Pranier
SLÁVME SLÁVNE SLÁVU SLÁVNYCH
Pripomíname si nedávne tridsiate výročie našej súčasnej samostatnej suverénnej štátnosti. Pri tejto príležitosti si je hodno pripomenúť tých našich rodákov, ktorí mimoriadnym spôsobom pohli káru slovenského národa dopredu.
Keby sme chceli každého spomenúť, nestačili by nám stránky facebooku, ani Humorikonu. . .Keby sme chceli tých najvýznamnejších, trvalo by to dostatočne dlho, kým by sa všetci spočítali.
Ja som sa dnes bol pokloniť v rodisku (Borskom Sv. Mikuláši) i na mieste posledného odpočinku (Dobrej Vode) jednej z najvýznamnejších osobností moderného národno-politického i kultúrneho života slovenského národa Jána Hollého.
Bez Jána Hollého by hádam ani nebolo moderného slovenského kultúrneho národa, resp. by nebol taký, aký je. Jeho básnické dielo, v ktorom majstrovsky použil slovenčinu a dokázal, že je schopná pokryť aj potreby najvyšších kultúrnych sfér, jeho prebásnenie slovenskej národnej minulosti do monumentálnych eposov nadchýnalo nielen jeho súčasníkov, ale celé generácie Slovákov až dodnes.
Ak by sme pomyselne stavali múr zo zlatých tehličiek osobností, ktoré sa zaslúžili o dnešné postavenie Slovákov ako samostatného národa, Jánovi Hollému by patrilo určite jedno z najdôležitejších miest.
Napriek tomu si nemyslím, že by mal dostať štátne vyznamenanie Slovenskej republiky. Jednoducho dávno zosnulým osobám a osobnostiam dáva vyznamenanie história, ktoré nemá podenkový charakter ako štátne vyznamenania, ale hodnotí spravodlivo a trvalo.
