Fejtón
V médiách sa otáča strelka kompasu…
V škole nás učili o strelke v kompase. O strelke v médiách nič. Každá redakcia ju však má. Udáva smer a vychyľuje sa podľa pohľadu, cieľov i nálad majiteľa. Nezišlo by mi na um zaoberať sa tak banálnou samozrejmosťou, keby… Keby sa strelky kompasov v mnohých európskych médiách nestáčali odrazu kamsi inam. O prepólovaní zemegule sme čítali, je to zaujímavá téma. Odborné časopisy poukazujú na skutočnosť, že našu planétu čaká prepólovanie, aj keď aktuálnym tempom by sa ten proces mohol začať až o dvetisíc rokov. No celé prepólovanie sa udeje relatívne rýchlo a bude trvať menej ako jedno storočie.
Mňa viac zaujalo prepólovanie médií, ktoré sa deje teraz a oveľa prudšie. Médiá sa stávajú významnými obchodnými, politickými, no aj spoločenskými témami nielen u nás, no tiež v Rusku, v Maďarsku, v Česku, ba aj v Poľsku. Ešte na jar tohto roku (pri vypuknutí koronakrízy), kúpil maďarský podnikateľ Miklós Vaszily, polovičný podiel v holdingovej spoločnosti Indamedia. Tá kontroluje reklamné príjmy pre nezávislý spravodajský portál Index.hu. Štyridsaťsedemročný Vaszily už riadi stanicu TV2 a je považovaný za strategického investora. Index je najväčším spravodajským serverom v Maďarsku, ktorý dlho zostával kritický voči premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ujovi Sorosovi a jeho štedro dotovaným „vnukom“ v protivládnych agentúrach tretieho sektora sa orosilo čelo viac ako baníkovi krígeľ v krčme. Po otrasoch v maďarských médiách v posledných rokoch sa totiž väčšina hlavných titulov dostala pod kontrolu vlády alebo podnikateľov blízkych vláde. Tak to vidia všetci agenti a tí, ktorí štvrťstoročie blokovali v médiách pravdu a vo verejnom priestore nepripustili názory odlišné od „pravoverných“, ktoré hlásali oni. Agentúra Reuters očakáva, že ekonomický dopad terajšej pandémie otrasy médií v Maďarsku ešte urýchli. Rovnako ako v mnohých krajinách aj v Maďarsku utrpel mediálny sektor tvrdý zásah, pretože výrazným spôsobom ubúda zadávaná reklama.
U našich severných susedov sa rozbehol proces „repolonizácie“. Obdobne ako v Maďarsku či v Českej republike ide o navrátenie zahraničných médií na území Poľska do rúk poľských vlastníkov. „Rešpektovaný štát a rešpektovaný národ nemôže dopustiť, aby sa väčšina médií nachádzala v cudzích rukách. A to je úloha stojaca pred našou vládou, pokým budeme vládnuť aj v ďalšom volebnom období“, cituje poľského vicepremiéra Jaroslawa Gowina portál Onet.pl aj agentúra PAP. Tesne po prezidentských voľbách v Poľsku kritizoval médiá v cudzom vlastníctve predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński. „Situácia v poľských médiách je dosť zvláštna v porovnaní s inými štátmi, napríklad s Českom. Tam sa to zmenilo a my uvažujeme tiež, že by sa to malo zmeniť. Médiá v Poľsku by mali byť poľské!“ vyhlásil Kaczyński. „Môžeme zariadiť, že médií, ktoré nazerajú na realitu viac pravdivo a realistickejšie, bude viac ako doteraz“. Súčasne verejnosť ubezpečil, že nemá záujem zničiť televíziu TVN, ktorá čelí ostrým útokom z tábora vládnych politikov, no ktorú urputne obhajuje americká veľvyslankyňa vo Varšave.
Spomenutá televízia patrí do americkej siete Discovery. „Aby bolo jasné: nech si nik nemyslí, že rátame s takou zmenou, že sa TVN v istej chvíli stane televíziou podporujúcou PiS alebo že zanikne. To nie. Vieme že je a že bude voči nám kritická. No veríme, že sa podarí nastaviť istú mieru – nie násilne vnútenou, ani nie právnymi obmedzeniami. Skôr určitými pravidlami, ktoré budú všetci akceptovať. Chceme návrat do normálu, neurobíme však nič, čo by postihlo slobodu médií“, dodal šéf PiS. Opozičný denník Gazeta Wyborcza však poukazuje na hlavné ciele povolebnej ofenzívy PiS proti médiám, ktoré vidí v zámere odkúpiť 20 regionálnych novín a výmenu šéfredaktorov Faktu, Newsweeku a Oneto. Podľa denníka je teraz najhorúcejšie v redakcii bulvárneho listu Fakt, ktorý sa vraj v závere prezidentskej kampane stal predmetom drsných útokov z vládneho tábora. Bulvárny denník, patriaci švajčiarsko-nemeckému koncernu Ringier Axel Springer, totiž zverejnil podrobnosti o odsúdenom mužovi, ktorý zneužil vlastnú dcéru a ktorého prezident Duda omilostil. Podľa ČTK vraj preto Duda na volebných mítingoch vykrikoval, že „Nemecko nám nebude vyberať prezidenta!“ a preto si poľské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo nemeckého chargé d’affaires.
Bude zaujímavé sledovať, ako to celé prebehne. Či vlády prinútia zahraničných majiteľov vydavateľských domov a médií svoje výnosné značky predať alebo ich vyvlastnia? Hovoriť do toho môžu a musia predovšetkým čitatelia, poslucháči a diváci. Veď zaujímavé pohyby sa dejú nielen v súkromných, no aj vo verejnoprávnych médiách. U našich západných susedov je mimoriadne rušno toto leto aj v Českej televízii. Obrovskej kritike čelia a stoličky sa trasú pod najznámejšími tvárami z obrazovky: Světlanou Witowskou, Jakubom Železný či Václavom Moravcom. A priamo v Rade ČT sa – po zvolení nových členov – odohráva zábavný kabaret, ktorý akoby reality šou sleduje celá krajina. V Rusku budú mať mimovládky aj zahraničné média štatút cudzích agentov.
Samozrejme, že kompasovú strelku v médiách poriadne rozhýbala aj koronakríza. Jej najtvrdší vplyv spomedzi médií zatiaľ pocítili printy. Napríklad vo Francúzsku klesli predaje tlačených novín a časopisov na polovicu, na Ukrajine prestali vychádzať celoštátne denníky a vo Veľkej Británii zase niektoré noviny s regionálnym dosahom. Slovenské vydavateľstvá tiež zápasia s veľkými problémami. Podľa slov generálneho riaditeľa vydavateľstva Petit Press Alexeja Fulmeka, ktorý je zároveň šéfom Asociácie tlačených a digitálnych médií, výpadky predaja a inzercie na Slovensku budú drastické. Pôjde o milióny, ak nie desiatky miliónov eur. Podľa Fulmeka je potrebné očakávať až 50%-ný prepad tržieb z reklám. Kríza v médiách prinesie bankroty aj prepúšťanie. Zdá sa však, že zmena zaskočila najviac mainstreamové redakcie, napojené na domáce aj zahraničné peňazovody z nečistých zdrojov.
Naopak, alternatívne a štandardné médiá slovenských majiteľov idú hore. Ako napríklad mesačník Extra plus, ktorý mediálni farizeji a globalizační podvraťáci zaradili pred časom na čiernu listinu konšpirátorov. Poldruha miliónová čítanosť je najlepšou odpoveďou z redakcie aj od čitateľov. Vysokoškolský pedagóg, publicista i mediálni expert Eduard Chmelár konštatuje, že: „Masmédiá môžu byť nezávislé od vlády, ale nemôžu byť nezávislé od moci, ktorú sami produkujú“. Situáciu na slovenskom mediálnom trhu poriadne zakalí a premieša projekt premiéra Matoviča. Keďže sa s ním odmietajú stretávať a seriózne rokovať predstavitelia iných štátov, ostáva mu množstvo času na domáce experimenty. Zdá sa, že je rozhodnutý za milióny eur vydávať vládny propagandistický plátok, ktorý hodlá tlačiť v zahraničí a zadarmo distribuovať do 2 miliónov domácností. Mnohé médiá, redakcie, novinári, publicisti aj politológovia to berú ako vyjadrenie nedôvery doterajšej mediálnej branži a preto sa jeho vláde otáčajú chrbtom. Zatiaľ síce nesmelo, no popri premiérových bláznovstvách, podvodoch, bezhlavom kádrovaní a nekompetentnosti ministrov i šéfa parlamentu nemôžu už mlčať. Strelka mediálneho kompasu sa chveje i na Slovensku.
Vedci upozorňujú, že zmena magnetického poľa pri jeho prepólovaní povedie k oslabeniu jeho ochrannej funkcie, ktorú spĺňa pre našu planétu. To znamená, že na Zemi môžeme očakávať zvýšené hodnoty radiácie. Pokiaľ sa zmeny obdobne začnú prejavovať aj na mediálnej scéne, možno dúfať a veriť vo zvýšené hodnoty pravdivého obrazu a informovania o lúze, ktorá sa pod Tatrami na jar 2020 ujala moci.
Štefan Nižňanský
