Dnes aktuálne slovenský spisovateľ Milan Kenda

Spisovateľ a humorista Milan Kenda je považovaný za jedného z najslávnejších slovenských aforistov. Jeho prvé aforizmy, nesystematicky, v zdĺhavých a nepravidelných časových intervaloch začal písať počas vysokoškolského štúdia, ako poslucháč biológie (s finálnym akcentom na zoológiu) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutoval na jeseň 1956 v satiricko-humoristickom časopise Roháč, nie však s aforizmami, ale s veršovanými satirickými útvarmi typu alegórie a bájky. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia vypukla na Slovensku, najmä medzi mladými literátmi, aforistická hyperaktivita, pričom – sčasti pod vplyvom hier z pražského divadielka malých foriem s názvom SEMAFOR – dominovali v týchto mini útvaroch najmä slovné hračky. Časom aforistický boom prerástol do filozofujúcich, nadčasových, do cudzích jazykov ľahšie preložiteľných aforizmov, nezriedka maskovaných inotajom na obranu pred komunistickou cenzúrou. Je paradoxom, že pre aforizmy boli totalitné časy periódou publikačného rozmachu na stránkach vtedajších periodík, kým dnešné, tzv. demokratické časy sú periódou publikačného útlmu. Hlavný motív tohto negatívneho javu vystihol svojím aforizmom geniálny slovenský satirik, majster Berco Trnavec (1934 – 2016): „Demokracia: slobodne si myslieť, no nepovedať čo.“ Pravda, existujú aj iné, hoci menej principiálne motívy tohto útlmu. 

Vízie bez provízie

 Momentálna vláda likviduje sociálne úľavy, ale nie všetky odrazu. Robí to nenápadne, plazivo. Je to vláda plazov.
 Štátna interrupcia – odstránenie trinásteho dôchodku.
 Nenarodené dieťa SMERU – trinásty dôchodok.
 Konečne sme sa zbavili Malinovej – a zrazu nám tu šarapatí Milanová!
 Pre SMER-SD bude dôležití, aby sa dôsledne presmeroval od Bruselu ku slovenskej chudobe.
 Bol by som dôsledným obhajcom sociálnych revolúcií, keby ich konečným, generálnym cieľom nebolo všetko rozmlátiť, ale všetko poľudštiť.
 Omladina zanedbáva čítanie s porozumením, ale my, stará garnitúra, pestujeme čítanie s glosovaním.
 Kde sa v politike dvaja bijú, tam tretí zvažuje, ku ktorému z nich sa oplatí pridať.
 Má síce pravdu príslovie „Kto do vody nevojde, plávať sa nenaučí“, ale dnes môže online robiť plaveckého inštruktora.
 Mohol by som byť vo významnej politickej funkcii? Nemohol, lebo som si diplomovku ako nepolepšiteľný individualista a egocentrik písal celkom sám!
 Učiteľa, divadelného režiséra, matičiara a spisovateľa Petra Kozolku trápi, že naši politici sú akoby vykoľajené vagóny. Súhlasím, no dodávam: Sčasti bufetové, sčasti spacie, s cestovným za peniaze daňovníkov.
 Producentom asociálov sú sociálne siete.
 Smutná anekdota, ale nie od Janovica: Matovič ešte stále premiérom.
 Videl som servírku, ktorá by sa uplatnila aj v politike: zagebrený stôl zakryla čistým obrusom.

Fejtón

O akrobatoch výšok a hrdinoch zberu

(Chvályhodné využívanie vlastných zdrojov)

Námet tejto besednice, či fejtónu tematicky patrí do tzv. uhorkovej sezóny, či až do sezóny zberu jesenných úrod. Ale, nebojte sa, nie je to téma banálna, či dokonca rozšírená, koronavírusová!
V jednej z mestských pasáží, kde pri atraktívnych výkladoch solventná časť chodcov spomalí krok, som nevšímavo, ale pomaly sa vlečúc zachytil od dvojice mladých manželov tieto slová: „…a počúvať stále o detičkách, vnúčatkách a k tomu ešte o zaváraní!“
Zaváranie. Malichernosť? Prízemná téma? Zrejme bola reč o návšteve u rodičov, prípadne u menej „ambicióznych“ a „dynamických“ príbuzných alebo známych. Celkom mi bolo ľúto tých kritizovaných, hoci som ich nepoznal práve tak, ako spomínaných okoloidúcich kritikov. Bolo mi ich akosi na diaľku, v zastúpení ľúto, ako mi býva ľúto našej matičky Zeme, keď sa niekto zmieni o tom, že o milióny rokov vyhasne Slnko a na našu planétu zaľahne večná mrazivá noc.
Kritizovaní kritiku schytali nezaslúžene. Chápem, že sú nadšení vlastným zaváraním, úhľadnými fľaškami s pedantne spracovaným obsahom. Že sa hrdia svojou činorodosťou. Veď to sú tí, čo nenechali ovocie zhniť na kríkoch, na stromoch, či pod stromami a zeleninu na záhonoch. To sú tí, čo prenikli do výšok, do špice koruny, za slnkom a najvyfarbenejšími plodmi. To sú tí, čo ekonomizovali plody slovenskej zeme. To sú tí, čo sa spoliehali, v súlade so slávnym aforizmom Marka Twaina, na pomoc svojich vlastných rúk.
Obdivujem a chválim tých, čo sa nespoliehali na našských „podnikateľov“, predávajúcich dotlčené a zahnívajúce ovocie v prítmí večerného predaja. Tých, čo sa nespoliehajú a výlučne neorientujú len na predaj dovážaného tovaru, nezriedka skvele otiketovaného treťotriedneho obsahu. Ak nie dokonca poprelepovaných mačacích alebo psích konzerv pre tzv. postkomunistických chudákov! Tých, čo odmietajú každodenne platiť maximálne ceny, porovnateľné s cenami zo Zlatého Západu, z tunajších minimálnych príjmov, neporovnateľných s príjmami zavedenými na Zlatom Západe. Tých, čo vzdorujú vlastnou pracovitosťou tejto krikľavej disproporcii, vlečúcej sa už štvrťstoročie. To je ich odpoveď byrokratickej únii, ktorá sa nám pokúšala diktovať, koľko smieme chovať sliepok!
Sú mi sympatickí tí, ktorí vybavení záhradkárskymi možnosťami sa v nejakom absolútnom meradle nespoliehajú na tunajší výpredaj importovaných ležiakov, aké na Západe nik nechcel a ktorými nás testujú naši dobrodinci – či to znesieme bez dyzentérií a iných pandémií. Človek sa nevie zbaviť podozrenia, či sa u nás neprepierajú nielen peniaze, ale aj tovary, či v dovezenom paprikovom korení nie je tehlový prášok a v jedlých olejoch priliaty motorový olej. Pretože risk je zisk! A odhalené reálne prípady nás varujú.
Nie sú to náhodou zásoby zo skladov, ktoré nestačili využiť cestovatelia, dr. David Livingstone alebo Henry Morton Stanley, na svojich objaviteľských výpravách do Afriky? Nie sú to lahôdky a taľafatky pre vtedajších divochov?
Dôsledné, sporovlivé využívanie vlastných zdrojov je potešiteľné, chvályhodné a povzbudzujúce. Navyše – naše normy na čistotu potravinových článkov sú tvrdšie, náročnejšie než normy niektorých západných štátov. A v domácnostiach, pri zaváraní, je čistota neodmysliteľnou zárukou trvanlivosti zaváranín, ich ochrany pred plesňami. Bez pridávania silných a problémových konzervačných látok, len dôslednou, svedomitou metodikou. Preto je rozumné využívať produkty slovenskej výroby, a ešte rozumnejšie je využívať vlastné svojpomocne ošetrené domáce zdroje a produkty.
Všetka česť rodinám, ktoré neraz po každodennej lopote v zamestnaní a pohybe v mínovom poli zamestnaneckých intríg /kto zostane a koho v čase koronakrízy prepustia?/ odvedú ešte aj akrobaciu na ovocných stromoch a zaváraciu gymnastiku okolo sporáka neraz do neskorých nočných hodín. Šetria vlastné zárobky, zužitkúvajú vlastné zdroje a zvyšujú našu sebestačnosť i nezávislosť. Vlastne už len časť toho torza, ktoré zostalo z našej sebestačnosti a nezávislosti. Preto tak rád počúvam, čítam i píšem o „banálnom“ zaváraní.

Spomienky na socializmus

V „socíku“ po cestách-necestách viedol astronomický počet služobných ciest. Preto život riadiacich pracovníkov pripomínal život automobilových pretekárov.
V socializme boli na obchodných riaditeľstvách najobľúbenejší tí vedúci predajní, ktorí hrdo vystavovali na regáloch najzúfalejšie „ležiaky“.
V minulom režime typografia tvrdo kontrastovala s kozmickými raketami: bola najpomalším vynálezom.
Podaktoré socialistické podniky boli schopné presvedčivo zažiariť len svojimi neónovými nápismi.
Keby naši minulorežimoví stavbári stavali čínsky múr, takmer všetok pracovný čas by strávili v ópiových krčmách.
Pokým orientálci podnes čítajú noviny sprava doľava, našinci v socializme ich čítavali odzadu dopredu, teda začínali – a neraz aj končili – športovou stranou.
V minulom režime bola tučnota pre ženu neznesiteľná vtedy, keď sa už postihnutá nezmestila do telefónnej búdky.
Distribúcia tlače v tých časoch pripomínala horúčkovité dobiehanie k štartujúcemu lietadlu, od ktorého na cieľovom letisku prebral zásielku novín rebrinák.
Súdiac podľa preklepov sa písací stroj v rukách vtedajších sekretárok neraz menil na pletúci stroj.
Keby Gutenberg vstal z mŕtvych, za socializmu by ho v každej tlačiarni pokladali za šplhúňa.
V socializme autor nemohol, no ani nemusel vydávať knihy vlastným nákladom. Aby si však zachoval tvár, neraz ich skupoval vlastným nákladom. Dnes by také skupovanie prinieslo bankrot autora.
Gutenberg by sa nestačil čudovať, ako sa v socializme knihy rýchlo písali a ako pomaly sa tlačili.

Jedovatá zdravoveda

 Vraj ho oslovila smrť. Ale mala čo robiť, aby vystihla chvíľu, keď sa odmlčal jeho mobilný telefón!
 Už dávno viem, čo je racionálna strava, ale ešte stále neviem, kde na ňu vziať prostriedky.
 Ja sa stresom vyhýbam, ale stresy mne nie a nie a nie!
 Čudujete sa, že po zamatovom návrate vreckovej tubery vrátila sa k nám aj naozajstná tuberkulóza?
 Silne zakomplexovaní ľudia neraz odmietajú prevziať lieky, lebo sa im zdá, že svojou cenou prevyšujú cenu ich života.
 Trhové heslo nášho zdravotníctva: Ošetriť, ale predovšetkým ušetriť!
 Povedaní hokejovou terminológiou: Možno je pravda, že do hrobu treba uložiť poriadne zdevastované telo, ale nie už po prvej tretine života!
 Karcinogénne cigarety a jedovatý alkohol nám zdražili, musíme sa zasa obmedziť pri kupovaní vitamínov!
 Stretli sme sa po rokoch v senior-klube, polichotili sme si, ako mlado vyzeráme, potom sme sa prestali vnímať, medzi rečou sme zadriemali, napokon sme sa prebrali, zabudli, o čom bola reč a odobrali sa domov.
 Najlepší mužský elixír mladosti je móda minisukní.
 Pozor na obezitu, lebo skracuje život nielen ošípaným!
 Najčastejší zážitok? Zažívanie.

Plážové spomienky

Plytké pobrežia zasahujú hlboko do peňaženiek rekreantov.
Pre štáty s prímorskou zahraničnou rekreáciou je Slnko podnes bohom.
Prečo chodia ľudia k moru? Lebo plávanie v našich bazénoch sa dostalo na úroveň tancovania na preplnených parketoch.
Čím ďalej na juhu buržuji nafukujú svoje matrace, tým sú doma nafúkanejší.
Je viacero spisovateľov, ktorí v socializme chodili na dovolenku na Balkán a v kapitalizme chodia na balkón paneláka.
Plešina pána, ktorý tiež nevedel dobre plávať, slúžila mi ako bója.
Pre pohŕdavého estéta je rekreácia plytká reč nad plytkou vodou.
V čase rozvinutého prímorského cestovného ruchu vôbec netreba kvôli zisku riskovať prepadávanie dostavníkov.
V prímorských centrách nás vie rozohniť obyčajná malinovka – keď zvažujeme jej cenu.
Ťažko sa človek odúča fajčiť pri mori s činným vulkánom na obzore.
Mnohé ženy na pláži predvádzajú odvahu pri nadváhe.
Naivné dievky sa domnievajú, že plážový playboy skočí do manželstva práve tak bez váhania, ako skáče zo skál do mora.

Milan Kenda

—————————————————–—-————————————————————

Ešte stále môžete poukázať na podporu Humorikonu 2% z dane. Sme registrovaní na daňovom úrade…

IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3

PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 22 500 vzhliadnutí !!!
Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Ďakujeme!
————————————————————————————————————————

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.