DNES AKTUÁLNE SLOVENSKÝ HUMORISTA ZO ŽILINY JÁN HEINRICH

Sentencie

Znie to divne, ale aj dnešok raz budú staré, dobré časy.
Z cudzích chýb sa radšej smejem, ako učím.
Aj vo finančných tokoch veľké ryby požierajú tie malé.

V R O D N O M H N I E Z D E

Vysoko v korune košatého stromu, v hniezde z prútia posplietanom, vykľuli sa tri vtáčence. Krky naťahuje drobizg neoperený, zobáčiky doširoka otvára, hlasným džavotom sa jedla domáha. Lietajú rodičia vtáčí, usilovne hmyz lovia, hladné holiatka kŕmia.
A že sa dobre starali, vtáčence navidomoči rástli, mocneli, páperím a perím obrastali. Nastal čas rodné hniezdo opustiť, na vlastných krídlách obživu hľadať. Nuž, kto iný, ako rodičia, by ich tomu mal naučiť. Mávajú krídlami, mávajú, mláďatá lietať posmeľujú. Dve sa naučili, ale to tretie, nie a nie. Skúšali tak, skúšali onak, ale mladé si len v hniezde hovie. Na krku rodičom zostalo.
Silný je veru pud rodičovský. Lebo, nech sa to zdá akokoľvek proti prírode, neprestali toho leňocha kŕmiť. Lovili, do hniezda jedlo vláčili, sami si od zobákov odtŕhali. Chudli a slabli, sotva krídlami mávali, kým toho zasrana lenivého bolo čoskoro plné hniezdo.
Uskromnili sa rodičia, len tak na vetvi vedľa toho nepodarka trochu zdriemnu a poďho loviť. Len nech nie je dôvod k nespokojnosti.
A čo on ? Zo samej vďačnosti do vlastného hniezda špiní.

Prišlo mi na um

Už sme neraz prešli križovatku dejín na červenú.

Je najvyšší čas deklarovať listinu základných ľudských povinností.

Sú situácie, keď si treba zahryznúť aj do diplomatického jazyka.

Drzosť je dnes pýtať si rozmeniť euro na drobné.

Beztriedna spoločnosť býva plná triednych nepriateľov.

Na krídlach fantázie je najrizkantnejší pristávací manéver.

Nerušte, prosím! V poslancoch driemu geniálne nápady.

Ktorá žena si chce vyhodiť z kopýtka, čerta si rýchlo nájde.

R I E K A N K Y

Jedna Beta, dve Bety
roznášali klebety
klebetili hodinu
rozvadili dedinu.

Ohýbaj ma mamko
pokiaľ som ja Janko
keď ja budem Ján
ohne sa mi sám.

S K E P S A

Dnešný svet hrá
skeptikovi do nôty
veď kam zmizli
všetky ľudské hodnoty?
Láska, skromnosť,
čestnosť, úcta, cnosti majú
plné ústa,tí, ktorých
sa to týka, chcú sa dostať
do balíka.
Spravodlivosť, zákony
vysvietené na hony
každý vie, sú na predaj
spravili z nich kupleraj.
Nuž keď kráčaš cintorínom
krok svoj stíš, veď prach si len
na prachy sa obrátiš…

P R E K L E P Y

Pred mužmi sa snažila maskovať svoju p l o c h o s ť.

Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.

Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.

Okolo hlavy jej svišťali z a f ú ľ a n é guľky.

Zo všetkých pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.

Pozri, ocko, čo nám zasa p o s l a l náš drahý synáčik!

Toto je p r a s a, čo nás dovedie ku krajším zajtrajškom.

Kde sa hobľuje, o b l i n y lietajú.

Všetkého treba s d i e r o u.

Šéfka to bola s patričnou a u t o r i ť o u.

Rodičia si užijú ú č t y hlavne od vlastných detí.

Odchádzam o päť minút č e s ť.

Ívery

Česť nie je tovar, ktorý možno dať do záložne.
Odísť je najväčšie umenie. Najmä keď treba utekať.
Ani toaletný papier neznesie všetko.

NA SAMOTE PRI LESE

Vonku lialo ako z krhly, hrmelo, blesky križovali oblohu, keď neskoro večer niekto zabúchal na dvere našej chalupy. Stará chajda je to, na samote u lesa, čo som ju bol po rodičoch zdedil. Dedovizeň, čo monarchiu pamätá. Bieda nás sem vyhnala z mesta, kde sme už nemali z čoho činžu platiť. Nuž sa tu akosi pretĺkame. Otvoril som .
Stál tam elegantne odetý pán. Pre mňa neznámym jazykom povedal slová. Pravdepodobne pozdravil, lebo pritom sňal z hlavy klobúk. Na môj pokyn nesmelo, opatrene vošiel. Pravdu povediac, veľa som mu toho ponúknuť nemohol, veď sami sa tu ledva pomestíme. V jednom kúte, za pecou, máme brloh ja a moja stará. Kúsok ďalej dcéra s manželom a tromi deťmi. Synovia, len tak s frajerkami, kde sa trochu miesta uvoľní.
Skúsil sa prihovoriť v takom i onakom jazyku, ale nikto u nás mu veru ani za máčny mak nerozumel. Máme my iné starosti. Do huby niet čo položiť, hladné krky nasýtiť. Návšteva je však návšteva, nuž sme si ho chceli uctiť. Trochu čuča z kartónovej škatule do horčičáku. Slušne odmietol. Fajnovka akási. Prestali sme si všímať. Nemokne, nech je teda rád.
Decká vrieskali, zať sa vadil s mojou starou, frajerky si liezli do vlasov. Ja so synmi sme čučo dorážali, šúľaného tarasa pofajčievali. Posledný sfúkol petrolejku a šlo sa spať.
Ráno pozerám – návšteva nikde. Len na stole navštívenka a zopár korún. Bisťubohu, veď to bol zahraničný kapitál. Osobne. Čo už tam po ňom teraz, čert ho ber !
Ale aj tak mi to bolo trochu čudné. Lebo vonku bolo ešte horšie božie dopustenie, ako včera večer, keď na dvere zaklopal.
Ochladilo sa a padali krúpy.

Zaokrúhlené myšlienky

Niektorých práca tak vyšťaví, že potom nevládzu pohnúť rozumom.
Už Vstup Slovenska do EÚ je kapitola sama o sebe.
Keď raz predsa len otvoria koaličnú zmluvu, zistí sa, že aj tá je už prázdna.
Najčastejšou príčinou zakázaného uvoľňovania sú strukovín?
Najhlbšie klesajú práve tí s plytkým charakterom.

NA SALAŠI

V jednom stáde barany
nerovnakej srsti
keď sa jeden utrhne
hneď ho majú v hrsti.

Sedí bača pri ohníčku
hreje sa, prezerá si
tvrdé porno smeje sa.

Nie som ešte, namôjdušu
tak starý, ešte mám ja
erotické predstavy.

Pri ohníčku bača tára
vkĺzne vĺčik do košiara.
Kričí bača, zle je, rata
uhynuté ovce ráta.

Na salaši pod Grúňom
nedal bača chrapúňom
žinčice a syra, veru
v gebuli má teraz dieru.
Kto neverí, nech tam beží
ešte tam ten bača leží.

V Í Ť A Z

Beh na dlhé trate, to nie je len tak. Nemám síce bohvie akú kondičku, ani pevnou vôľou nevynikám. Mám však to, čo dnes iným chýba, aby sa stali víťazmi. Nuž som sa prihlásil.
Zaznel výstrel a peletón sa vydal na trať. Najskôr sme bežali pohromade, ale o chvíľu sa to začalo trhať. Niektorí vsadili na rýchly začiatok,
to aby si zabezpečili dobré pozície a prehľad. Iní zvolili stredné tempo a kontrolovali tých vpredu aj vzadu. Ja som sa pomaly vzadu motkal.
Krúžime okolo štadióna, krúžime, čas ubieha a ja stále posledný. Tu ma predbehne jeden, tu druhý, potom celá skupina. Pomaly, ale isto ma predbehli všetci. O celé jedno kolo. Ja však nezúfam, spolieham na svoju výnimočnosť.
Zvonia do posledného kola. Za mnou všetci tí, čo už majú o kolo viac. Predo mnou nikto. Teraz nastáva moja chvíľa. Nasadzujem do špurtu. Veď síl som si ušetril dosť. S úsmevom trhám cieľovú pásku. Za mnou ostatní. Na tvárach grimasy vyčerpania, padajú od únavy. Ja dvíham ruky a zdravím publikum. Rozdávam úsmevy a prvé autogramy. Veď ktože by nedoprial trochu tej slávy sympaťákovi, ako ja.
Niektorí protestujú, väčšina však lapá po dychu a hlte tekutiny.
To už však stojím na stupni víťazov s vencom na krku. Znejú fanfáry a davy volajú na slávu.
Protestujúcich, čo sa spravodlivosti domáhajú, tých si nikto nevšíma.
Už ste dúfam, pochopili…

Úvahy

Dnes si už môžete kúpiť pod jednou strechou hriechy spolu s odpustkami.
Čím širšia koalícia, tým užšie záujmy a naopak.
Naša politika ja o tom..Keď bude zasa najhoršie, tak už vieme, ako sa vyhovoriť.
Kto sa nevie vpratať do kože, ide s ňou na trh.
Tučnému kontu cholesterol neuškodí
Oznam na plastickej chirurgii: Som v Jeruzaleme po náhradné diely.

B A T O H

Bývam neďaleko autobusového nádražia. Aj železničná stanica je čo by kameňom dohodil. Ľudí sa tu motá kadeakých od skorého rána do neskorej noci. Cestujúci, ale hlavne všakovaká chamraď príživnícka. Bufetoví povaľači, radodajky, chmatáci, somráci, alkoholici a feťáci. A tí len na korisť striehnu. Stačí chvíľka nepozornosti …
Toť len tak stojím a pozorujem ten virvar. A čo nevidím – akýsi turista sa s batohom na chrbte na nástupište pechorí. Pri najbližšej lavičke náklad z ramien zhodí a trieli smerom k bufetom. Hlupák, hovorím si, veď ťa okradnú a dvomi skokmi som pri batohu. Našťastie. Len o chlp som predbehol príslušníka istej etnickej skupiny. Sadol som si na lavičku a čakal na toho trkvasa naivného. Nechodil a nechodil. Obzerám sa – chlapa nikde. Prešla ma trpezlivosť, veď ani ja čas nekradnem. Hodil som si batoh na plecia, poviem vám, riadne bremeno to bolo a poďho do kancelárie, kde sa straty a nálezy hlásia. Riadne ma tam veru vyzvŕtali, aj som banoval, že som sa tam vôbec trepal. Nakoniec, celý spotený, podpísal som zápisnicu.
Aj by som na celú vec zabudol, keby ma neboli predvolali do tej kancelárie, čo sa tam tie nálezy ukladajú. Vraj sa k tomu batohu nikto nehlási a tak mi podľa zákona, ako poctivému nálezcovi patrí. Nech si ho zoberiem a idem kadeľahšie. Hodím teda tú ťarchu na seba a poďho na nástupište. Nechcem ja veru cudzieho majetku, tam kde som ho našiel, tam ho aj vrátim.
Ani som ho poriadne nepoložil na lavičku a už s ním taký smraďoch otrhaný za bufetové stánky ozlomkrky beží. Ani na okamih som ho z očí nespustil. Dychtivo rozviazal šnúrky, pracky pouvoľňoval. Nazrel do batohu a sklamane zacivel. Potom obsah nahádzal do kontajnera a prázdny batoh cez plece prehodil. Veď bol zánovný. Ak ho strelí, bude na čučo.
Zvedavosť mi nedala, nuž som k onomu kontajneru zašiel. Že ako zistím, čoho sa to všetci chceli zbaviť. A čo nevidím – ten je vrchovato napikovaný. Zodpovednosťou. Čo nevošla, von sa vysýpala.
Netrvalo dlho, aj tú okoloidúci do blata zašliapali.

Č R I E P K Y

Zoštíhľovania vlády sa najviac obávajú obézni ministri.
Každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. To iba nás Pánboh trestá.
Keď sa somár naučí cudzí jazyk, začne stvárať kraviny.
Hlava štátu to má ťažké. Stojí na čele a zároveň leží v žalúdku.
Ešte tak zriadiť Ministerstvo politickej kultúry!
Bolo to dievka krv a pleťové mlieko.
Myšlienkové pochody spôsobujú mnohým otlaky na mozgu.

O   D V O C H   Z L Á C H

Pridlho som veru mládenčil. V meste, tam sa to stratí, ale v našej dedinke, čo len zopár chalúp počíta, mali ma baby neustále v prádle. Oženiť ma chceli stoj čo stoj. Výber nebol síce bohvieaký, ale zopár súcich na vydaj sa našlo. Žiadne krásavice, také ako u nás. Deti rodiť a okolo sporáka sa motať. Ale aj tie sa rýchlo minuli.
Nakoniec zostali už len dve. Veľké a Menšie Zlo. Rodné sestry to boli. Jedna staršia, druhá mladšia, jedna väčšia, druhá menšia. Škaredé boli a chudobné ako kostolné myši. Navariť nevedeli, zato hašterivé a klebetné boli až až. A staré baby neustále domŕzali, tu jednu, tu druhú mi predstrkovali. Nech sa už, reku konečne rozhodnem, ak nechcem všetkým na hanbu a rodine na krku zostať.
Rozhodol som sa pre Menšie Zlo. Nech už mám konečne pokoj od všetkých. Svadba bola skromná, len o dvoch svedkoch a najbližších.
Čo nasledovalo potom, nepredstavoval som si ani v najhoršom sne. Menšie Zlo sa nasáčkovalo do mojej chyže a od tej chvíle som si nepípol. Jazyk, akoby jej narástol. Lietala od chalupy ku chalupe, všade reči trúsila. Tu ma chcela udobriť s niekym, kto o to nestál, tam zasa rady rozdávala. Lebo a to aby som nezabudol, od toho nešťastného sobáša začala mať patent na rozum. To nebolo všetko. Začala si namýšľať, že ja krásna a talentovaná. Nahrávala CD – čka, chodila po GS turnajoch. Peniaze, čo som mal na pohreb odložené, tie boli dávno fuč. Na chalupe hypotéka, požičať mi už nikto nechcel.
Všetci sa mi pochechtávali.
Teraz banujem. Keby som sa rozhodol naopak, mohol som byť už dávno vdovec.

Novodobá, národná

Hore háj, dolu háj
hore hájom cesta
môj otec bol dobrý
z iného ja cesta.

Z iného ja cesta
bo dnes taká doba
neprávosť tam hore
a dole – chudoba.

Hore háj, dolu háj
kto chce, nech podniká
nedám sa ja zdierať
pôjdem za zbojníka.

Rozsutec, Rozsutec
ty vysoká skala
čo som si nazbíjal
inflácia mi vzala.

Do čierneho

Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Keď sa pravda a lož dohodnú na remíze, jedná sa o kompromis.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Našich poslancov rozoznávame závislých, nezávislých a abstinujúcich.
Štát je dojná krava, ktorá sa pasie na Slovensku a vemená má na španielskej riviére.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.
Odmenou za psiu vernosť je psí tridsiatok.
Niektorým ide práca od oboch rúk.
Najradšej sa hrávame na slepú babu so starou mamou, lebo tá má šedý zákal.
Politická zodpovednosť je zlúčenina, rozpustná v parlamente.
Šikovný si aj na kyslíkový dlh dohodne splátkový kalendár.
Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
Ľahko byť chladnokrvným takému, ktorý už na márach ležiacemu na márach.
Láska prechádza síce cez žalúdok , ale žiaľ potom pokračuje ďalej.

ZLÝ SEN

Mal som taký čudesný sen. Hrozivé sny ma prenasledujú pomerne často, ale tento bol prazvláštny.
Vyhral som v akejsi lotérii prvú cenu a jackpot k tomu. Fúra peňazí, ťažké peniaze to boli. Dva kufríky a ešte aj do igelitky sa vošlo.
Niečo padlo na oslavu, ošatili sme sa, zaobuli, nový nábytok nakúpili. Dal som deťom, vnúčatám, ale z tej hŕby ako keby ani neodbudlo.
Čo teraz, keď sa o tej našej korune všeličo šepká. Hádam to len nedám na knižku, nie som blázon.
Nakúpil som ja akcie na burze. Len tak, pas blint. A z recesie zopár lósov. Aj som si zatipoval, nech to para tlačí.
Vtedy sa spustila lavína. Moje akcie na burze vyleteli tak, že ostatní začali krachovať. V lotérii som povyhrával, čo sa len dalo a o mojich tipoch radšej nehovorím. V stávkových kanceláriach si trhali vlasy.
Pozhŕňal som všetky tie prachy a znova to všetko zopakoval v nádeji, že konečne prehrám.
Čerta starého. Vyhrával som, vyhrával, peniaze sa priam kotili.
Topil som sa v peniazoch. Moje peniaze nikto nechcel. Na burzu som mal vstup zakázaný, tak isto do stávkových kancelárií. Dokonca ani na dobročinnosť si odo mňa nechceli vziať. Somráci, vandráci, bufeťáci aj feťáci sa odvracali odo mňa a odpľúvali si zhnusene.
A peňazí len pribúdalo a pribúdalo. Dýchať mi nedalo, dusil som sa.
Zobudil som sa celý spotený.
Rozbil som synovi prasiatko a pobral som sa na pivo.

TAMTÍ

Žijem na tejto strane cesty. Ja, moja rodina, známi a aj takí, iba z videnia. Narodil som sa tu a tak isto celé generácie predo mnou.
Po ceste uháňajú autá v nepretržitom prúde. V oboch smeroch, dňom i nocou.
Tam, na druhej strane cesty, žijú tiež ľudia. Vidíme sa navzájom, veď to nie je až tak ďaleko. Občas si aj priateľsky zamávame, usmejeme sa na seba. Zášte k sebe necítime, veď prečo aj. Ibaže stretávať sa nemôžeme.
Traduje sa, že kedysi dávno, býval tu prechod pre peších. Zebra sa to čudo nazývalo. A k tomu ešte semafory. Červená, oranžová, zelená. Raz autá, raz chodci mali prednosť. Vtedy sa vraj dalo na druhú stranu cesty bez rizika smrti dostať. Rozprávky!

* * *

Jedného dňa sa to však stalo. Nevedno odkiaľ, prišli muži zákona. Vraj, idú poriadok a spravodlivosť nastoliť.
Najskôr postavili semafory. Červená, oranžová, zelená. Potom ten nekonečný prúd vozidiel akýmsi zázrakom zastavili. A namaľovali prechod. Biela, tmavá, biela, tmavá …No zebra.
Fungovalo to. My sme sa však okúňali. My, aj tamtí, na druhej strane cesty.
Pôjdem príkladom, povedal som si. Keď zasvietila zelená, prešiel som na druhú stranu. A za mnou ďalší. Tí z druhej strany tiež. O chvíľu sme boli domiešaní. Objímaniu a brataniu nebolo konca kraja.
Nadšenie však dlho netrvalo. Po čase sme sa začali nenápadne trúsiť, každý na svoju stranu.
Prechod osirel.
Prestali sme si s tamtími skrátka rozumieť.

RYBY

Na Slovensku, Bože môj
so zločinom ľúty boj
čoskoro nám svitnú rána
do hrobu mu zvoní hrana…
V telke, tlači, povyku
pre pár gramov perníku.
Hneď korupčná aféra
bonzol Ďuro na Fera
že za štyri vína fľaše
susedovi starú kmáše.
Aj pár drobných na dani
rozpočet nám zachráni.
Tak to ide furt a stále
uviaznu len rybky malé
lebo veľké, iste viete
roztrhali by nám siete.
Rybky sem, rybky tam
ja vás všetky pochytám!

POSOLSTVO

Neviem, ale niečo ma onoho rána na kopec za mestom ťahalo. Poslúchol som volanie a horko – ťažko som sa ta hore vyterigal. Povoľkať v trávičke sa mi zažiadalo, vydýchať sa. Ale kdeže…
Ešte som po dychu lapal, keď sa nado mnou otvorila obloha. Zjavil sa Pán a začal do mňa hustiť. Vraj, doba je taká, treba sa rozhodnúť. A bez veľkých cavikov aj vyklopil ako a pre koho. Dosť ma tie jeho reči prekvapovali, ale Pán je Pán, pomyslel som si v duchu.
Už – už som zbieral odvahu, že mu ako budem oponovať, ale jasné, že mi čítal myšlienky. Ty si zapochyboval, riekol, ale ja ti odpúšťam. A pokračoval v chválospevoch. Vôbec sa mi to nepozdávalo, najmä keď sa On začal potmehúdsky usmievať. Tušil som habaďúru, ale čo už zmôže človek smrteľný.
Toto zvestuj ostatným ! Nech všetci činia podľa slova môjho !
Veľa nechýbalo a bol by sa mi stratil. Zadrž, Pane, stihol som zavolať. Neochotne sa otočil.
Pane, veď sa len pozri na mňa ! Krásou, ani múdrosťou si ma obdariť neráčil. Ani rečník nie som. Koktám, šušlem a slintám. Krpáň som ja ohyzdný. Ksicht mám ako otcovrah. Ktože už takému uverí …
Veď práve preto som si teba vyvolil, riekol Pán a nebesia sa za ním zatvorili.

 BÁJKA O VRANÁCH

V politike všetko staré
chcelo by to nové tváre.
Ako na vec, múdrosť tají
v Ezopovej jednej báji.
Na košatom figovníku
vrany sedia pekne v šíku
jedna zlodej, ďalšia pľuha
na rováši každá druhá.
V Ezopovom podaní
tlesknúť treba do dlaní
rozletia sa vrany
hneď na všetky strany.
O pár chvíľ po pohrome
sedia opäť na strome.
A nakoniec poučenie vari:
Každá sedí na inom konári!

Úvahy

Odjakživa patríme medzi národy, ktoré sa hrdia svojou budúcnosťou.
Neporiadok je zadarmo, na bordel treba prachy!
Dávaj pozor, krava, až si šancu neprepasieš!
Neopierajte sa o argumenty! Sú čerstvo prefarbené.
Štatistika je dievka predajná.

ZAKLÍNADLO

Túlam sa svetom a nič ma tak ľahko neprekvapí. Ani tá zakliata krajina, čo sa mi do cesty onehdy priplietla. Nuž zvláštna bola, to treba priznať. Všetko živé, ľudia, vtáci, zvieratá, tam spalo. Spalo, ako čarovným prútikom šibnuté. Tak, ako ho kliatba zastihla. Jednych to pri oddychu, iných pri práci zastihlo. Tých druhých by však človek na prstoch spočítal. Boli takí čo ich to pri takej, či onakej intímnej činnosti chytilo. No, hotové panoptikum.
Šípková Ruženka a zlá čarodejnica, prebehlo mi ihneď rozumom. To poznám. Tu pomôže len čarovné zaklínadlo. Zalovil som v pamäti, lebo zaklínadiel ovládam na každú príležitosť hneď niekoľko.
Zamrmlal som čarovnú formulku. Pre istotu a podľa foršriftu hneď tri razy. A začali sa diať veci prapodivné. Čo spalo, prebúdzať sa začínalo. Ale !
Nič nebolo ako predtým. Tí, ktorí pracovali, začali leňošiť. Ponižovaní zodvihli hlavy a poďho tamtých hore dirigovať. Rekreanti sa tvárili, že pracujú, ale osohu z nich bolo pramálo. Vtáci pešo chodili, zvieratá poletovali, voda sa sypala, piesok sa lial.
Uťal som sa, zlé zaklínadlo som použil. Čo sa stalo, už sa neodstane.
O štyri roky sa sem vrátim. A všetko bude ako predtým.

TÁ NAŠA

Spravodlivosť odjakživa
chúlostivá, vratká
jednou rukou tvrdo trestá
druhou rukou hladká.
Oči tuho zaviazané
že nepozná brata
na miske váh pre a proti
spravodlivo zráta.
To Justícia – bohyňa
antického Grécka.
A tej našej Justíne
– zašiť treba vrecká!

Na záver

Demokracia je víťazstvo práva nad povinnosťou.
Dejiny sú samá križovatka bez prednosti v jazde.
Bosému do topánok nenatečie.
Korupcii močiarnej sa najlepšie darí v morálnom bahne.
Šľahačka je smotánka po výprasku.

Ján Heirich

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.