Kto zo slovenských humoristov by nepoznal Drahoslava Miku. Kedysi bol dlhoročným prispievateľom do nezabudnuteľného slovenského satiricko-humoristického časopisu Roháč. Píše fejtóny, aforizmy a najmä básne s nádychom humoru. Niet čísla ľudového Kocúrkova, kde by nemal nejaký príspevok. Často sa objavuje jeho tvorba v Bumerangu i v našom Humorikone. Patrí dlhé roky medzi špičkových a veľmi aktívnych a produktívnych slovenských autorov. Istý čas viedol v Extra Roháči rubriku Vy sa pýtate – Drahoslav Mika odpovedá! Žiaľ časopis za relatívny krátky čas zanikol. V niektorých internetových denníkoch má svoj blog. Dnes prinášame zopár ukážok z jeho tvorby…
Trinásť
Sú také postele
Na ktorých nikto nespí
Je mlyn čo nemelie
Aj zlých sa veľa vmestí
.
Sú trápne pódiá
Na ktorých nikto nestál
Opitým z ópia
Stále sa máli miesta
.
Sú srdcia zo žuly
Čo nikdy neľúbili
Život si prežuli
Láskaním cez mobily
.
Sú struny bez huslí
Z piesní sa slová tratia
Z Chleba nám odkusli
A prázdnu slamu mlátia
.
Vo svete vtáky sú
Čo majú nanič krídla
Tĺk má za noblesu
Zvrátené motovidlá
.
Sú chrámy bez ľudí
Neživo zvony zvonia
Mátožia preludy
Dušami bez vedomia
.
Duše sú zavreté
Niet kľúča od svedomia
Sám si bič upletie
Ten komu špina vonia
.
Duša sa upíše
Dlžobný úpis páli
Siahajú do výše
Len prázdne zradné skaly
.
Trápne sú úsmevy
Úlisný cerí zuby
Motyka vystrelí
Na trúbu trúba trúbi
.
Brešú psy, štekajú
Aj hryzú ako besné
Kladú nám na káru
Počiny svoje hriešne
.
Sú v nebi oblaky
Spod ktorých nezaprší
Bodajú bodliaky
Dusia sa prsty v hrsti
.
Sú vody lákavé
Mámiace z brehu ku dnu
Rojčiaci pri káve
Chcel by mať pivnú studňu
.
Útrapy z rozumu…
Z jaskyne prievan vanie
Chladia nás za splnu
Koncerty na ležanie
.
Sú také postele
Na ktorých nikto nespí
Dnes si sám usteliem
A vypnem počas siesty
AFORIZMY
Ak človek zostane sám sebou, hrozí mu samota.
Keď človek vie, čo chce, buď veľa vie, alebo málo chce.
Nula v matematike zaváži, v živote priťaží.
Šéf pozýva chlapcov na koberce, ženy na gauč.
Zlodejov u nás niet. Ľudia kradnú sami.
Sláva stúpa do prázdnej hlavy.
Dnes má človek k človeku blízko iba v tlačenici.
Človek musí niekedy urobiť zo seba debila, aby nevyzeral ako idiot.
Zmyslom života je hľadanie zmyslu života.
Aj keď pravda zvíťazí, každý radšej klame.
Na chybách sa človek učí – robiť ďalšie chyby.
Alkohol zabíja, preto plaťte v krčme svojim nepriateľom.
Podľa niektorých životnému prostrediu najviac prekážajú stromy.
Zbytočná je sloboda prejavu, ak vás nik nepočúva.
Hlas rozumu sa nezhodne s výkrikom módy.
Žena je ako zlozvyk. Získaš ju, ale ťažko sa jej zbavíš!
Aj peklo vyzerá z diaľky ako svetlo na konci tunela.
Len čo ľudia vymysleli peniaze, vyrobili si problém, ako ich získať.
Dovolenka býva ako maškarný ples. Človek vždy rozmýšľa, za čo ísť.
Kým pochopíš, že vzdelanie ti je nanič, už máš diplom v ruke.
Aby bol človek korunou tvorstva, chýba mu ešte 99 halierov.
Aj býk v koride pracuje hlavou.
Aj čas sú peniaze. Ale vysvetlite to daňovákom!
Aj na najhoršom človeku je niečo dobré. Len mu treba prehľadať vrecká.
Aj to najhoršie zdravie vydrží do konca života.
Ak chcete mať ženu peknú, múdru a bohatú, musíte sa oženiť tri razy.
Ak nemá politik čo povedať, použije hovorcu.
Až my budeme žiť dobre, iní už budú žiť ešte lepšie.
Čo je doma, to sa počíta. Ale zahraničné konto je zahraničné konto.
Čo sa za mlada naučíš, na starosť manželka alebo lekár zakáže.
Čo zmôžu dva zuby múdrosti proti tridsiatim zubom hlúposti.
Dali mu za pravdu. Po papuli.
Dnes ma stretlo šťastie. Ale sa nepristavilo.
Dobre trafená hus nezagága.
Dobrého veľa nebýva. Hneď sa rozkradne.
Dobrý človek ešte žije. Ale kam sa ukryl?
Hlúposť bolí! Pravda, tých druhých.
Každý žije z práce. Ibaže nie každý zo svojej.
Keď ľudia vymysleli peniaze, nemohli ich vymyslieť viac?
Koľko len nezmyslov treba urobiť, aby človek pochopil zmysel života!
Život včely – to nie je med lízať.
Život mu nič nedaroval – všetko si musel ukradnúť.
Život a životopis sú často dva rôzne príbehy.
Žene netreba nosiť modré z neba. Jej stačí fialové z peňaženky.
Žena je ako zlozvyk. Získaš ju, ale ťažko sa jej zbavíš!
Žena je ako ryba. Skočí na každú návnadu.
Žena je ako opozícia – stále nespokojná.
Zmyslom života je hľadanie zmyslu života.
Zlodejov u nás niet. Ľudia kradnú sami.
Zdravie sa kúpiť nedá, zato na chorobách sa dá celkom pekne zarobiť.
Zbytočná je sloboda prejavu, ak vás nik nepočúva.
Zbohatnúť sa dá len z práce. Ale nie zo svojej.
Výhodou chudoby je, že nemáte veľa priateľov.
V živote sú chvíle, kedy viac ako sladká pusa chutí kyslá uhorka.
V živote by som nevzal úplatok. Ale povedzte, je toto nejaký život?
V rozprávke najlepšie dopadnú „hlúpi Jánovia“. V živote tiež.
V každom mužovi je kus Othella, len nie každý je praktik.
Vážime si našich politikov – máme na koho nadávať.
U nejedného politika sa z moci stáva nemoc.
Šetrný človek sa smeje na cudzí účet.
Stará láska nehrdzavie. Ak sa za vás, pravda, nevydala.
Drahoslav Mika 1 „Sedem razy meraj! Len to ešte vysvetliť výčapníkovi.
Sú ľudia, ktorým to páli, len keď škrtnú zápalkou.
Sú ľudia, čo vyžijú aj bez koruny. Napríklad Američania.
Smäd po živote neraz zapíjame kalichom horkosti.
S človekom bez zmyslu pre humor sa vážne nepozhovárate.
Rozumu mal málo, preto sa domnieval, že má moc.
Proti paragrafom pravda nemá šancu.
Politici svoje rezorty riadia, riadia, až ich doriadia.
Podľa niektorých životnému prostrediu najviac prekážajú stromy.
Pijatika skracuje život. Ale zato predlžuje večery.
Peniaze sa môžu vydávať, ale nikdy ženiť.
Otvorili sme okno do Európy. Ale prečo preboha, sme pribuchli dvere?
Opakovaním hlúposti nezmúdriete.
Nula v matematike zaváži, v živote priťaží.
Niet nenahraditeľných ľudí. Ale sú takí, ktorých nahradiť nik nechce.
Niekto má smäd po živote, ale väčšina počas života.
Nepozvaná Návšteva
(MOJE MUCHY)
Hodila kotvu v suchu mucha
Promenáduje po móle
Mucha má povesť vydriducha
Zazerá telo na holé.
Zátišie hľadá na plešine
Na ruke, nose, na tvári
Nervy si mucha nevyšinie
Pred muchou háv ma nehalí.
Voľ teda byť jak nebyť s muchou
Volím byť s muchou zadobre
Lozí mi mucha za pazuchou
O azyl mucha nežobre.
Nehľadí mucha na móresy
Nedáva mucha na mravy
Mŕtveho mucha v hrobe vzkriesi
Ak si to vezme do hlavy.
Nechápe mucha čo sa sluší
Nechápe ani čo sa nie
Schytal by človek poza uši
Vejárom muchu ovaniem.
Vo vetre lovím márna sláva
Nevletí mucha do rany
Nalieta sprava potom zľava
Nemáva žiadne zábrany.
Mušací jazyk neovládam
Netuším jak sa povie: -Heš!!!
Zdá sa byť mucha večne mladá
Pred mušou láskou neujdeš.
Nájde ma mucha bez kompasu
Nájde si ma aj bez mapy
Spamäti pozná ku mne trasu
Do klepca muchu nelapím.
Nadarmo vešiam, mucholapky
Márne je stavať osídla
Šteklia mi hlavu mušie labky
Vznáša sa mucha na krídlach.
Hodila kotvu v byte mucha
Doniesla od Múz muší rým
Človeka mucha neposlúcha
Rýmu sa ale podvolím.
Zopár myšlienok zapísaných za ušami
Pijem iba vtedy, keď som opitý. Za triezva degustujem.
Už nepijeme do druhej nohy, ale do druhého piliera.
Skúsenosť: Ak máte v hlave seno, somárom sa nevyhnete.
Zem sa točiť môže, pivo musí!
Nákupnú horúčku schladíme pohľadom do peňaženky.
Drahoslav Mika
