Profesor PhDr. Rastislav Tóth, CSc. sa narodil v Piešťanoch, od roku 1950 žije v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte UK, kde pôsobil postupne ako asistent a docent. Neskôr učil na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, Filozofickej fakulte UCM a v súčasnosti pôsobí ako pedagóg v Ústave prírodných a humanitných vied Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne ako vedúci Katedry politológie a sociológie. Profesorom teórie politiky je od roku 2000. Odborné zameranie: porovnávacia politológia, efektívnosť politiky, politická etika, tvorba programov a vízií, politické strany ako organizácie, elity v spoločnosti. Zahraničné pedagogické skúsenosti získal z pôsobenia v Taliansku a Česku, zahraničné stáže absolvoval v Holandsku, USA a Rusku. V rokoch 1995-98 pôsobil ako predseda Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, ktorého úlohou bolo pôsobiť na vznik ucelenej vízie slovenskej spoločnosti a pomáhať pri regionálnom rozvoji. Ďalšie praktické skúsenosti z politického procesu získal pôsobením v kanceláriách prezidenta SR, neskôr tiež predsedu vlády SR. Je autorom radu odborných štúdií a niekoľkých knižných publikácií.
Satirický Fejtón
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
S úžasom som si prečítal stranícke preferencie: Matovičova strana má vyše 18-percentnú podporu. To, že je jej šéf podvodník, ktorý podvodom získal vysokoškolský titul, nikomu nevadí? Ako je možné dôverovať podvodníkom? Alebo 18 percent našich občanov sú podvodníci? Zdá sa, že mnohým občanom podvody neprekážajú, tolerujú ich a asi aktérov považujú za hrdinov. Myslel som si, že sa tí voliči, ktorí posunuli Matovičovu ministranu do parlamentu a nepriamo teda aj do vlády, trochu zahanbia za svoju nerozvážnosť. No ukazuje sa, že nie sú podvody ako podvody – podvody „našich“ sú šikovnosťou, podvody tých druhých kriminálnou činnosťou. Predvolebná eufória sa točila okolo problému podvodov a podvodníkov. Súčasná realita poprela predvolebné sľuby a do popredia sa dostáva neodbornosť v kombinácii s neserióznosťou. Ešte že nežijeme niekde na západe, až v Spojených štátoch – skúsme si predstaviť, koľko by na podvodníkoch, ktorí ukradnú originálne texty vysúdili pôvodní autori, a ešte ak ide o politických prominentov. U nás to asi nejde. Je to nedôvera v právny štát, súdne poplatky, alebo úplná tolerancia ku krádeži duševného vlastníctva? Hlavným formovateľom verejnej morálky je politická sféra. Ak sa politici „paktujú“ s podvodníkmi či kriminálnikmi, alebo podvodom získavajú rôzne výhody, tak vytvárajú vzor pre hodnotenie morálnosti verejnosťou. Všetci pristihnutí sa tvária ako po búrke – prehrmela a je pokoj, opäť nám svieti slniečko. No vyzerá to tak. Členovia parlamentu vyslovili svojim podvodníčkom dôveru a tak sa ide ďalej. Dokonca sú až takí amorálni, že idú schváliť zákon, podľa ktorého bude možné odoberať neprávom získané tituly – ale až od nasledujúceho roka! Takže podvodníci, rýchlo konajte, kým vám viditeľne nič nehrozí. Tí doterajší podvodníci sa budú môcť vysmievať tým nastávajúcim. Je to prejav veľkej arogancie, ak vláda pod vedením I. Matoviča predloží patričný zákon a parlament pod vedením B. Kollára ho schváli! Čo na to naša verejnosť? Asi bude nadšením bez seba. Veď už budú podvodníci stíhateľní, ale tí naši šikuľkovia vyviaznu bez škvrnky na tričku – a čo svedomie? To pôjde do čistiarne a tiež nebude mať žiadnu škvrnu. No napokon sa hovorí o bohatých vilách doma aj v zahraničí či o bankových kontách popredných politikov – a nič. Sú to stále iba reči, ktoré majú plniť stránky médií a prihrávať hlasy na správnu stranu. Verejná morálka, kritériá morálnosti sú viditeľne v dezolátnom stave. Čo sa musí stať, aby sa verejná mienka zobudila a zahanbila? Nájdu sa morálne mienkotvorné osobnosti, ktoré vyslovia nahlas povestné andersenovské: Kráľ je nahý!?
RASTISLAV TÓTH, Nové Slovo
