlas, ba urobili aj dieru do nevídanej volebnej kampane. Predstavujem svojich kandidátov totiž takých, akí v skutočnosti sú: s veľkými hlavami, rukami po kolená, pozoruhodnými nosmi, úbohou hruďou, nemoderným oblečením, sexuálnymi nevýraznými vlastnosťami, počtami oficiálnych i neoficiálnych detí, malou postavou, či nezaujímavým kapitálom. Tým klebetniciam, ktorých je všade oveľa viac než včeličiek v úľoch, zbavujeme akýchkoľvek pochybností.
Dokonca sme sa usilovali ísť až tak ďaleko, že sme chceli oznamovať aj veľkosti košieľ, slipov, nohavičiek, podprseniek a ďalšieho spodného prádla, aby sme ich ohúrili informáciami, ktoré ich určite odzbroja. Vieme totiž z dlhodobého poznania, čo náš volič potrebuje. Musí zákonite dostať odpoveď na každú položenú otázku a to hneď, aj keby sme si mnohé museli po pravde alebo nepravde vymyslieť.
Naša malá strana PRD sa zapisuje do povedomia občana už svojou exkluzívnou skratkou. A náš program ho zvlášť zaujímať nebude, lebo z vlastných skúseností dobre vie, že ani jedna strana doposiaľ svoj program vo volebnom období nestihla úspešne naplniť až do konca.
Sústreďujeme sa preto na kandidátov hodných mena našej strany. Nie sme pritom malichernými, úzkoprsými a bojazlivými. Naše volebné heslo: Sme tu na to, aby sme si pomohli – hovorí jasnou rečou a k ničomu nás nezaväzuje. A byť poslancom, prípadne získať vládne kreslo, lebo sa dokážeme pripojiť k akejkoľvek koalícii, len aby sme vládli, nie je predsa žiadnou tajnosťou. Veď o tom nám ide! A kým to voliči pochopia, budeme už istotne na konci volebného obdobia…
G. Stopka

Posledný súd

Posledné, čo si pamätám, hlava sa mi poplietla. Potom už len ono povestné svetlo na konci tunela. Nadpozemská hudba sprevádzala moju dušu, pocit nekonečného šťastia ju zaplavoval. Čochvíľa stanem pred tvárou Najvyššieho na poslednom súde.
Omyl! Ocitol som sa v akomsi šiatri a tam nekonečné množstvo takých, ako ja. Trochu som sa rozhľadel a do vravy započúval. Div sa svete, vôkol samá Slovač! Reku, povypytujem sa ja, čo a ako, keď už som medzi svojimi. Či som tu dobre, na poslednom súde.
Dobre, ako dobre, čakať treba. Lebo nám, Slovákom, to tak po našsky, v rámci zdravotníckej reformy zariadili. Pekne nás podľa priezviska, sudcom slovenským poprideľovali. Až ma pot oblial, keď mi došlo, že mňa môže práve ten náš, čo sa na H začína, súdiť.
Ale veď som ja s Pánom ty a ty, povedal som si. Ba dokonca aj s ministrom zdravotníctva si tykám! Pristavím najbližšieho anjela, vizitkartu vytiahnem, nech ma, reku, k Najvyššiemu na audienciu uvedie.
Neochotne vošiel za bránu nebeskú. Po chvíli pootvoril a mávol na mňa, že ako môžem ďalej.
– Tak čo sa ti nezdá, – začal Pán – veď len podľa vás reformy robíme. Nech sa tu vy, Slováci, ako doma cítite. Sám na všetko nestačím, nuž prípady podľa nejlepšieho vedomia a svedomia vašim sudcom prideľujem. Peklo som zrušil,
očistec tak isto, nuž mi iné nezostáva.
Ale tebe, po starej známosti, urobím výnimku. Ak chceš, môžeš sa ešte na zem, na Slovensko vrátiť. Prikývol som neprozreteľne.
Prebral som sa na operačnom stole v akejsi okresnej nemocnici. V tej chvíli som strašne banoval, že Pán zrušil to peklo…
M. Palko 

Istý politik sľúbil jednému z troch Rómov pečenú hus, keď presne zdôvodní, že prečo vstúpil do SDKÚ.
Prvý vraví: – Preto, lebo nám premiér sľúbil dvojnásobné platy.
Druhý hovorí: – Preto som vstúpil do tejto strany, pretože vymýšľa pre nás také zákony, ktoré nám pomáhajú a chránia nás.
A ten tretí vraví: – Preto som vstúpil do SDKÚ, lebo chcem tú pečenú hus.
L. Bednár

– Anča, vieš prečo poslanci počas interpelácií zatvárajú oči?
– Aby ľudia, ktorí ich volili nepostrehli, že klamú.

Policajt zastavil auto v ktorom sa viezla celá rodina. Vraví:
– Pán vodič, musím vám odobrať vodičský preukaz, vaše auto je preťažené.
– Viete čo, radšej si zoberte svokru, vodičák váži iba pár dekagramov.

Naši politici
Morálka, a etika
to sa nás netýka!

Najmenej bolestivejšie bývajú finančné operácie.
M. Kupecký

AKTUÁLNE (volebné)
PRÍSLOVIE
Aké kreslá,
také heslá.
M. Kenda

– Aké účtovníctvo využívajú politické strany?
– Jednoduché, podvojné a podvodné.

Naď: Odvaha je najagresívnejšia forma zúfalstva.
Lipšic: Absolútne nezávislý sudca sa nedá ovplyvniť ani vlastným svedomím.
Dzurinda: Občania, berte si príklad z vlády. Namiesto peňazí odovzdávajte kompetencie manželkám.
Matovič: Spravodlivosť má ramená, korupcia lakte.
Heger: Politika je divadlo, kde herci chvália skvelé výkony publika.
Čaputová: Bohatstvo nášho jazyka nám umožňuje vybrať si medzi krachom, mizinou, biedou a psím tridsiatkom.
Sulík: Ten, kto nemá košeľu, pravdepodobne kabát neprevráti.

– V parlamente vraj schválili novelu zákona, podľa ktorej sa majú vyrábať  kontajnery, ktorých výška má byś o meter nižšia ako doposiaľ.
– A to už prečo?
– Aby sa v nich ľahšie bezdomovcom manipulovalo a do nich vchádzalo.

– Fero, prečo si na Slovensku nezvolíme za prezidenta nejakého kuchára?
– A to už prečo?
– Pretože už sme mali kováča i šustra a konečne by sme sa mohli poriadne najesť…

– Jano, do akej politickej strany sa oplatí vstúpiť. Do malej, alebo do veľkej?
– Do malej. Pretože tam máš šancu stať sa hneď jej lídrom.

– Prečo je lepšie v Raji ako na Zemi?
– Pretože v raji nie sú politické strany.

Ívery
Ak s vami šéf nemôže vyjsť, tak obyčajne s vami vybehne.
Pozmenené porekadlo: Nevstúpiš dvakrát do tej istej kontaminovanej rieky!
Zlatá žila býva nielen v zadku…
D. Mika

Minilexikón s r.o.
Dekorácia – likvidácia výstavy kvetov.
Gotika – umelecký sloh viacnásobného českého slávika.
Ježibaba – kočka ostrihaná na ježka.
Samovar – starý mládenec.
Termofór – vtip o gayoch.
Milan Lechan

Tr á v n i c e
Hrabala, hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
(Len tak medzi nami)
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala.
Už je žiačka (vravel ktosi)
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je, ten ma
opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny,
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu,
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu!
J. Heinrich

– Jano, vieš prečo sa má sliepka najlepšie?
– Nie
– Nuž, je zazobaná a ešte si aj nahrabe.
M. Miškovičová

STVORENIE ČLOVEKA

Na siedmy deň Pán stvoril človeka. Písmo hovorí, že ho z hliny vytvaroval. Najskôr hruď, potom brucho, horné a dolné konïatiny a napokon hlavu. Pozerá sa na svoje dielo, v dlaniach kúsok hliny, čo mu z tej roboty zvýšil. Škoda dobrého materiálu, dumá. Nuž mu ten šúlok pekne medzi nohy pod brucho prilepil. Až potom mu dušu vdýchol. Tak Pán stvoril Adama.
Na Evu, ako je známe, mu hlina nezvýšila. Tak prišiel Adam o rebro.
J. Žilinský

Zuby múdrosti
V mladosti ma strašné nešťastie postihlo. Namiesto mliečnych zubov mi len tridsať stálych narástlo. Veru beda – práve zuby múdrosti sa von nevykľuli.
Strašne som sa za to po celý život hanbil. Tutlal som tento nedostatok, ako sa len dalo. Nespieval som, nezíval, smial sa len tak, na pol huby. Zubárov zaprisahal, pouplácal, len aby sa to na verejnosti neroznieslo.
Podľa toho aj môj život vyzerá. Žiadne spoločenské postavenie, peňazí sotva na prežitie, baby o mňa nezavadia. Však viete, čo je vo veci…Ale raz je každému trápeniu koniec. Dnes je moja veľká chvíľa. Zubár mi vytrhol posledný zub. Dám si ja teraz spraviť protézy podľa môjho gusta. Po dva páry zubov múdrosti. A zhlboka sa nadýchnem.
Veru tak, život sa začína po šesťdesiatke!
J. Henrich

Až bieda nám ukáže, ako málo nám stačí k životu.
V. Javorský

Hovorí susedka susedke:
– Objavila som nový druh choroby, fóbie – kastrofóbia.
– A to je už čo?
– Strach z prázdnych kastrólov.

– Jožo, vieš čo majú spoločné topánky a sex?
– Nie.
– Vždy záleží na čísle.

Do prievanu

Správy zo služobných ciest píšte husto, aby sa nedalo čítať medzi riadkami.
Niektorí hlupáci sú presvedčení, že aj slnko vychádza na západe.
Všetci ma opustili, len tie dlhy mi zostali.
Keď je treba, aj nebo vládne s tichou podporou pekla.
Ak vám dal Pán krídla, neznamená to, že musíte hneü každému naletieť.
Menovaný bol zadržaný pri pokuse o útek z hrobárovej lopaty.
Dostali ste chuť na zakázané ovocie? Tak ho aspoċ poriadne poumývajte!
Trest smrti bol zrušený, ale robiť kata je stále výnosné remeslo.
Ak vás klame zrak, skúste si pričuchnúť…
Nie, erotickými predstavami netrpím. Je to moje jediné potešenie.
J. Heinrich

Spomíname…

Ďalšie významné podujatie prác karikaturistov

Neúspešné stretnutie slovenských karikaturistov klubu UZOL

(spomíname a pripomíname si vtedajších protagonistov, a čo sa odvtedy zmenilo?)

Členovia klubu Uzol: Rasťo Visokai, Miroslav Vico, Terézia Urbancová, Ladislav Torma, Jozef Storinský, Ivan Popovič, Marián Palko, Matúš Olšavský, Jozef Olšavský, Vladinír Mešár, Ján Marciš, Vojtech Krumpolec, Miroslav Jankes, Peter Gossányi, František Bojničan, Tadeusz Blonski, Fedor Vico, Zsolt Lukács, Pavol M. Kubiš a Peter Sedlák.
Ich stretnutie v Kysaku, ako to komentoval jeden zo zakladateľov klubu UZOL Marián Palko, pripomínalo skôr stretnutie „hromádky”, ako hromady, vzhľadom na počet zúčastnených karikaturistov a priaznivcov humoru. Novinkou je, že už sa pracuje aj na tvorbe loga spolku (združenia), a otvára sa účet, pričom členské bude vo výške 300 Sk. Ako sa ďalej konštatovalo na stretnutí, súčasne sa rozbieha aj internetový bulletin, v ktorom sa bude publikovať činnosť nielen klubu, ale aj ostatných satiricko-humoristických akcií a uvažuje sa tiež so zriadením veebovej stránky na internete, kvôli lepšej komunikácii. Ráta sa tiež so spoluprácou s klubom z Čiech podobného zamerania, ktorý má názov ČÚK. V preklade – Česká únia karikaturistov. Výsledok takého pokusu máme dnes v rámci vo vzniku HUMORIKONU. No tak – slovenskí humoristi všetkých krajov neváhajme a  spojme sa!
M. Kupecký

Toto je pravda

Kolega vošiel do mojej kancelárie, pohodil na stôl akýsi predmet a skríkol: „Toto je pravda!“ Zvrtol sa a zabuchol za sebou dvere. Po chrbáte mi prebehol mráz, cúvol som do opačného rohu miestnosti a s rešpektom som hľadel na
podivnú vecičku, ktorá ležala bez pohnutia na stole, vedomý si jej jedinečnosti. Veď viete, že pravda je len jedna. Nevydržal som tam dlho. Váhavo som pristúpil k stolu a uchopil milú pravdu do rúk. Bola hrboľatá, dotyk s ňou bol nepríjemný a dráždivý, drzo sa mi prevaľovala v dlani a bodala ma cez kožu. Miestami bola až mrazivo studená, taká chladná, že palec mi omŕzal, miestami horúca, taká horúca, že mi pálila prsty. Na dlaň mi vykreslila krížik mučeníctva a nakoniec sa mi vyšmykla z ruky priamo do smetného koša, akoby chcela naznačiť rýchly pád mojej skvele sa začínajúcej kariéry.
„No, tak to nie pravda, veď ja ti ukážem!“ Uchopil som ju pevne do rúk a zišiel po schodoch do výrobnej haly. Vzal som pilník, obrúsil všetky ostré hrany a vyleštil jej povrch, aby bola príjemne hladká, upol som ju do vretena sústruhu a opracoval do tvaru, za ktorého návrh by sa nemusel hanbiť ani profesionálny dizajnér. Dobre sa s ňou manipulovalo. Nakoniec som ju rozpálil do červena, namočil do oleja a zakalil, aby bola tvrdohlavo odolná.
S uspokojením som si vydýchol. Vybehol som hore na najvyššie poschodie riaditeľstva, vstúpil do direktorovej kancelárie a decentne položil na stôl príjemnú, uhladenú vecičku so slovami: „Toto jepravda.“
Riaditeľ ju odo mňa prijal so žoviálnym úsmevom a so silnou dávkou kolegiality ma poklepal po pleci. Potom si ju vložil do vitríny úspechov nášho podniku a ja som si s uspokojením pomyslel: „Veru, milá pravda, takmer si ma dobehla. Ale nepočítala si s tým, že som s červeným diplomom vyštudoval odbor obrábania kovov!“
M. Paur

Spomienka na Stana Radiča
(Výber z jeho knižky)
Teší nás, že Stano Radič bol istý čas hosťom našej „strany“ samozrejme nie politickej, ale roháčovskej… A preto radi vyberáme, ako milú spomienku na tohto humoristu, zopár jeho duchaplných myšlienok, ktoré uzreli svetlo sveta v knižnej edícii:
Pre mnohých kaprov je predvianočná atmosféra doslova neopakovateľná.
Alkoholik po čase stratí všetkých svojich spoločníkov. Okrem bielych myší.
Obmäkčiť sa dá aj fľašou tvrdého.
Nie div, že ryby sú nemé. Veď komu by bolo v takých špinavých riekach do reči?!
Vyzeral akoby svojmu otcovi z okna vypadol.
Krásnej žene sme schopní odpustiť aj to, že je inteligentná.
Keď ich ostrihali dohola, boli si navlas podobní.
Ja to poženiem vyššie, – povedal bača a vyhnal svoje ovečky na kopec.
Povedz mi, aké úplatky berieš a ja ti poviem kto si!
Diváci nadobudli podozrenie, že futbalisti podpísali zmluvu o neútočení.
S. Radič

Autor roháčovského Jožinka vystavoval pár rokov pred smrťou v rodných Piešťanoch

Bolo to v roku, keď Jozef Babušek, alias Jožinko slávil svoje krásne životné jubileum – 85 rokov. Významný slovenský karikaturista, zakladateľ slovenského komiksu a moderného slovenského humoru Jozef Babušek bol autorom obľúbeného Jožinka (v nezabudnuteľnom satiricko-humoristickom v Roháči pod stálou hlavičkou – Jožinko, dieťa svojich rodičov – pod pseudonymom Schenk). Jeho príbehy, ktoré autor vymýšľa vychádzali v Roháči plných 23 rokov(!)
Vtedy, pri príležitosti životného jubilea pána Jozefa Babušeka pripravilo Slovenské národné múzeum a Slovenská únia karikaturistov retrospektívnu
výstavu jeho diela v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Túto výstavu na základe iniciatívy vtedajšieho primátora mesta Piešťany Rema Cicutta si následne prezreli so záujmom nielen Piešťanci ale i návštevníci tohto kúpeüného mesta. Stretnutie s pánom Babuškom, dlhoročným občanom Pieštan sa uskutočnilo vo výstavných priestoroch miestneho Domu umenia. Príjemnú atmosféru nevytvárala len hudba piešťanského Dixielandu, ale aj viacerí významní hostia z oblasti dobrej nálady – tak sa totiž volalo toto podujatie – Stretnutie priateüov dobrej nálady. Medzi hosťami nechýbali Kornel Földváry, Tomáš Janovic, František Jablonovský, Bohuslav Pernecký a mnohí ďalší vtedajší protagonisti slovenskej satiry a humoru. Pán Babušek vystavoval po prvýkrát vo svojom meste, čo ho napriek jeho výnimočnej skromnosti nesmierne potešilo.
„Som veľmi rád, že sa nám podarilo dostať túto peknú výstavu do Piešťan a môžeme tak môcť predstaviť tvorbu nášho spoluobčana a vynikajúceho človeka i umelca,“ povedal primátor Rema Cicutta.
Výber z tvorby Jozefa Babušeka pripravila istá producentská spoločnosť.
J.Weizner

Skoro všetko na svete sa dá kúpiť.
To ostatné – ukradnúť.
J. Heinrich

Pánovi Cicimprtkovi ušla manželka. Na tretí deň u nich niekto zvoní.
– To si ty, manželka?
– A koho si čakal?
– Myslel som, že je to ďalší gratulant.

Skomoleniny

A. Moliére: Zdraví nemocných.
I. Krasko: Otcova moľa.
T. Vansová: Danko a manko.
R. Rolland: Peter a polúcie.
I. Stodola: Jožko Púèik a jeho karé.
F. Zúbek: Pur Adely Ostroľudskej.
E. Hemingway: Starec a móres.
F. Hečko: Zdrvená dedina.
L. Mňačko: Smrť sa volá Engels.
M. Kukučín: Rysovala jalovica.
K. H. Mácha: Jáj.
M. Lechan

V Detve bola zábava a ako to už na dedinách ale i v niektorých mestách býva zvykom, strhla sa počas nej poriadna mela.
Nadránom hovorí Jožko Mrkvička krčmárovi:
– Pán hlavný, ak náhodou ráno pri upratovaní nájdete odtrhnuté ucho, dám vám svoju adresu a poprosím vás, pošlite mi
ho domov na dobierku. To bude určite moje.

ZAMYSLENIA

Nepodceňujte hlupákov! Všade majú svojich ľudí…
Alkoholik je vlastne kolaborant s pitným režimom.
Nehrb sa! – vraví výkričník otázniku.
Militantné kukučky znášajú vajcia do gulometných hniezd.
Politik je človek, ktorý dobre pozná trhovú cenu svojej cti a svedomia.
Proti veterným mlynom sa nalepšie bojuje v bezvetrí.
Hoďte topiacemu záchranné koleso, aj tak sa slamky chytí!
J. Heinrich

PRIPRAVUJEME

Ak pán BOH dá a vládci tohto sveta nám umožnia a podporia, (myslím na nás všetkých, tvorcov Humorikonu) najbližšie, po voľbami spôsobenej a absolvovanej dovolenke, vynasnažíme sa Vám, vážení čitatelia so zmyslom pre humor, prinášať sporadicky, okrem príspevkov súčasných autorov aj príspevky z periodika, na ktoré si ešte niektorí spomínate, ktoré malo názov MEPRBOMAT. Je to magazínové vydanie a jeho vtedajším zostavovateľom bol Ladislav Szalay. V podstate je to výber toho najlepšieho z dvadsiatich ročníkov z nezabudnuteľného Roháča. Časopis NEPROBAMAT ilustroval a graficky upravoval nebohý nestor slovenského humoru a satiry známy majster Viktor Kubal.
Podčiarkujeme, že sú to super materiály, ktoré ani po rokoch nestratili na aktuálnosti a zaujímavosti. Ide skutočne o zábavné a zároveň poučné čítanie. Všetko je však podmienené a závisle od finančnej podpory zo strany FPU, patriace pod slovenské ministerstvo kultúry…vulgárne povedané pomohla by aj menšia finančná čiastka, ktorou by sme vedeli preklenúť nastávajúce inflačné obdobie. Číslo nášho účtu OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti, Humorikon – IBAN je: SK54 7500 0000 0040 0096 0499.

Administrátor a editor Humorikonu – Milan Kupecký, humorista a publicista

Facebook, Twitter, Email, Zdieľaj