Fejtón
S magneťákom za trémou
(Dôchodcovská spomienka na mladícke roky)
Boris bol mladým novinárom s krátkou praxou. Veľa cestoval za reportážami do rozličných kútov Slovenska (voľakedy sa nepísalo bez cestovania), tak trochu aj za tých skôr narodených, usadlejších a pohodlnejších kolegov. Výborne ovládal jazdný poriadok vlakov aj mentalitu a byrokratickú bigotnosť vrátnikov vo fabrikách aj inštitúciách.
Svojich klientov navštevoval s obyčajným blokom a obyčajnou prepisovacou ceruzou, teda s vybavením, aké môže mať každý stredoškolák. Mrzelo ho to, lebo veril v mágiu prvého dojmu. Akýže silný dojem možno vyvolať s obyčajným blokom a školáckym čmáraním, pripomínajúcim vyučovaciu hodinu dejepisu? O nablýskanej škodovke, ktorá by mala doslova svietiť na dvore podniku, ani nehovoriac…
Nekonečné, rýchle písanie mu poriadne išlo na nervy. A to lúštenie vlastných hieroglyfov! Dnes, v 20. storočí pohodlnej techniky! (Už vtedy sa začínal technologický ošiaľ.) Boris si napokon zaumienil, že si stoj čo stoj obstará magnetofón. V tomto rozhodnutí ho utvrdila spomienka na mladícku tanečnú kapelu, ktorá hrala síce poslabšie, ale imponovala okázalou zvukovou technikou.
Na socialistickej dovolenke na Zemplínskej šírave začal psychologicky spracúvať vlastnú ženu. Každý deň vyprodukoval aspoň pätnásť minút psychodrámy na tému „Aký nepostrádateľný je magnetofón!“. Podľa pohybu lúčnych mravcov jej predpovedal miernu zimu, v akej sa možno hravo zaobísť bez kožucha. Bez prvého kožucha v jej živote, na ktorý dlho šetrili. Psychodrámy a etologické analýzy pohybu lúčnych mravcov vykonali svoje. Zakrátko po návrate z dovolenky vyplienil Boris obálku s nápisom „Kožuch“ a kúpil magnetofón. Stál ho asi tridsať výpravných encyklopédii.
Ale s jeho klientmi sa stala čudná vec. Namiesto toho, aby boli fascinovaní jeho svetáckou technikou a správali sa suverénne, ako keby kontakt s magnetofónmi bol ich každodenným chlebíkom, vyzerali ako šokovaní alebo omámení. Keď pred nich postavil mikrofón, podajedným vyrazili na čele drobné kropaje potu. Bledli, zajakali sa, zadrhávali sa v reči. Strácali to, čo sa nazýva krajčírskym termínom – niť. Iní sa zasa pri vynorení mikrofónu začali správať škrobene, ba našli sa aj takí, čo si podvedome utiahli kravatu, ako keby ich sledovali aspoň tri televízne kamery. A zrazu, namiesto vlastných slov, začali deklamovať naučené pasáže, ba aj rovno čítať administratívne znejúce vety z rozličných fasciklov a obežníkov. Mikrofón Borisovho novučkého magnetofónu pričasto prebúdzal trému alebo pózu. Borisa prestala síce pobolievať ruka od písania, zato ho však začala pobolievať hlava nad magnetofónovými záznamami, ktorým on mal dať výsledný švih a prirodzený šarm.
A tak sa Boris predsa len vrátil k starobylému, nenápadnému, domácky až babrácky pôsobiacemu zápisníku. Nazýval to „jediným historicky známym návratom späť k ručnej manufaktúre so zreteľom na nečakané, no výrazné skvalitnenie finálneho výrobku“.
Epigramáž
Varovanie
Pamätajte si,
domáce panie:
Nepodceňujte
preceňovanie!
Vie čo chce
O ruku ho požiadala,
svadba bude pronto.
Ten chlap nemá štipku šarmu,
má však veľké konto.
Skvelá rada
Myslieť, myslieť,
stále myslieť!
Rada to krátka.
Lenže táto rada myslí
na zadné vrátka.
Prevencia
Myslite na prevenciu,
tento slogan netára!
Prevencia chráni zdravie
pred zásahmi lekára.
Argument leňocha
Lenivec pri moralitách
vždy sa podiví.
Je vraj O. K., iba nie je
ctižiadostivý.
Humoreska
VYCHÁDZKA
„Pán kapitán, vojak Obuch a vojak Hovjacký, hlásime príchod!“
„Áá, pani mazáci, dobrý večer, z vychádzky, z vychádzky? Predložte vychádzkové knižky, prosím! Vojak Obuch, štvrtá rota, vojak Hovjacký, štvrtá rota. Vychádzka do dvadsiatej druhej hodiny… Výborne, je dvadsaťjeden päťdesiat, čas vychádzky ste dodržali. Ako ste strávili dnešný pekný večer, v akej spoločnosti, no?“
„Boli sme v kine, pán kapitán, čosi sme si zajedli v reštaurácii, poprechádzali sme sa po meste a vraciame sa do kasární.“
„Táák, v kine, v reštaurácii. A dali ste si aj pivečko, však? Aspoň po jednom, mám pravdu?“
„Máte pravdu, pán kapitán, po večeri sme si dali pivo.“
„Určite to neostalo pri jednom pive, dali ste si aspoň po dve alebo aj viac? Je taký krásny večer, po celodennej páľave pivečko chutí ako med. Kvôli jednému sa predsa neoplatí ísť do reštaurácie.“
„Nuž, aby sme boli úprimní, naozaj sme si dali po dve, ale to bolo všetko.“
„A k tomu pivku ste si dali aj po štamperlíku, aspoň po jednom, nie? Sem-tam treba zahustiť.“
„Nie… Naozaj sme vypili len po dve pivá. To nám stačilo.“
„Ale no, nebuďte smiešni, čo ste to za chlapi, mazáci, a vypiť po dve pivá? To hovorte niekomu inému, ja vám na to neskočím. Kedysi som bol takisto radový vojak ako vy, no ani raz sme sa nevracali z reštaurácie, aby sme vypili len pár pív. Vždy bolo aj nejaké to poldeci! Ešte aj teraz si občas hrknem, načo tajiť. A vidíte, dotiahol som to až na kapitána. Zatiaľ… Nič sa nebojte, ja vás nebonznem, len pekne s pravdou von. Koľko ste toho dnes vypili?“
„Teda po štamperlíku koňaku sme si dali, ale len po jednom jedinom, čestné slovo!“
„No vidíte, že to ide. Nadriadení a podriadení si musia navzájom dôverovať. A na mňa, navyše vo funkcii dozorného útvaru, sa môžete stopercentne spoľahnúť. Viem sa vžiť do vašej situácie, aj ja som bol vo vašom veku, neraz sme preliezli kasárenský plot, aby sme uhasili smäd. Veď kto by stále sedel v tej pakárni. Ale štamperlík koňačiku, to mi nijako nesedí. Rozhodne museli byť aspoň dva, veď ste pili spolu, či nie?“
„Spolu, ale viacej sme nevypili, len to, čo tvrdíme. Verte nám, pán kapitán!“
„Pozrite sa, priznanie vám môže len uľahčiť. Nuž, smelo do toho, priznajte sa a máte pokoj.
Posledný raz sa pýtam koľko.“
„Pán kapitán, čestne sa priznávame, že to bolo pár pív a dva veľké koňaky.“
„Vidíte, ste chlapi, mám rád čestných a otvorených ľudí. To si musím zaznamenať! A nenesiete fľaštičku aj do kasární?“
„To teda nie! To by sme naozaj preháňali, pán kapitán.“
„Tak si dajte odchod!“
Ráno si oboch predvolal veliteľ útvaru:
„Vojak Obuch a vojak Hovjacký, ako to, že nie ste v base?!“
„V ba-base? A za čo, nič sme nevykonali…“
„Kapitán Ľuchava napísal záznam, že včera večer ste prišli z vychádzky ožratí ako dve divé svine…“
Aforoaféry
* V našom režime je možné kadečo nemožné.
* Ak si nikdy nepredával drogy, nepoškuľuj po premiérskom kresle!
* Kto sa topí v peniazoch, ten prepláva aj vírom paragrafov.
* Pouličné ópium pre naivných je goebbelsovsky opakované slovo „zmena“.
* Elektronizácia umožňuje pohodlne si objednať z domu nielen pizzu, ale aj vraždu.
* Vyšší stupeň machiavellizmu sa rodí na Slovensku: Knižná rukoväť šťavnatých politických vulgarizmov.
* Ak sa Truban stane premiérom, získame svetový unikát: premiéra, čo je potetovaný ako novozélandský domorodec.
* Ak aj astronomicky bohatý Marian K. dostane doživotie, zaplatí si služby v base ako v štvorhviezdičkovom hoteli.
* Čože sú to za svetlé zajtrajšky, keď v nich nenachádzam ani len zopár tých svetlých čŕt zo včerajškov?
* V čom je východisko pre nás, chudobnú väčšinu? Vo voľbách si uchovať sociálnu demokraciu a nútiť ju prechádzať od rétorickej diagnózy kapitalizmu k jeho neúnavnej terapii.
* Západ nás nenávidí za to, že sme im „nepredali“ všetok národný majetok za symbolické euro a pohŕda nami za to, že sa u nás našlo toľko politikov, ktorí to takto všetko „predať“ chceli.
* EÚ ochotne udeľuje eurofondy do tých projektov, ktoré sa jej budú skôr či neskôr hodiť pri využití kolónie s názvom Slovensko.
* EÚ sa k nám neraz správa tak, ako keby sme do Európy vstúpili vchodom pre služobníctvo.
Morality a iné hity
• Čítať riadky ma naučili rodičia, čítať medzi riadkami som sa musel naučiť sám.
• Boh je v troch osobách, byrokrat jedine v internete.
• Vysoká cirkevná hierarchia síce neverí v Boha, ale pevne verí v moc Cirkvi svätej.
• Namiesto zdraviu prospešnej rozcvičky používame velikášske gestá prospešné kariére.
• Keby Jánošík žil medzi nami dnes, nerozdával by dukáty, ale dizertačné práce ako typické zbojnícke komodity.
• Dajme sa všetci zaočkovať – a dočkáme sa nirvány bez náhubkov!
• Čudujete sa, prečo sú čerešne také drahé? Veď je to kombinácia ovocia s mäsom v podobe lariev hmyzu!
• Slovensko postupuje raketovým tempom v miniaturizácii – najmä honorárov.
• Pohľad na aktérov Sedem s.r.o. ma presviedča, že mlčať je zlato nanajvýš zlomkové.
• Nevďačnosť svetom vládne a Slovenskom priam lomcuje.
• Plným mešcom môžete odporcu omráčiť aj bez úderu.
• Zvíťazili bez jediného výstrelu tak, že zajali kuchárov, obsadili a naskrze vyjedli poľnú kuchyňu nepriateľa.
• Na digitálne vydieranie a špicľovanie odpovedám osvedčenou frázou: S vojakmi netancujem, s elektronikou neobcujem.
• Veľmi chcem urobiť toľko, ako keby deň mal 240 hodín, ale urobím toľko, ako keby mal 24 minút.
• Bravčové prílohy – štartovné do mozgovej príhody.
• V baskervillskom kapitalizme zloženky kadekoho zložili do cieľovej diagnózy infarktu alebo mozgovej príhody.
• Lekárska správa: Už bol pozoruhodne stabilizovaný, ibaže skonal.
Fejtón
Obdivuhodné jazykové cítenie
Šéfredaktor zachmúrene listoval v makete bulletinu na počesť štyridsaťročného jubilea časopisu, ktorý riadil. Štyridsať rokov, to je teda svetová rarita! Ale… Lenže…
Šéfredaktorov zástupca znervóznel, lebo šéfova zachmúrenosť sa nerozjasňovala, ale, naopak, čoraz viac sa zachmurovala.
„Prečo si nazval totalitné roky vo vydávaní nášho časopisu ROKMI TEMNA? Prečo hneď také maximalistické negatívne vyjadrenie? Iba pozitívne vyjadrenia môžu byť bez rizika maximalistické! Ale negatívne formulácie…? Ako keby si nevedel, že život je permanentné prehodnocovanie definitívnych charakteristík!“
„Ak si myslíš, že by nás to mohlo niekedy v budúcnosti kompromitovať, vezmem riziko na seba. Podpíšem ten úvodník!“
„To tak ešte! Má to azda vyzerať, že som sa ako šéfredaktor bál charakterizovať cestu, ktorú sme absolvovali? Ty si to napísal, ja to podpíšem. Bratsky sa podelíme o riziká. Ale ak to praskne, budem ťa musieť vyhodiť z redakcie. Neboj sa, s dobrým odstupným, veď kapitalizmus je humánne zriadenie!“
„Prečo by to malo prasknúť?“
„Vždy niečo praskne, taká už býva únava materiálu, vrátane ľudského. Také je kľučkovanie histórie. Už dlho nik nevie prísť bývalému socializmu na meno. Zrejme stojíme na prahu prehodnocovania. Objavného odkrývania nepochybných kladov.“
„Je to asi tak, ako s počasím, však? Keď už veľmi dlho prší, krásne počasie je priam na spadnutie.“
„Vidím, že vidíš, keď chceš. Len nijaké ROKY TEMNA, aby sme sa historicky neznemožnili! V konkurenčnom časopise predviedli lepšie jazykové cítenie, keď totalitné roky nazvali ROKMI SÚMRAKU. Rozhodne to oprav, trebárs na ROKY ŠERA, aby sme ich nekopírovali.“
„Dobre, ale s atraktívnou metaforou na vyjadrenie súčasnej situácie nášho časopisu, teda s ROKMI SLNEČNÉHO JASU, si, dúfam spokojný… Alebo sa mýlim?“
„Mýliš sa! Zasa si to prehnal.“
„Myslíš, že aj za toto sa nám budú smiať?“
„Keby len smiať! Byť na smiech je údelom všetkých nehumoristických časopisov. Len humoristické berú ľudia do rúk s mrazivou vážnosťou… Ale neviem, čo napíšeš do môjho úvodníka pri ďalšom okrúhlom jubileu? Pri mojom nasmerovaní má časopis šancu dožiť sa storočnice! Ale tebe chýba predstavivosť, nemáš víziu budúcnosti. Ako podľa teba nazveme ďalšie desaťročie? ROKMI POLUDNIA? Už chápeš? Po poludní prichádza odpoludnie, potom súmrak. Rozhodne vyškrtni ROKY SLNEČNÉHO JASU a daj tam ROKY BRIEŽDENIA!“
„Nechápem, čo tým získame.“
„Získame veľa. Budeme mať v zálohe desaťročie SLNEČNÉHO JASU a ďalšie desaťročie SLNEČNÉHO POLUDNIA. A keď príde rad na REFLEXÍVNE POPOLUDNIE, budeme už dávno na dôchodku. S nami nevybabrú, budeme z obliga! Radosť pomyslieť. Nadídu nám zlaté časy, keď sa mizerný dôchodok skombinuje s mizernými príležitostnými zárobkami!“
„Máš pravdu, a ak si naši nástupcovia nazvú svoju éru trebárs aj ROKMI POLÁRNEJ NOCI, to už nebude naša vec.“
„Kdeže! Nás nazvú SÚMRAKOM a sami začnú od BRIEŽDENIA.“
Škola, jedna z našich priorít
• Tretia vlna covidu možno spôsobí, že po letných prázdninách prídu ešte dlhšie covidové, takže vývoj smeruje k románovým dvom rokom prázdnin.
• Septembrová panoráma: Triedny prišiel na bicykli, jeho žiaci na autách.
• V niektorých školách majú takých nepríjemných riaditeľov, alebo neznesiteľné riaditeľky, že ešte aj učitelia najradšej chodia poza školu.
• Žiaci vždy vytrvalo skúšajú, čím odviesť kantora od skúšania.
• Dospelák už nemá šancu tešiť sa z odpadnutých hodín matematiky.
• Nejedna školská trieda sa najsystematickejšie zdokonaľuje v technike našepkávania.
• Keď ide o plán práce, učitelia odpisujú jeden od druhého celkom ako školáci.
• Rozdiely medzi žiačkami narastajú. Jedna má výbornú francúzsku výslovnosť, druhá zas výbornú francúzsku kozmetiku.
• Keď študentka príde na skúšku k profesorovi bez prípravy, pokúsi sa to kompenzovať tým, že príde v minisukni bez nohavičiek.
• Po každých prázdninách sa v zborovni rozprávajú staré vtipy, ale nové klebety.
• Nové učebné osnovy zvyčajne vzkriesia staré problémy.
• Formulovať zaujímavé otázky je dôležité nielen pre novinárov, ale aj pre žiakov – aspoň do zazvonenia na konci hodiny.
• Dnes sú už odmeny za dobré vysvedčenie len o trochu väčšie ako odmeny za akékoľvek vysvedčenie.
• Profesorky predvádzajú historický, študentky perspektívny vývoj módy.
Milan Kenda
