Slovenského humoristu Vlada Javorského netreba zvlášť predstavovať. Najmä tí ľudia so zmyslom pre vtip a recesiu, ktorí o čítajú Humorikon, poznajú jeho literárnu tvorbu v podobe fejtónov, humoresiek, aforizmov ba i karikatúrnych kresieb. To, že je dlhoročným, navyše všestranným autorom spoznať na kvalite jeho príspevkov, z ktorých vám aj dnes v našom čoraz obľúbenejšom internetovom periodiku Humorikon prinášame.
Fejtón
Za nami spúšť a pred nami…
V bludisku času sa vždy nájde priestor na pohľady do minulosti, ale iba pohľady nestačia. Verte, že ak nevnímame čas zašlých dôb ako poučenie, dejiny nás pre našu ľahostajnosť a ignorovanie výstrah kruto potrestajú. Majú na to páky, lebo dejiny sú formované jasnými faktami. Pripúšťam, že dejiny falšujeme, znevažujeme ich historické poslanie, kamuflujeme udalosti a budujeme piedestály falošným hrdinom. Žiaľ, hrdinova dávnych čias sú krutí, bezohľadní, bažiaci po krvi, v podstate dejiny sú kroky od skazy ku skaze, i keď popri nich neustále kráčal vývoj ako dôležitá pridaná hodnota. Zlo v moci človeka malo odjakživa za následok snahu o jeho izoláciu. Boj o život za hradbami pevných ohrád, múrov, pevností, hradov…Viete asi o čom asi hovorím. O strachu…O obyčajnom ľudskom strachu o život, o jeho skutočných hodnotách, o strachu prísť o strechu nad hlavou. Človek ničiteľ je aroganciou každej doby, a to sa nemusíme ani obzrieť do príliš vzdialenej minulosti. Po nás potopa! Čo nezničia zbrane, to zničí ľahostajnosť o budúcnosť. Akoby zmyslov zbavení, bez akejkoľvek súdnosti, či logiky chodu dejín sme zbúrali hrady, pevnosti, strážené hranice zadupali do zeme…Prečo? Vo viere v bezpečnejší život? Plný spolupráce, lásky, priateľstva a…Vo viere v humanizmus? Sic! To je trefa do stredu totálneho omylu! Nič také nám dejiny ani len nenaznačili! Ba práve opak je pravdou, umiera kto si nekryje chrbát, kto verí v chiméry vo veľkosť ducha človeka. Totiž to na svete božom funguje tak, že veľkého ducha nemá každý pocestný s kopijou v ruke! Nie každý je priateľ, čo nosí v batohu generálsku palicu. História ľudstva je históriou vojen a to už nezmeníme. Takto to funguje a nieto ani len štipky snahy, aby sa to zmenilo. Sú náznaky akýchsi nálepiek, všakovakých polátaných téz, ale budúcnosť nie je o mierovom žití. A veľkolepo sme spálili za sebou, mosty, zbúrali pevnosti, pevné hradby hraníc, zničili sme pôdu, ktorá nás chráni ako matka svoje dieťa. Vo svojej okázalej spupnosti, že stačí mať na opasku mešec a poručíme vetru a dažďu…Nie, takto to nebude nikdy fungovať! Za tým všetkým je desivý hlad po ovládaní sveta, podriadení sklonia hlavy ho v prospech mocenských chúťok. Nikdy nezoskočíme z tohto kolotoča, čo sa zrýchľuje geometrickým radom. Až sa nám z toho krúti hlava! Ak sme sa chceli otvoriť svetu, mali by sme vopred vedieť, čo od neho budeme očakávať. A nie iba tušiť. Nečakať od „ sveta“ čo nám dá, ale premýšľať, čo sami svetu dáme. To najlepšie z nás, to, čo posunie tento svet ďalej k ľahšiemu žitiu bez otrockej driny. Inak zostane iba idea nádeje. Takto to nefunguje. Za humná sa chodí s palicami, s puškami a delami, lebo smrť je fascinujúca. Smrť iných…Je smutné, že sa nepoučíme z omylov iných, ba ani z vlastných. Kráčame v ústrety k modelu spoločnosti a jeho fungovaniu bez overenia si , či takýto model bude vôbec plnohodnotne funkčný. A v čí prospech, na to nezabúdajme! Kto na tom bude profitovať a na čí účet… Pomyselná púšť za nami a pred nami…? Aká spúšť nás čaká? Obávam sa, že zase iba rovnaká spúšť, lebo najdesivejším obrazom spoločnosti je jej ľahostajnosť k poznaniu tragédií dejín a ich formovanie budúcich foriem spolužitia. Príroda sa nám prihovára faktom, že stádo by mali viesť tí najmúdrejší a najsilnejší jedinci a nie ich tiene…
Za hrsť drobných
Musíš sa stať súčasťou niečoho veľkolepého, aby si sa stal súčasťou večnosti.
Viete, že akýkoľvek konflikt medzi ľuďmi musí byť krátky? Inak zovšednie.
Nástupca na trón musí mať dostatok času na výber vhodného šaša.
Príroda bude mať vždy posledné slovo. Postarajme sa, aby bolo čo najvľúdnejšie.
Viete, že vlajky nad bojiskami skončia napokon ako rubáše?
Skúste dať žene, po čom túži, a napokon zistíte, že jej vôbec nerozumiete.
Ak nás strašia hladomorom, ešte stále máme šancu prežiť ako kanibali.
Niet odpornejšieho alibizmu ako zrádzať niečo, čomu vôbec nerozumieme.
Netuším, či sú ústa stvorené na prijímanie potravy, či na nadávanie.
Sentenicie
Televízia je jediný priestor, kde získate slávu bez toho, že by ste v živote čokoľvek dokázali.
Najdesivejší sú vládcovia, ktorí sú otrokmi ešte väčších vládcov.
Nemusíme sa obávať švábov. Pokým nás ubytujú, budú pojedené.
Platíme vodné a stočné za vodu, ktorá odteká do mora. Nemali by sme mať pobyt pri mori predplatený?!
Obávam sa, že život je prikrátky na hľadanie absolútnej pravdy.
Je veľmi pohodlné žiť v lžiach, lebo vieme, aká je pravda nebezpečná.
Holé fakty nie sú necudné, sú iba drzé.
Bude neskoro otvárať oči, ak sa umelá inteligencia začne učiť kopať hroby.
Pokrok by nemal ničiť, čo už vyšlo z módy. Mal by strážiť všetko, čo sa do módy raz vráti.
Ak chcete získať moc nad tými, čo vás obdivujú, skúste byť ešte obľúbenejší.
V živote je dôležité bývať v takej lokalite, aby ste si krčmu v nej mohli finančne dovoliť.
Otvoril som si fľašu vína. Reklama ma informovala, že je čas na nové okno.
Vlado Javorský
