DNES AKTUÁLNE SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ, HUMORISTA, RECENZISTA A PREDOVŠETKÝM AFORISTA MILAN KENDA

V najnovšom Literárnom týždenníku si môžete prečítať zaujímavú recenziu od nášho autora, aforistu a spisovateľa. Je to recenzia zaujímavej knihy s priliehavým názvom A FÓR ISTÝ. Vyzývame najmä našich prispievateľov, tvorcov Humorikonu, konkrétne aforistov a epigramatikov, aby nám pár riadkami napísali svoj názor na recenziu. Konkrétne Ján Grešák, Vladimír Javorský, Štefan Švec, Alexander Scholz, Peter Gossányi, Milan Hodál, Milan Lechan, Andrej Mišanek,  Ján Maršálek, Milan Kupecký, Pavol Janík, Jozef Búran, Eva Jarábková Chabadová, Tomáš Turner, Jozef Bily, Ján Heinrich, a niektorí ďalší. Ich názor na recenziu našich čitateľov iste zaujme.

MILAN KENDA – Recenzia

Peter Chalupa – Tomáš Janovic
AFORISTI – A FÓR ISTÝ
Bratislava: Petrus, 2020, 1. vyd., 184 s.,
ISBN 978-80-89913-40-4

Antológia gumujúca renomovaných aforistov

Dal by sa tu použiť aj titulok „Kniha perál i stupidít“, ten by však zamlčal ignoranciu a provokáciu zostavovateľov. Dôkladne čítam a pozorne listujem v tejto typograficky neobyčajne atraktívne vyhotovenej knihe s názvom AFORISTI – A FÓR ISTÝ, o ktorej čítam a počúvam, že je serióznym obrazom aforistickej tvorby na Slovensku a štatisticky relevantnou „nomenklatúrou“ aforistických osobností Slovenska.
Pozrime sa najprv na moju súpisku zverejnených perál, kuriozít, záhad, duchaplností, čudesností, nezmyslov, anomálií, stupidít a vulgarizmov, vyprodukovaných dvadsiatimi piatimi aforistickými osobnosťami Slovenska. Pôjdeme striktne od začiatku ku koncu a nevynecháme ani jediné meno zo zúčastnených 25 autorov, údajne aforistov a aforistiek. V knihe zúčastnených 25 karikaturistov a výtvarníkov nehodnotím, lebo sa nepokladám za výtvarného recenzenta. Ale k aforizmom a epigramom, ktorým sa venujem od roku 1956, si trúfam povedať svoje!
Teda začíname: EMIL BABÍN – zaujali ma tu niektoré čudné pokusy o aforizmy. Napríklad: „Stavím sa, že sýty hladnému neuvarí.“ Slovná hra „Neuverí – neuvarí“, no dobre, ale čo inak tým chcel autor povedať, aký je tu paradox, aká irónia či aký vtip? Alebo: „Dvaja najznámejší bratia z Biblie boli Ábel… a Kokain? Český preklad: Ábel a Kajínek.“ Slovná hra za každú cenu, vrátane hry bezcennej? Zaujala ma aj táto duchaplnosť: „Niekto má nos na peniaze, iný na sopeľ.“ Nuž z anatomického a fyziologického hľadiska všetci máme nos na sopeľ, ale nepíšeme o tom čudné akožeaforizmy. ALEXANDER BRÖSTL – môžem ho za jeho kolekciu pochváliť, ale neviem, neviem: „S pravdou najďalej zájdeš. Neraz až do teplých krajín.“ Má na mysli rovník – alebo konečník? No, no, no: „Sťažuješ si na teplo? Jedni ti fúknem!“ To je úžasné, to prenikne do dejín! RUDOLF DILONG – myšlienky z básnických, či skôr prozaických textov tohto významného reprezentanta slovenskej katolíckej moderny. Principiálne tu ide o moralizujúce sentencie. Pravdu povediac, desiatky takýchto mikroútvarov by sme mohli „vyseknúť“ z diel mnohých plodných prozaikov, čo nás však neoprávňuje zaraďovať ich medzi vyhranených aforistov. Pravdaže, nie každá takto „vyseknutá“ myšlienka z románového kontextu zažiari ako suverénny aforizmus. ĽUBOMÍR FELDEK – štvorveršia inotajov, mnohotajov a záhadotajov, v podobe rozhovorov s Bohom. Podivné feldekovské evanjeliá, niekoľko mliečnych dráh vzdialené od aforizmov a epigramov, no podaktoré z nich aj zaujmú. Pointa prvého z nich: „Štvornožky asi dodnes chodí v nebi Boh.“ PETER GREGOR – brilantné aforizmy, v tomto výbere zbavené vulgarizmov. Nebyť finálnych dvoch, takmer úplne. MARIÁN HATALA – aj on, ako Peter Gregor, posiela tu do zadku a do riti. On tých, čo sa spoliehajú v živote na slušnosť. Ale v istom paradoxe „prasa v žite, žito v prasati“, sme sa obidvaja stretli /mám podobný aforizmus/, nuž tak Hatalu musím, ako pravoverný egoista, predsa len pochváliť. DANIEL HEVIER – pri pohľade na celebrity vie, že je to celé v riti /citoval som/. Na básnika celkom zmysluplný výber ďalších aforizmov. Istotne by som sa potešil, keby práve toto bol môj aforizmus: „Buď dôstojným telom svojmu tieňu!“ SOŇA HORŇÁKOVÁ – už aj poetky sa pokúšajú písať akožeaforizmy, či akožeepigramy. Pobaviť som sa nepobavil a na rozplakanie som už pristarý a cynický. Jiří Žáček z Horňákovej veru nikdy nebude! VLADO JANČEK – celkom jedno, o čom to je, len nech sa to rýmuje! Zrejme pre samovrahov ponúka recept: „Vravíš, že žiť je nariť, že to ďalej nejde. Choď sa na diaľnicu zvaliť. Ono ťa to prejde.“ Rozlúčil som sa s ním týmto štvorverším: „Na starej riti smutné vrásky. Pre takú báseň škoda lásky.“ No neodolal som ešte jednému: „Museli zjesť niečo z piatka: kaká matka, kaká Katka.“ TOMÁŠ JANOVIC – nachádzam niekoľko aforizmov totožných alebo dosť podobných s mojimi, čo ma zvádza chváliť Janovica do nebies, hoci hromžíme každý na inej strane politickej barikády. Výpoveď Janovicovej sekvencie v tejto antológii je jednoznačná: Naozajstný aforistický veľmož! ONDREJ KALAMÁR – má tu veľmi kvalitné aforizmy, ale autor je asi extrémne internetový, lebo som ho začierneného tlačiarenskou čerňou doteraz nikde nečítal. To znamená, že ho čítajú predovšetkým tí, ktorí inak vôbec nečítajú. DANIELA KAPITÁŇOVÁ – baba dada. Neuškodí, neublíži, nezabije, nepodráždi, nepovzbudí, neoslní, nezatieni. Lúčim sa s ňou jej štvorverším: „Ja som býval zubný kaz, stratil som však preukaz. Zobrali mi DIČ, teraz kazím nič.“ Ale v knižke veršov pre deti by sa podaktoré jej hračky celkom dobre vynímali.
MILAN LECHAN – s radosťou tu nachádzam aj môjho priateľa Milana Lechana, ktorému úprimne účasť v tejto reprezentatívnej antológii želám, ale zároveň /pozor, dilema!/ so zreteľom na to, kto všetko tu je a najmä čo všetko tu je, ani trochu nezávidím. Milan je veľký majster dadaisticky ladených textov, ale tu ukazuje svoju všestrannosť: že sú mu rovnako blízke ironické, paradoxné, kontrastné, provokatívne, výsmešné, akoby „plnokrvné“ aforizmy so satirickým posolstvom, hodné čítania, zapamätania a citovania. Do môjho zvyšného života si odnášam najmä toto Milanovo varovanie: „Ja si o sebe veľa nemyslím a o ostatných ešte menej.“
ERIK ONDREJIČKA – to, čo tu od neho čítam, naznačuje akúsi vtipnú príbuznosť s podivuhodným a fenomenálnym českým básnikom – ironikom Jiřím Žáčkom. Uvedomujem si, že toto moje vyznamenanie sa niekomu môže zdať zveličené. Nuž, začítajte sa a nepreskočte Ondrejičkovu pasáž, vytvorte si vlastný názor, pokiaľ vôbec budete mať záujem o takúto „antológiu“. PETER PETIŠKA – klasik zo sféry veršovanej satiry, bol roháčovskou legendou. Venoval náležitú pozornosť tvorbe bájok, pôvabnému žánru, ktorý je dnes azda už len historickou kuriozitou. V tomto výbere z Petiškovej tvorby nejde len o spomienku, ale aj o čitateľský pôžitok a zážitok. RASŤO PIŠKO – Štartovný výtlak je tu v uťahovaní si zo samého seba, no príde aj na iných. Formálny nezmysel a nesúvislosť: „Socializmus s ľudskou tvárou je nezmysel. Ľudí je mnoho a každá tvár je iná.“ Ani on sa nezaobíde bez hovna: „Z hovna bič neupletieš, a niekedy ti je bič na hovno.“ Ale kadečo má odpustené, lebo: „Ak nič nevieš, určite ťa budú niekde potrebovať.“ STANISLAV RADIČ – keby nežil tak krátko, mal by zrejme povesť veľkého aforistického fenoména. Nadobudol som ilúziu, ako keby patril medzi nás, súdiac podľa jeho aforizmu: „Kedykoľvek otvorím peňaženku, obleje ma hrejivý pocit, že nie som otrokom peňazí.“ Pravdaže, je to len naivná ilúzia. FRANTIŠEK ROJČEK – veľký majster, najmä epigramu, a je to poriadne cítiť aj z výberu do tejto antológie. Nuž a pri jeho aforizme s názvom „Čudný koniec“ som si spomenul na toto konkrétne mnou recenzované antológové vygumovanie takmer celej aforistickej skupiny, zoskupenej okolo Literárneho týždenníka v rubrike LITERÁRIUM. Onen aforizmus znie totiž takto: „Aby ťa pochovali, nemusíš zomrieť.“ Stačí, aby ťa zostavovatelia odstavili! PAVOL STRAUSS – aforistické paradoxy a kontrasty. Výber z tvorby príležitostného aforistu, významného básnika a esejistu. Ale osobne by som ho nezaraďoval medzi aforistov, je možné, že sám by nestál o zaradenie do takejto skupiny. STANISLAV ŠTEPKA – aj by som sa pri tom zabával, keby som to od začiatku vedel čítať po radošinsky. A veru tak, druhá časť týchto divadelných bonmotov je rafinovane zhumornená práve radošinským nárečím. JÁN ŠTRASSER – výber z veľmi módneho haiku. Táto starojaponská klasická forma slúžila lyrickej poézii, u nás dnes slúži najmä ironickým textom. Ale kde sú Štrasserove častušky? TOMÁŠ ULEJ – asi sa mu podarila najväčšia perla tejto zbierky 25 osobností: „Vždy keď ma z nej príliš berie, predstavím si ako serie.“ Alebo je ňou parafráza Hviezdoslava? Tá znie takto: „Že potrebou je nášho ľudu žať a siať? Dávno nie tak! Radšej budú žrať a srať!“ PAVEL VILIKOVSKÝ – prozaik s vycibreným zmyslom pre iróniu. Jeden z hlavných predstaviteľov súčasnej postmodernej prózy, ale medzi agilných aforistov by som ho nezaradil. Našiel som tu od neho takýto nádherný aforizmus: „Než prišiel na to, že všetko je ináč, všetko už zase bolo ináč.“ A naostatok JAJKELE – nápadité parafrázy a paródie židovských anekdot s ich večne pôsobivou razanciou sebaironizácie. Pravdepodobne dielo Janovica? Jajkele sa rozpráva s Bohom, Boh sa rozpráva s Jajkelem, neobyčajne vtipná komunikácia!
Obrovský prínos tejto antológie, ktorej vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je vo sfére poznania: Koľkí agilní a renomovaní slovenskí aforisti, uznávaní a vydávaní aj v zahraničí, sa až z nej dozvedeli, že vôbec nepatria medzi aforistické osobnosti. Až Peter Chalupa v spolupráci s Tomášom Janovicom /pozri tiráž!/ im otvorili oči! Táto antológia sa všelikde uvádza ako reprezentatívny výber z toho najlepšieho, čo sa na Slovensku v oblasti humoru a satiry, vo sfére aforizmov a epigramov, napísalo /čo sa nakreslilo, nehodnotím/. Do akej miery je táto preambula výstižná, to posúdi čitateľ či aspoň prelistovateľ antológie sám. Dozaista pri svojom hodnotení zoberie do úvahy aj také „perly“, na aké som ho upozornil v predchádzajúcej časti, teda veršovačky, akými sú zvyčajne výrony a škrabance na stenách verejných WC. Pochybujem, že pomocou nich bude táto antológia víťazne a s rešpektom prechádzať do literárno-dokumentárnej budúcnosti.
Na prvý pohľad je viditeľná kŕčovitá snaha zostavovateľov antológie vystaviť tu menoslov im blízkych ľudí – osobností i človiečikov. Vyberať a vyberať, niekedy aj z nevyberateľných zdrojov. Na druhý pohľad je viditeľná ďalšia kŕčovitá snaha vytvoriť z básnikov a prozaikov naslovovzatých, špecializovaných aforistov. Teda stvoriť aforistov z literátov, ktorí aforistami nikdy neboli. Robí sa to „vysekávaním“ určitých viet z celkového kontextu. Viet, ktoré majú väčšiu či menšiu schopnosť zmysluplnej osamelej existencie, niekedy s prižmúrením nielen jedného, ale oboch očí. Takíto autori majú do počtu nahradiť istú, v tejto antológii zamlčanú, utajenú, odignorovanú skupinu agilných aforistov. Predovšetkým tých, ktorí pravidelne publikujú na stránkach Literárneho týždenníka a internetového denníka Humorikon, ktorého rozhľadeným, obetavým, nehonorovaným vydavateľom a šéfredaktorom je Milan Kupecký, sám mimoriadne plodný a úspešný aforista. Menej informovanej čitateľskej obci sa touto antológiou podsúva silne skreslený obraz o slovenských aforistoch, veľmi redukovaný, chudobný prehľad /vlastne podhľad/ o Slovensku ako aforistickej veľmoci. Vydaril sa teda chudokrvný pohľad na skutočnú aforistickú veľmoc!
V tejto podivnej antológii je azda najkrikľavejšou neúčasť geniálneho slovenského satirika Berca Trnavca /1934 – 2016/. Pri písaní tohto textu mám na očiach jedenásť zväzkov Trnavcových kníh za sklom mojej knižnice. V nejednej z týchto kníh sú zaradené jeho pozoruhodné a nadčasové aforizmy i epigramy. Reprezentatívny autor s reprezentatívnymi satirickými svedectvami o našej realite a histórii, ktorého zostavovatelia totálne odignorovali. Azda len preto, že väčšinu svojich kníh vydal do Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, teda pričinením vydavateľstva neuznávaného bratislavskou kaviarňou? A preto má o ňom zavládnuť medzi mladou domácou čitateľskou verejnosťou nulové povedomie? A ďalšou tu neprávom odignorovanou literárnou osobnosťou, ktorá sa venuje vo veľkej miere aj aforistickej tvorbe, je Ján Fekete – Apolkin. Tento básnik je tvorcom filozoficky podnetných a diagnosticky zaujímavých nadčasových aforizmov, metaforizovaných ako „Z hadej papuľky“, zaradených do knihy i publikovaných v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch.
Pristavím sa aj pri mojej osobe, pri mojom „vygumovaní“, prečo nie? Spomedzi môjho súboru cca 12.000 aforizmov z obdobia od roku 1962 po rok 2017 som vybral vyše 3000 aforizmov a podľa rokov vzniku som ich rozmiestnil do knihy AFOROAFÉRY /DAXE 2017/. Pri tejto mojej selekcii uplatnil sa zhruba každý štvrtý. Domnievajú sa azda obidvaja zostavovatelia antológie, že ich prípadná superselekcia takých 30 mojich aforizmov z 3000 by urobila ich antológii hanbu? Na druhej strane však: Nebola by moja účasť v takejto „antológii“, obohatenej viacerými stupiditami, pre moje renomé kontraproduktívna? Podobná kľúčová otázka platí aj pre prípadné zaradenie textov Berca Trnavca a Jána Feketeho – Apolkina do kritizovanej publikácie. Ešte šťastie, že takmer súbežne s touto kritizovanou publikáciou vyšla v Srbsku antológia slovenského aforizmu BLESKY A HROMY, ktorú zostavil Aleksandar Čotrič. Ten na viacerých vlastenecky orientovaných, agilných aforistov nezabudol, ten nás nevynechal. Sú teda dve čerstvé antológie, vlastne antológia a pseudoantológia, skôr fór ako antológia.
Oprávnenej kritike tejto prapodivnej antológie sa v Literárnom týždenníku 11-12/2021 venoval vynikajúci aforista, známy publicista, vydavateľ a šéfredaktor internetového denníka HUMORIKON Milan Kupecký, známy aj z rubriky LITERÁRIUM v Literárnom týždenníku. Z jeho brilantnej a britkej kritickej analýzy vyberám trojvetovú diagnózu nevydarenej operácie dvojice zostavovateľov oklieštenej „výberovej“ antológie: „Problém je v tom, že kniha je názornou ukážkou, ako možno vedome rozdeľovať spoločnosť. /…/ A vôbec, priveľa takejto nevyváženej politiky nemá v nijakej kultúrnej spoločnosti čo hľadať. Čiže, časť titulku knihy je výstižný: Fór je istý…“

Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments