Fejtón
V materskej škôlke
Za riaditeľkou materskej škôlky prišli na luxusnom aute dvaja rodičia. Majú doma skoro štvorročného synčeka a chceli by ho dať od septembra do tohto zariadenia. Obaja značkovo oblečení tridsiatnici si prezerali priestory, vybavenie, uznanlivo prikyvovali hlavami: ich Feliciánovi sa tu bude na tisíc percent páčiť. Len ich trochu udivilo, že nikde nevideli IT miestnosť zariadenú počítačmi. Oni by si priali, aby učiteľky umožnili synovi mať pri sebe neustále jeho osobný tablet. Doma je na doštičkovú obrazovku nalepený, ani sa od nej neodtrhne. V škôlke s ním nebude problém, nevykrikuje, neháda sa, nebehá, je stále potichu, takže panie učiteľky ani nepocítia, že im pribudol nový žiačik.
Riaditeľka zostala zarazená. (Nechcela im hneď dokazovať, aký nebezpečný je pre deti internet už v materskej škôlke, že si naň navykajú ako na drogu, ktorá odúča samostatnosti, tvorivému premýšľaniu, keďže ich vovádza do neskutočného sveta, odtŕha od reálneho života a nenápadne, potichu a zákerne im kradne detstvo. Vari nevedia o tom, že v niektorých krajinách prísne zakázali internet v škôlkach, aby im počítače intelektuálne nezdevastovali ďalšiu mladú generáciu!?)
Snažila sa pokojne dôvodiť. Tablet sa do škôlky nehodí. Tu sa deti bohato venujú aktivitám potrebným pre svoj budúci život, aktivitám rozvíjajúcim motoriku, pamäť, samostatné tvorivé myslenie, podúčajúcim základom slušného správania sa, rozširujúcim slovnú zásobu, upevňujúcim hygienické a športové návyky, pripravujúcim na vstup do prvého ročníka ZDŠ. Cez rozprávky ich v škôlke nenásilne učia rozlišovať dobro a zlo, pestovať empatiu voči druhým, aj súcit voči trpiacim. Tablet vytŕha dieťa zo spoločnosti, neumožňuje jeho socializáciu, neučí kontaktu s rovesníkmi a so staršími, nerozvíja motoriku, nenúti ho, aby problémy riešilo vlastnou šikovnosťou a rozumom a pestuje závislosť na internete.
Rodičia sa urazili. Ako môže toto tvrdiť pedagóg?! Predsa informatizácia spoločnosti potrebuje počítačovo zdatnú mládež a nie nejakých hlupáčikov, ktorí sa budú bavkať iba s vláčikmi, plastelínou a kockami. Ich Felicián za pár týždňov bude vedieť i programovať, je vlastne geniálnym dieťaťom a jeho schopnosti musí rozvíjať i táto, ako sa zrazu ukazuje, predpotopná materská škôlka. Je povinnosťou pani riaditeľky, aby dieťaťu umožnila napredovať, v čom je chlapec nadaný. Jeden z rodičov ho privezie každé ráno presne na hodinu so všetkým, čo dieťa pre pobyt v škôlke potrebuje: hygienické potreby, prezuvky, pampersky…
„Aké pampersky?“ začudovala sa riaditeľka. „U nás deti plienky nepotrebujú. Ak im treba na záchod, všetky sa dokážu pýtať.“
„Náš syn sa to zatiaľ nenaučil. “
„No nehnevajte sa, štvorročné dieťa, a nevie sa pýtať na záchod? Tomu ste ho mali najprv učiť a nie používať tablet!“
„Dovoľujete si priveľa. Budeme sa na vás sťažovať!“
„Nech sa páči!“
Odišli.
Riaditeľka pribuchla za nimi bránu, rozčúlená. Takýchto rodičov je stále viac. Ich deti nadobúdajú problém s dorozumievaním sa, nemajú ozajstných kamarátov, nešportujú, ničia si zrak pred obrazovkami, namiesto spoločenského kontaktu stláčajú iba tlačidlá na mobiloch. Otec a matka si neuvedomujú, že ak ich dieťaťu vezmete tablet a mobil, zostane v koncoch, normálne existovať nedokáže. Nuž a potom kam sa obzriete, všetko počúrané a zagliedené, nedokáže si zaviazať šnúrky na topánkach, povedať pár súvislých viet, porozprávať sa a ani sa pozdraviť, no samý „génius“.
Anton Lauček
———————————————————-
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Mimochodom, dosiahli sme už 17 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
—————————————————–—-
