Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kupecký

Pranier, namiesto fejtónu

Asi si viac nezaslúžime…

Literárny týždenník napísal otvorený list (mimochodom podporený a uverejnený aj v Novom Slove, na Priestornete i v Humorikone) ministerke kultúry Milanovej so žiadosťou o finančnú podporu. Zatiaľ je to v poriadku a každý inteligentný a súci Slovák s textom listu a požiadavke obsiahnutej v ňom iste súhlasí. No, je tu iný problém, ako sa nielen spomínané médium (LT) ale i mnohé ďalšie snažia konať a postupovať najmä v intenciách dneška „zachráň sa kto môžeš“. Alebo, takí sme už my, Slováci. Nie, že by sme spojili sily a podali spoločne podnet na preverenie tých čo rozhodujú takpovediac o nás bez nás a prípadne žiadali urobiť audit v tejto, možno nesvojprávnej a podozrivej organizácii, ktorá nepodporila ani ďalšie slovenské a pronárodné médiá, čím ich vlastne likviduje. Sú to napríklad Nové Slovo, Slovenské Slovo, Priestornet, Humorikon a Slovenské rozhľady, ktoré sú podvíživené a hrozí im zánik, keďže FPU ich žiadosti zamietla a nie sú dotované formou inzercie, tak ako zahraničné médiá a podporované (tak ako i nadnárodné organizácie) a vyvíjajúce nie vždy najférovejšiu činnosť na našom zvrchovanom území, a podporované rôznymi oligarchami a inými mecenášmi. Kde sa podela tá múdra rozprávka, či povedačka O troch svätoplukových prútoch? Napokon, tvorcovia spomínaných slovenských médií sú nútení vypisovať takéto otvorené listy na ministerstvo, ktoré jedná v intenciách bývalého tribúna Kňažka, ktorý udal ako prvý smer v intenciách revolučnej piesne „dajme sa na pochod…“(viac by sedelo „dajme sa na odchod“). A napokon, načo márne vypisovať otvorené (alebo aj zatvorené) listy na ministerstvo kultúry? Veď ministerka by mala nielen vedieť a mať prehľad, ale občas si, ak nie prelistovať tak prečítať Literárny týždenník a ďalšie mienkotvorné a významné kultúrno-spoločenské slovenské médiá. A nielen ona, ale i takí čo o grantoch rozhodujú pod rúškom komisie, ktorá pripomína „dvanástich mesiačikov“ – mal som možnosť osobne jej členov vidieť. Obsah týchto spomínaných  a erudovaných slovenských médií by mali poznať aj tí čo sedia ako žaba na prameni na kultúrnom Fonde na podporu umenia (FPU), ako sú Kovalčik, Špoták, Kozáková a niekoľkí ďalší. Mali by si, možno namiesto bulváru, prečítať občas aj kultúrne bohatstvo a posolstvo vyjadrené v obsahu spomínaných periodík a adresované spisovateľmi a skutočnými umelcami pera širokej verejnosti, nie naopak, aby ich museli o ich existencii a obsahu informovať (otvorenými listami so žiadosťou) ich tvorcovia.

Z aforistickej dielne

• Nesprávajme sa k prírode macošsky. Ťažko sa nám bude žiť ako sirotám!
• Dnes už neexistuje lacný humor. To sa nám iba zdá z výšky honorárov.
• Som ako malé dieťa. Stále sa hrám so slovnými hračkami.
• Humor možno prirovnať k automobilu. Zle je, keď nás prejde.
• Inovované príslovie: Nalejme si čistej, pitnej vody!
• Balík opatrení sa netýka tých, čo sa už stihli nabaliť.
• Najhoršie je, ak vodič začne hovoriť z cesty.
• Zle je, ak sa človek stane koňom svojho koníčka.
• Dnes už každý z nás myslí po novom. Na seba.
• Najťažšie sa čerpá zo studnice múdrosti.
• Niekedy viac bolí strata peňaženky ako rozumu.
• Padli sme vraj na kolená. Nuž čo nám potom zostáva, iba sa modliť.
• Najťažšie je žiť v koalícii s manželkou.
• Bledšia ako mesiac je ľudská závisť.
• Chlebodarcom lichotí pochlebovanie.
• Keby kvitla hlúposť a závisť, nesťažovali by sme sa na nedostatok zelene.
• Sú pracoviská, kde je nižší plat ako životné minimum.
• Ej, kam sa podeli tie zlaté časy, keď sme mali dôvod nadávať iba na manželstvo, futbal a počasie?!
• Banky netreba ozdravovať. Stačí do nich iba vložiť peniaze.
• Rada: Nebuďte nervózny, nemusí každý vedieť, že nemáte nikoho za sebou.
• Poslancom je relatívne ľahko schváliť minimálnu mzdu a výšku dôchodku. Horšie by bolo, keby z toho museli žiť.
• Tešiť sa možno aj z neúspechu. Iných.
• Niekedy sa až pri pitve ukáže, čo je skutočne v nás.
• Nedopusťme, aby naša ekonomika išla dolu vodou. Veď takmer všetky rieky sú znečistené.
• Pomaly bude občan platiť aj za svetlo božie.
• Neviem čo vidíme za tým zahraničným kapitálom? Bol tu Marxov a neujal sa.
• Kľúčové problémy najľahšie zdolávajú zlodeji.
• Nič netrvá večne. Iba privatizácia u nás.
• Niektorí ľudia majú problémy s chrbticou od práce, iní od prílišného poklonkovania.
• Kvôli slnečnej erupcii sa mnohí vzdali myšlienky dostať sa na výslnie.
• Zaujímavé, mnohí nemajú ani horolezecký kurz, ani hudobný sluch a pritom nám lezú a brnkajú na nervy.
• Oveľa ľahšie je viesť auto, ako firmu.
• Lepšie, ak vás kopne múza, ako keď vás vykopnú z práce.
• Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
• Niekdajšiu deľbu práce vystriedala deľba peňazí.
• Žiaľ, niektorí ľudia si svoju neschopnosť zamieňajú za osud.
• Kedysi kosák a kladivo, dnes širák a žobrácka palica.
• Súdiac podľa prania špinavých peňazí sme veľmi čistotný národ.
• Pozmenené porekadlo: Politik, ktorý šteká, nehryzie!
• Kedysi sme okrádali štát. Dnes jeden druhého.
• Euro: Bože, ako hlboko som kleslo!
• Máme oveľa viac tunelárov ako tunelov.

Politika naša každodenná

• Som proti nemiestnym otázkam. Najmä v referende.
• Čistý príjem možno vypočítať aj zo špinavých peňazí.
• Žiaľ, veľa hlavných akcionárov má vedľajšie záujmy.
• Pri predpovediach viac verím meteorológom ako politikom.
• Po vyšliapaných chodníčkoch sa chodí viac ako po širokých cestách.
• Pozmenené príslovie: Mýliť sa je výčapnícke!
• Aký kontrast: Z horúčkovitého zbrojenia – studená vojna!
• Obľuboval také menu – silný nápoj, slabú ženu.
• Móda nedokáže kráčať tak rýchlo, aby za ňou nestačili ženy.
• Aj alkohol je iba pre tzv. vnútornú potrebu.
• Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
• Podľa novely liečebného poriadku sa vraj budú musieť nosiť klobásy do lekárskej komory.
• Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
• Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
• Podľa novely liečebného poriadku sa vraj budú musieť nosiť klobásy do lekárskej komory.
• Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
• Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.
• Niekto iba preto ustúpi, aby mal väčší rozbeh.
• Nepíľme stromy, čo ak sa budeme musieť vrátiť do ich korún.
• Nie vždy sa podarí získať postavenie podliezaním.
• Najľahšie sa zdolávajú prekážky, ktoré si sami staviame.
• Hovoriť hlúposti je oveľa nebezpečnejšie, ako ich robiť.

Humoreska

Pilulkové filé (dovolenka v roku tritisíc)

Rozhodli sme sa, že tohoročnú dovolenku nestrávime u starej mamy vo Svrčinovciach, ale v inom, modernejšom, atraktívnejšom prostredí, aby nám susedia závideli. Koncom týždňa, v piatok, po jednohodinovej pracovnej smene sme sa celá rodina zišli akože na poradu. Zabalili sme si nafukovacie vaky, zjedli zopár vitamínových tabletiek a hajde. Z bezpečnostných dôvodov sme na našom nafukovacom byte odistili vzduchový ventil B/67. Potom sme kozmickou rýchlosťou, pomocou katapultu sadli na pripravený lietajúci koráb, ktorý v časoch pracovného voľna premával na hviezdnej dráhe. Koráb bol tentoraz pristavený pred našim súkromným oblakodromom. Cieľom našej dovolenkovej cesty boli Konzervohory ležiace v okolí Murgašovho ostrova, ktoré vďaka požiadavke múzejníkov sa ako jediné zachovali z čias Václava Havla a Anno Domini 2000, ktorým sa hovorilo králikárne. Po niekoľkominútovom lete sme sa ocitli na mieste. Pred výstupom na Zem sme si natiahli kyslíkové skafandre. Čierne mraky, podobajúce sa niekdajšiemu fenoménu popolčekov, signalizovali dobré počasie, a to sem prilákalo veľa svetoobčanov z rôznych euroregiónov. Vôkol nás stálo zopár zaparkovaných kozmických korábov a starých helikoptér – ale len ako atrakcie. Z ubytovní bol prekrásny výhľad na Konzervové vŕšky, ktoré sa tu zachovali z predkozmickej doby. Historici uvádzajú, že sa zachovali vďaka niekdajším zmysluplným turistom. Pod nami sa slimačím tempom vinula pestrofarebná rieka hýriaca rôznymi olejovými škvrnami. Z oboch brehov sa k výšinám týčili jedovaté kopce odpadov. Okolo rieky bolo mĺkve ticho. Rieku brázdili tmavočierne tvory, akési živočíchy, pripomínajúce dávne ryby. Kliesnili si cestu žiariacimi lúčmi a hoci mali problémy s pohybom, predierali sa vlnami ako náš praprastarý otec s barlami od kontajnera ku kontajneru. Nad hlavami nám lietali čudesné koráby ťahajúce obrovské cisterny. Okolo nich sa hemžili olovené mraky. Medzi mrakmi pendloval sused Teodor, ktorý mal so sebou robota Felixa, chodil ho venčiť každú pol hodinu. Krátko po vylodení sme sa teda pustili do rekreovania. Manželka sa chcela slniť, alias opaľovať, ale zároveň „opaľovala“ suseda Teodora. Nie som hlupák. Postrehol som, ako veľmi sa tešila samočinným synchrónnym stieračom popolčeka, ktorý som jej kúpil k oslavám jej dvestoročnice. Syn Kleofáš C/33 si medzitým natieral bezpečnostný pancier krémom proti bežnému ochoreniu – rakovine. Popri tom si kybernooptickým prístrojom premietal štvordielny historický seriál „Človek v roku 2000“. Dcéra Ramóna číslo 47/422 si automatickým sprejom vstrekovala do žíl akýsi života budič, podobný niekdajším omamným drogám, ako boli mariška, herák a koks, alebo borovička a čikuli. Manželka sa po chvíli oddychu pustila do prípravy obeda. Teda obeda. Na stole sa objavilo pilulkové filé podľa receptu našej prababičky Simsonovej zo zámoria. Filé rozvoniavalo a kým som ja išiel po filtrovanú pitnú vodu dopravenú až z Gabčíkova nitrianskym potrubím, filé s oloveným popraškom bolo pripravené na konzumáciu. Oj, či to bola pochúťka! Chcel som repete, ale v týchto končinách to všetko ide cez počítače a tak som radšej hodil rukou, len neviem, či ľavou alebo pravou. Takto nám ubiehali dni a noci. Hovoriť o týchto prekrásnych chvíľach by bolo nosením konzerv na zoborský štít. Po celý čas sme sa cítili výborne. Dovolenka sa skončila šťastným návratom, v prekrásnom prostredí, kde niet ani vtáčika a letáčika, povedal by básnik číslo K/644. Nabudúce sa chystáme navštíviť Panelové hory z doby klokočino-petržalskej, povedal by naslovovzatý archeológ. Hm, sporia sa, či to bola naskutku klokočino-petržalská, alebo škatuľková, resp. králikovo-sídlisková doba. Ale to už nie je náš problém. Nás nemusí zaujímať, či botanici objavili tisíc alebo tritisíc suchých komárov, mravcov či múch. Tie vraj otravovali ľudstvo od čias Pribinu. My, našťastie taký problém už nemáme.

Takmer satira (súce na export do štátov EU)

Vtipná irónia, skôr na zaplakanie

Na Slovensku, ani sa nenazdáme, skryto pribúdajú noví humoristi a satirici. Je ich viac, no prvú priečku si tentoraz zaslúžia nešportovci Naď a Korčok. Vyhlásením v nemenovanej no tučne sanovanej televízii, keď okrem humoru vypotili v informáciách smerom k poblázneným poslucháčom túto sarkastickú a ironickú vetu, ktorou cestou svojského humoru a satiry sa pokúsili vtiahnuť medzi seba Fica a kapitána jednej zo straníckej jedenástky Pellegriniho (pozor, nie Pelého), ako i ďalšieho kapitána, predsedu SNS Danka, keď unisono vyhlásili: „Ďakujeme predošlej vláde a najmä dvom jej predsedom, že nám pomohli pri schválení zmluvy o rozmiestnení a pobyte amerických vojakov na našom území“. Dôkaz, že humor a satira v našej prekrásnej krajine aká je Slovensko, tak ľahko nevyhynie…

Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

3 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Ľudo Majer
Ľudo Majer
2 years ago

Zdravím Ťa, Milan! No, konečne! Oveľa slabší aforisti, nebudem menovať, vydávajú jednu knižku za druhou a Ty, jeden z nestorov slovenského aforizmu, až po sedemdesiatke. Ale aj tak gratulujem, teším sa s Tebou a Dobre poznám Tvoju tvorbu, v ktorej je veľa skutočných aforistických briliantov. Záverom Ti želám pevné zdravie, životný optimizmus máš a ešte veľa skvelých myšlienok. Zároveň dovolím si Ťa poprosiť, keby si mi mohol poslať jeden výtlačok svojej knihy, samozrejme aj s venovaním, na moju adresu: Ľudovít Majer, Námestie Ľudovíta Štúra 11, 974 05 Banská Bystrica-Radvaň. Pošli mi prosím, aj číslo Tvojho bankového účtu, aby som Ti mohol za knižku zaplatiť. Dúfam, že nebudeš posielať knižku na dobierku, čim obaja ušetríme. Ďakujem Ti, že si ma zaradil do slovenskej aforistickej špičky (neviem, či si to zaslúžim).
Lúčim sa s Tebou s pozdravom: Svetu smiech!

Julius Forsthoffer
Julius Forsthoffer
2 years ago
Milý pán Kupecký, slovutný humorista.
Vašu pozornosť oplácam drobnosťou:
Múdrosť starých otcov: Nikomu nič nevysvetľuj. Priatelia to nepotrebujú, nepriatelia ti neuveria a hlupáci to nepochopia.
Obávam sa, že častokrát tú múdrosť starých otcov porušujem, lebo je aj taká iná “opakovanie je matkou múdrosti“.
Srdečne pozdravujem   Julo
JuliusForsthoffer
Jaroslav Husár
Jaroslav Husár
2 years ago

Na ministerstve kultúry je asi väčšina negramotných, ktorí nevedia čítať, alebo nechcú…Máte pravdu, starší Slováci zabudli a mladí nevedia, čo znamenajú Svätoplukove (tri) prúti…

Literárny týždenník napísal otvorený list (mimochodom podporený a uverejnený aj v Novom Slove, na Priestornete i v Humorikone) ministerke kultúry Milanovej so žiadosťou o finančnú podporu. Zatiaľ je to v poriadku a každý inteligentný a súci Slovák s textom listu a požiadavke obsiahnutej v ňom iste súhlasí. No, je tu iný problém, ako sa nielen spomínané médium (LT) ale i mnohé ďalšie snažia konať a postupovať najmä v intenciách dneška „zachráň sa kto môžeš“. Alebo, takí sme už my, Slováci. Nie, že by sme spojili sily a podali spoločne podnet na preverenie tých čo rozhodujú takpovediac o nás bez nás a prípadne žiadali urobiť audit v tejto, možno nesvojprávnej a podozrivej organizácii, ktorá nepodporila ani ďalšie slovenské a pronárodné médiá, čím ich vlastne likviduje. Sú to napríklad Nové Slovo, Slovenské Slovo, Priestornet, Humorikon a Slovenské rozhľady, ktoré sú podvíživené a hrozí im zánik, keďže FPU ich žiadosti zamietla a nie sú dotované formou inzercie, tak ako zahraničné médiá a podporované (tak ako i nadnárodné organizácie) a vyvíjajúce nie vždy najférovejšiu činnosť na našom zvrchovanom území, a podporované rôznymi oligarchami a inými mecenášmi. Kde sa podela tá múdra rozprávka, či povedačka O troch svätoplukových prútoch? Napokon, tvorcovia spomínaných slovenských médií sú nútení vypisovať takéto otvorené listy na ministerstvo, ktoré jedná v intenciách bývalého tribúna Kňažka, ktorý udal ako prvý smer v intenciách revolučnej piesne „dajme sa na pochod…“(viac by sedelo „dajme sa na odchod“). A napokon, načo márne vypisovať otvorené (alebo aj zatvorené) listy na ministerstvo kultúry? Veď ministerka by mala nielen vedieť a mať prehľad, ale občas si, ak nie prelistovať tak prečítať Literárny týždenník a ďalšie mienkotvorné a významné kultúrno-spoločenské slovenské médiá. A nielen ona, ale i takí čo o grantoch rozhodujú pod rúškom komisie, ktorá pripomína „dvanástich mesiačikov“ – mal som možnosť osobne jej členov vidieť. Obsah týchto spomínaných a erudovaných slovenských médií by mali poznať aj tí čo sedia ako žaba na prameni na kultúrnom Fonde na podporu umenia (FPU), ako sú Kovalčik, Špoták, Kozáková a niekoľkí ďalší. Mali by si, možno namiesto bulváru, prečítať občas aj kultúrne bohatstvo a posolstvo vyjadrené v obsahu spomínaných periodík a adresované spisovateľmi a skutočnými umelcami pera širokej verejnosti, nie naopak, aby ich museli o ich existencii a obsahu informovať (otvorenými listami so žiadosťou) ich tvorcovia.