Slováci, zobuďme sa…
„To Slovensko naše dosiaľ (dokedy?) tvrdo spalo, je najvyšší čas, aby sa prebralo…“
Slovenský národ po dlhom tisícročí buduje podmienky svojho nového života v slobodnom slovenskom štáte. Slovenská republika nevznikla len z búrlivých udalostí, ktoré otriasali základmi strednej Európy, rodila sa v storočiach práce, bojov, utrpenia, obetí a túžob všetkých slovenských pokolení, ktoré od úsvitu slovenských dejín žili a umierali na tejto posvätnej slovenskej pôde pod Tatrami. Musíme si znova a znova uvedomovať cenu našej národnej slobody, aby sme vedeli sústrediť všetky svoje hmotné a mravné sily na budovanie a upevnenie slovenského štátu, v ktorom na všetky veky chceme zabezpečiť svoju národnú budúcnosť. Preto by sme mali poznať cestu slovenských dejín, ktorá nás poučí o cene našej národnej slobody, ktorá nám ukáže jasný smer vývinu slovenských osudov v budúcnosti a ktorá nám na každom kroku pripomína naše povinnosti a našu zodpovednosť za budúce osudy slovenského národa. Oslovujeme všetkých verných Slovákov, žijúcich v slobodnej slovenskej vlasti i za jej hranicami. Bolo by žiadúce, aby súčasné pokolenie slovenského národa bolo odhodlané i za cenu najväčších obetí tvoriť novú, stále krajšiu kapitolu slovenských národných dejín.
O to sa usilujeme aj my slovenskí humoristi, píšuci i karikaturisti (žiaľ, nie všetci!) pri tvorbe a propagácii súčasného slovenského humoru a satiry. Teraz máme pripravenú k vydaniu knihu s priliehavým názvom Poslední mohykáni, v ktorej píšeme okrem iného o autoroch, najmä žijúcich a ich tvorbe. Žiaľ, táto naša snaha pokúsiť sa zachrániť ešte čo sa dá, pretože táto oblasť kultúry je v závese a vyzerá to tak, že každý politik má už dnes svoje médium, cestou ktorého prezentuje predovšetkým vlastné záujmy. Preto po vyše roku márnych snáh o podporu sme vydávanie Humorikonu zastavili a na finančnú podporu knihy hľadáme človeka podnikateľa so zmyslom pre humor, pretože kultúrne inštitúcie nás odmietajú, asi preto, že sme príliš slovenskí a málo satirickí a snažíme sa nepliesť veľmi do politiky. Diletanti našu prácu ohodnotili stroho: „Kolísavá úroveň“. Súčasná vláda sľúbila, že podporí všetky občianske združenia, žiaľ my do týchto ich plánov asi nezapadáme. Likviduje sa všetko slovenské – Literárny týždenník, Matica Slovenská, čo potom možno očakávať, keď všetko slovenské je pomaly cudzie (?!) Pritom každá vláda vidí iba svoje mocenské a finančné záujmy a iba sľubuje, najmä pred voľbami, vrátane podpory slovenskej kultúry, čomu už žiadny z nás humoristov neverí. Popri tom našom dnešnom „štrajku“ podávame pomocnú ruku, nie však „potom“, čo znamená nikdy! Ale podporíme v najbližších voľbách ten politický subjekt, ktorý de facto podporí slovenský profesionálny humor, na čo všetky politické strany touto cestou vyzývame. Aby sme zasa neboli oklamaní a zasa nám unikol, ako vravia bratia Česi „skutek utek.“ Nuž teda nájde sa niekto, kto to so Slovenskom myslí skutočne vážne?! A podporí nás…alebo to spoločne zabalíme?
Blúznenie bláznov (Nové Slovo)
Dôchodcovia netvoria ekonomickú hodnotu, preto môžu na vakcínu počkať.
Ľudia umierali, umierajú a budú umierať. Teraz je najdôležitejšie zabrániť rozpadu koalície.
Ja normálnych ľudí nevidím demonštrovať. Iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov.
Očkovaním Slovákov vakcínou AstraZeneca vylepšíme jej imidž.
Za vakcínu Sputnik V som sľúbil Rusku Zakarpatskú Ukrajinu.
Dostali sme mandát zachrániť túto krajinu.
Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.
Ak chce opozícia naozaj podať koalícii pomocnú ruku, vyzývam opozičných lídrov, aby sa dali verejne zaočkovať.
Do kostola by mali chodiť len ľudia negatívne testovaní.
Predčasné voľby nebudú, o to sa postarám!
Slovenský humorista, spisovateľ Ján Grešák
Preto PODPORTE pokým sa dá, nezávislé médium Humorikon – jediné slovenské internetové médium svojho druhu ľubovoľnou finančnou čiastkou! Všetok obsah na týchto stránkach je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie jednotlivých strán. Máme veľa nápadov ako sa neustále zlepšovať a ponúkať vám naďalej čo najkvalitnejší žurnalistický obsah. Pod hlavičkou slovenskej pôvodnej satiricko-humoristickej tvorby sú to všetky literárne žánre, vrátane humoresiek, rozhovorov, fejtónov a drobných literárnych útvarov. Prirátajúc informácie z rôznych podujatí! Kultúra na Slovensku je v závese a satira a humor sa dnes ako žáner objavujú v médiách iba ak sem-tam sporadicky. Hoci existujeme iba niečo vyše roka, bez vašej pomoci sponzorov, čitateľov a autorov sa ďalej nepohneme.
Mimochodom, zaznamenali sme už 31 500 vzhliadnutí a obsahom je zaradenie za vyše ročné obdobie približne 1510 príspevkových strán od desiatok popredných slovenských i zahraničných autorov, profesionálnych humoristov, tvorcov duchaplného slova a vtipnej karikatúry!
Je tu možnosť pomôcť nám aj formou inzercie a reklamy. Na to vám vystavíme daňový doklad!!! Ak nám chcete pomôcť skvalitniť noviny, respektíve podporiť slovenskú kultúru v oblasti humoru a satiry, ako i kvalitnú žurnalistiku, telefonický kontakt: 0907 905 537., Číslo účtu: IBAN SK54 7500 0000 0040 0096 0499
V mene slovenských humoristov, tvorcov Humorikonu ďakujeme, ak sa nám spoločne podarí zachrániť časť pokladnice slovenskej kultúry!
13. mája 2021 Priestornet
Ďalšie myšlienky z aforistickej dielne
Kde sú tie časy, keď nebolo treba právne posudzovať zmluvy, ale platilo jednoduché chlapské slovo?!
::
Sme naozaj holubičí národ. Špiníme si do vlastného hniezda.
::
Opäť sú možné tri varianty referenda: platné, neplatné a zmarené.
::
Pravda vždy vyjde na povrch. Žiaľ, niekedy už iba ako utopenec.
::
Ak by sa členovia vlády a parlamentu lepšie znášali, nemuseli by sa toľko uznášať.
::
Zdá sa, že niektoré konštruktívne návrhy sú vykonštruované.
::
Predstavy mnohých dnešných juniorov o budúcnosti: Keď vyrastiem, budem milionárom.
::
Vďaka demokracii môžeme nahlas a slobodne povedať, ako sa máme zle.
::
Aká nuda? To iba štátna pokladnica zíva prázdnotou.
::
Niektoré akoby vecné riešenia trvajú večne.
::
Najčastejšie sa dvere zatvárajú pred otvorenými ľuďmi.
Humor ma drží nad vodou
::
Aj kapitalistické trhové prostredie potrebuje intelektuálne vyzretý humor a satiru, no prinajlepšom by sa to dalo realizovať, ak by išlo o komerčne rýchlo predajný časopis. Predsa zisk je prvoradý, hoci vieme, že humor a satiry sa nezaobídu ako ostatná kultúrna oblasť bez finančnej podpory. A tak na osude tejto kultúrnej oblasti, ako i obsahu nikomu nezáleží, najlepšie ich predstavám – majiteľom televízie, rozhlasu viac zodpovedá bulvár. Stará kvalita zanikla, čo by nebol problém, ale problémom je, že nová kvalita nevznikla. Mladí autori, humoristi sa nemajú kde „učiť“, ani kde publikovať a pomaly nevedia čo je to humoreska, epigram či aforizmus. Je tu však takpovediac, ako sa vraví svetielko na konci tunela. Nedávno vznikol internetový Humorikon, do ktorého prispievajú a angažujú sa najmä autori z minulosti, ktorí postupne generačne vymierajú. Je teda otázne, kedy sa na Slovensku v kapitalistickej demokracii dočkáme aj politického humoru a satiry. Nejednému slovenskému čitateľovi však chýba podobný kvalitný printový časopis ako bol nezabudnuteľný Roháč. Chýba najmä slovenským humoristom a satirikom, pre ktorých jeho zánikom zanikli aj ich publikačné možnosti. Podľa západného vzoru sú dnes v časopisoch ako zábavný doplnok k dispozícii len erotické fotografie, staré anekdoty a veľké krížovky, v televíznych programoch trápny humor, na ktorom sa zúčastňujú viac-menej len komparzisti a malé deti. Nejednému slovenskému satirikovi, ktorých je pomaly ako šafránu, veľmi chýba spomínané periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, ktorý puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – ho zmietol z javiska našich kultúrnych dejín. Opakujeme, že humoristicko – satirický časopis Roháč, bohato ilustrovaný vznikol v roku 1948 v socialistickom Československu (Slovensku) ako týždenník s množstvom vtipov, karikatúr a humorných poviedok pre pobavenie, ale aj kritiku nedostatkov. Medzi najsledovanejšie patrili glosy, kreslené vtipy a seriály, ktorých postavičky mali svojich stálych priaznivcov. Mal stále rubriky na ktorých spolupracovalo viacero kvalitných autorov, ako príklad Viktor Kubal, Viktor Kubal mladší, Milan Vavro, Klára Jarunková, Božena Hajdučíková – Plocháňová, Peter Petiška, Vladimír Javorský, Peter Gossányi, Milan Lechan, Andrej Mišanek, Ľudovít Majer, Vladimír Pavlík, Ján Heinrich, Milan Kenda, František Mráz a mnohí ďalší. Roháč prinášal často vysoko sofistikovanú kritiku problémov socializmu, prinášal ušľachtilý humor a cielenú satiru všetko prvky prenikajúce do podstaty problémov. Mal vysokú literárnu i výtvarnú úroveň, svoje schopnosti si mohli v ňom brúsiť viacerí kvalitní autori. Súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase tzv. „preklínanej“ totality. V súčasnosti nejde ani o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa pokusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu, akým bol Roháč, neskôr Nový Roháč a Extra Roháč.
Milan Kupecký
Facebook, Twitter, Email, Zdieľaj, Podpor, Pomôž…
