Dnes aktuálne spisovateľ a humorista Milan Kenda

HUMORESKA

Ako získať zaručene pravého vlkolaka

Dozvedel som sa, že v našom vydavateľstve sú štyria redaktori prebytoční. Vraj internet gniavi knihy po celom svete, prečo by mu mali uniknúť práve tie naše? Už dávno som vybadal, že sa u nás schyľuje k pohrome a istotu som nadobudol pri pohľade na viacerých mojich kolegov, ktorí sa vtierali do priazne riaditeľovej sekretárke pomocou lichôtok a luxusných bonboniér z výpredajov a prebíjali sa k šéfovi s obludne bachratými taškami, ktoré podozrivo cinkali. A direktor sa začal sťažovať, že ho pobolieva v obličkách. Keď bol náš starý na služobnej ceste, navštívil som jeho sekretárku s obrovskou kyticou tulipánov v rukách. Tulipány zapôsobili, kočka prehovorila. Dozvedel som sa, že moji kolegovia opíjajú direktora zaručene čistými destilátmi – slivovičkou z našich lazov. Keďže som nemal nijakého strýka tam hore na grúňoch, pokúsil som sa nakloniť si direktora becherovkou, o ktorej som mu prisahal, že zaručene lieči. Nepochodil som, dokonca ma – síce s úsmevom, ale dôrazne – obvinil z vlastizrady, lebo becherovka je zahraničná komodita. Pochopil som, že bude nevyhnutné dokázať moju nenahraditeľnú redaktorskú kvalitu celkom inak.
Za fľašu umu získal som od vrátnika privátnu adresu nášho bossa, teda za babku perspektívny kapitál. Teraz išlo už len o to, čo bude predstavovať môjho právneho zástupcu na získanej adrese. Malo to byť čosi originálne a nedoceniteľné, čo vysoko prevýši nektáre z lazov, ktoré aportovali moji kolegovia. Jedine kuriozitou som mohol obmäkčiť tukom pancierované srdce nášho starého.
Aby som mal istotu, bolo treba odoslať na získanú adresu čosi, čo rozhodne nezohnal nik. Bolo to poriadne zložité, lebo to mala byť vec, aká sa jednoducho nedá zohnať. Keďže zohnať sa dá všetko, iba to treba vedieť, musela to byť vec či bytosť, ktorá podľa doterajších predstáv vôbec neexistuje. Vtedy som si pomyslel na šéfove dietky, budúcnosť národa, možno že dokonca aj nášho vydavateľstva. A zrazu som dostal nápad. Vyslovene nápaditý nápad! Zoženiem im živú hračku, ktorá ich až do puberty neomrzí a odpúta pozornosť týchto malých gaunerov od nášho prísneho šéfa v role dobrotivého ocinka. Direktor sa od potomstva možno až na rok či dva oslobodí a ja za ten čas mu budem dôsledne predvádzať svoju nenahraditeľnosť a nenápadne pripomínať moje zásluhy o spacifikovanie tých malých lotrov.
Touto donáškou do domu mal byť malý, roztomilý vlkolak. Zveročlovek, ktorý vraj neexistuje. Aspoň podľa skeptikov bez predstavivosti. Kde ho však zohnať? Že sa na domácom trhu nevyskytuje, to ešte nič neznamená. Možno ich máme, ale všetky vyvážame. Možno ich nedovážame, lebo u nás ešte nie sú módnym artiklom. Možno sa na vlkolakov vzťahujú prísne zákony ochranárov o zákaze obchodovania s týmito tvormi. Možno sú na hranici, alebo dokonca už za hranicou vyhynutia. O to viac by zapôsobil takýto exkluzívny dar!
Kde však začať pri jeho obstarávaní? Logikou sa nedalo na vec ísť. Lenže topiaci sa aj britvy chytá. Mal som známeho v predajni so živými zvieratami, tak som sa vybral za ním. Vraj nikdy v živote nevidel takéto zviera. Ale ako všetci veriaci pevne veril v jeho existenciu. Napriek tomu nevedel poradiť, ako a skade by som ho mohol získať. Dôvodil, že ak by to bolo možné, istotne by mal na sklade niekoľko pekne vyfarbených vlkolakov, aspoň pre zbohatlíkov a tunelárov, ktorí za čosi také exotické sú ochotní vysoliť astronomické sumy.
Vždy, keď sa ocitnem pred nejakou ťažkou, až neriešiteľnou životnou prekážkou, obrátim sa na mojich kamarátov. Mám skvelých kamarátov, doteraz nikdy nesklamali. Lenže teraz, nezávisle od seba, vyslovili zhodný verdikt: Vlkolak zatiaľ nie je u nás módny artikel. Okrem toho ľudia majú radšej také hračky, ktoré im nepripomínajú každodenný život. A to znelo presvedčivo! Posmutnel som. Už sa zdalo, že vlkolaka nezoženiem ani keď sa rozkrájam. Vtedy sa jeden z mojich najsúcitnejších kamarátov hlboko zamyslel. Priam meditoval. Spomenul si na istú spolužiačku, ktorá si otvorila realitnú kanceláriu. Zdôraznil, že ona sa v tejto realitke nezastaví ani pred nereálnymi objednávkami. Vraj dokáže bez problémov predať chromému tretry. Tvrdil, že dôjde k obratu, keď sa na ňu obráti.
A naozaj! Kamarátova spolužiačka mi obstarala mladého vlkolaka za dvadsaťštyri hodín. Ibaže za horibilnú sumu, takže sme museli spísať zmluvu o splátkovom kalendári. Vlkolaka som vlastne získal na lízing. Pre naozajstnú dynamickú osobnosť je aj vlkolak gombička! Prinesené zviera pripomínalo všetko možné, len nie vlkolaka, ale nemohol som odporovať. Sám som predsa živého vlkolaka nikdy v živote nevidel! Napokon, nebolo to sériové zviera z nejakého bežného chovu a z voľného predaja. Boli v tom konexie, prestíž a mágia realitnej konateľky, ktorá je schopná obstarať vám miesto v nebi, v druhom rade hneď za najvyššími svätými. Som teda zachránený. Direktor so ženou budú mať čo predvádzať svojim návštevám. Vlkolak – to sa tak hocikde nevidí! A ja získam kredit absolútne nenahraditeľného redaktora. Lenže… Čo keď im voľakto zoženie od dajakej Médey nejakého živého dinosaura?

Seniorské postrehy

•Pokora je potvora, lebo so sklonenou hlavou dá sa najľahšie zablúdiť.
•Na pohľad sa zdá, že som posadnutý masovo propagovanou pokorou, lebo ma vidia chodievať so sklonenou hlavou, no ja len ako Bratislavčan obozretne kráčam po chodníkoch psíčkarov s množstvom exkrementov.
•Pri podpriemernom dôchodku už roky pestujem dobrovoľnú karanténu: Čím menej vychádzam z domu, tým menej miniem z každomesačnej almužny.
•Po celý život zisťujem, že recenzenti sú objavitelia kníh a literárni kritici zasa hovaditelia kníh.
•Odkedy som sa zbavil auta, som šťastný senior. Denne počúvam v rozhlase, koľko sa u nás zrazilo áut, no mne sa môže zraziť už iba mlieko.
•Keďže nemám a nechcem mať internet, mňa môže heknúť iba „heksenšus“.
•Doteraz som si myslel, že na našej planéte sa v enormnej miere rozmnožujú iba hlodavce. No keď som sa dozvedel, ako prudko sa rozmnožuje tím bratislavského primátora, už si to nemyslím.
•V proslovenských printových médiách mám mizernú publicitu. Ako keby tam podpísali kartelovú dohodu: Toho Kendu uložíme do hrobu!
•Verím, že život môže byť ako spací vagón. Keď si u manažmentu poriadne zaplatíte, zobudí vás až na konečnej.
•Sme večnými objaviteľmi až do smrti! Jablko poznania hľadáme najčastejšie v pekných kolenách.

Zbojnícke árie

Sila strukovín

Nepodceňuj strukoviny,
fazuľu či hrach.
Spomeň si na Jánošíka:
Hrach bol jeho krach!

Heslo

Obľúbené heslo
Jánošíka Ďurka:
Najhlbšie sa vryje
do pamäti guľka.

Zbojníci v šoku

Zbojníci by zdreveneli,
zmeravelo by im líce,
keby sa tak dozvedeli
dnešnú cenu drevenice.

Uhorčíkov odkaz

Valašku si v stráni brúsil,
vyryl odkaz do duba:
Byť prvým je dôležité
iba v lese na hubách.

Keby mal, tak by bol

Náš Uhorčík mal náturu
zo vzácneho sťaby kovu.
Ruku za vás dá do ohňa…
Keby ju mal azbestovú!

Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments