Spoločnosť bez svetla
(O súmraku našej kultúry a civilizácie)
Hľadáte odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti? Potom vás môže zaujať kniha, ktorá ponúka nekonformný pohľad na stav spoločnosti očami skúseného spisovateľa a publicistu. Esejisticky napísaný text je hodnotovo ukotvený v kresťanskom myšlienkovom prostredí, vníma teda tradíciu a kontinuitu ako nevyhnutný predpoklad zdravého vývoja ľudského spoločenstva. Takto „konzervatívne“ nastavené kritériá sa dnes intenzívne konfrontujú s úkazmi a trendmi, ktoré v mnohých vyvolávajú legitímne obavy o osud našej civilizácie. Autor ich vecne a priamo pomenúva, pričom argumentačnú oporu nachádza v myšlienkach mnohých intelektuálnych a duchovných autorít. Okrem neveľmi povzbudivej diagnózy čitateľ má možnosť čerpať inšpiráciu a nádej zo statí, ktoré poukazujú na univerzálne duchovné aspekty života jedinca i spoločnosti, a pripomenúť si ich dôležitosť pre dnešné, ale aj budúce časy. Je to kniha napísaná poctivo, so zaujatím a horlivosťou, ale aj s vedomím zodpovednosti. Nájdete ju vo viacerých kníhkupectvách, alebo si ju môžete objednať priamo vo vydavateľstve Post Scriptum. Za priaznivú akciovú cenu sa dá kniha kúpiť prostredníctvom stránky https://www.vydavatel.sk/kniha/spolocnost-bez-svetla-o-sumraku-nasej-kultury-a-civilizacie
(Úryvok z knihy)
Demokracia je dnes vo všeobecnosti považovaná za jediný prípustný model fungovania spoločnosti. Ale predstavy o demokracii sú rôzne, ako aj spôsoby jej uplatňovania v praxi. V poslednom čase sa mediálne i politicky pretláča takzvaná liberálna demokracia, čo je však len zásterka, slúžiaca na prekrytie istých ideologických zámerov. Podobne tomu bolo pred desaťročiami, keď sa k moci v štáte tlačili komunisti, okázalo vtedy hovorili o ľudovej, respektíve socialistickej demokracii, ale ako vieme, ich politická prax nemala s demokraciou nič spoločné. V demokracii sa uplatňuje vôľa väčšiny. V mnohých oblastiach, ktoré si žiadajú právnu reguláciu, je to správne a postačujúce. Ale v podstatných otázkach, keď ide o dôstojnosť človeka a ľudstva, väčšinový princíp nepostačuje. Tu sú potrebné iné kritériá, založené na rozume a prirodzenom poriadku, ktorý vychádza z Božieho stvorenia. Benedikt XVI. podotýka, že ignorovanie týchto kritérií, ignorovanie kultúrneho dedičstva a dejinnej pamäti by znamenalo amputáciu vlastnej identity s vážnymi následkami. Každý zodpovedný človek, a obzvlášť verejný činiteľ, musí hľadať normy, podľa ktorých sa bude orientovať, aby vedel rozlišovať medzi dobrým a zlým. Normou a motiváciou politiky nesmie byť úspech a už vôbec nie materiálny zisk. Nad všetkým by mala byť pravda a spravodlivosť, ale dnešní demokratickí politici nemajú jasno v tom, čo zákonu pravdy a spravodlivosti zodpovedá: „Dnes vôbec nie je jednoducho zrejmé, čo je vzhľadom na základné antropologické otázky správne, čomu možno dať silu právnej normy“ (Benedikt XVI.: Poznanie pravdy). Chaos nastal vtedy, keď v myslení ľudí prevládlo pozitivistické chápanie sveta. Pozitivistická predstava, ktorá chápe prírodu iba z funkčného hľadiska, ako príčinné zoskupenie objektívnych daností, stráca vzťah k étosu a právu, pozná iba formalistické, technokratické, kvázi demokratické odpovede. Z prísne pozitivistického hľadiska spadá étos do nevedeckej oblasti, teda nemá objektívne platné ukazovatele, čo vytvára dramatickú situáciu, pretože v takomto poňatí možno vlastne všetky otázky morálky a etiky, dobra a zla relativizovať, respektíve prispôsobovať momentálnym okolnostiam a potrebám: „Tam, kde sa vníma pozitivistický rozum ako dostatočná kultúra a kde sa všetky iné kultúrne skutočnosti odsúvajú na úroveň subkultúry, tam sa umenšuje človek, potláča sa jeho ľudskosť“ (Benedikt XVI.: Poznanie pravdy). Podobne uvažuje kardinál Robert Sarah. Aj on upozorňuje na obmedzenia demokracie. Hovorí, že bez kresťanských hodnotových kritérií a v nevedomosti o Bohu sa demokracia ľahko zvrhne na oligarchiu, na elitársky systém vládnutia, ktorý v konečnom dôsledku rozdeľuje spoločnosť a zväčšuje sociálnu nerovnosť. Nadvláda väčšiny nie je zárukou spravodlivosti. Len taký spoločensko-politický systém, v ktorom má miesto Boh, môže napomôcť rozvoj integrálneho človeka: „Ak z demokracie vylúčime, či už explicitne, alebo implicitne, náboženský prvok, prestane fungovať ako spoločné dobro; je to zároveň koniec právneho štátu“ (Robert Sarah: Boh alebo nič). Friedrich Romig pripomína, že mnohí myslitelia, politici i predstavitelia kresťanských cirkví považovali za ťažký omyl také chápanie, podľa ktorého je zdrojom všetkej moci a verejnej autority ľud. Cituje napríklad pápeža Leva XIII., ktorý sa vyjadril takto: „Plná moc vychádza zhora, aby sa dostala nadol.“ Podľa pápeža nie z ľudu, ale od Boha vychádza moc, právo a morálne zásady. Romig dopĺňa, že demokracia, ak sa neopiera o trvalé hodnoty, stráca pôdu pod nohami a mení sa na skrytý alebo aj otvorený totalitarizmus. Pretože pravdu neurčuje nijaká väčšina, pravdu nemožno odvodzovať od aktuálnych spoločenských trendov či nálad. V spojení demokracie a relativizmu v oblasti etiky je skryté nebezpečenstvo straty orientácie v tých najdôležitejších otázkach, týkajúcich sa systému vládnutia a usporiadania štátu. Ľudstvo by sa nemalo upínať na jeden jediný spoločenský model, absolutizovať ho, ignorujúc kultúrne dedičstvo. Človek je jednotou tela a ducha, priestor jeho bytia sa nedá vymedziť a naplniť experimentmi a hlasovacími procedúrami: „Jeho mravná dôstojnosť spočíva v správnom využívaní slobody v zodpovednosti pred sebou samým a vlastným svedomím, pred spoločenstvami, v ktorých žije, a napokon pred Bohom“ (Friedrich Romig: Práva národa). Demokracia posledných desaťročí je plná paradoxov. S odklonom veľkej časti obyvateľstva od kresťanskej viery došlo v našom civilizačnom okruhu k narušeniu stáročných základov morálky a etiky. Politici sa začali nanovo zjednocovať na báze akéhosi sekulárneho pragmatizmu, ale to je báza veľmi nestála, vratká, ľahko ovplyvniteľná propagandou a činnosťou rôznych nátlakových skupín. Spoločnosť je rozhádaná, ale takzvané elity sa napodiv vedia zhodnúť, ak ide o ochranu ich vlastných záujmov. Pod kepienkom demokracie sa ukrýva mediokracia a partokracia s oligarchickým pozadím. Masmédiá, za ktorými spravidla stoja silné finančné skupiny, získali dosiaľ nevídaný vplyv – manipulujú s verejnou mienkou, osobujú si práva, ktoré im nepatria, obviňujú, rozdeľujú ľudí na demokratov a nedemokratov, informujú selektívne a presadzujú „politickú korektnosť“, čo v podstate znamená potieranie neželaných názorov; pričom tieto aktivity nie sú zamerané iba proti skutočným extrémistom, ale veľmi často proti kresťanským konzervatívcom. Politické strany nadobúdajú čoraz viac podobu podnikateľských subjektov a cez ne sa do politiky dostávajú pochybné indivíduá, šíriace zvrátené názory a zvrátený životný štýl. Ak sa niečo nedarí presadiť prostredníctvom volieb, nastupuje súdnický aktivizmus. Pat Buchanan upozorňuje na prípad USA, kde sa zhruba pred polstoročím zmocnili Najvyššieho súdu „sudcovia ideológovia“, ktorí pochopili, že zo svojej pozície môžu pretvoriť spoločnosť; zaviedli viaceré zákony a opatrenia proti vôli väčšiny, v niektorých otázkach doslova anulovali výsledok ľudového hlasovania: „Tu vládne ľud! – chválili sa kedysi hrdí Američania. To už neplatí. V Amerike nežijeme podľa vlády väčšiny. Žijeme pod vládou menšín, ktorých víziu toho, aká by Amerika mala byť, realizuje päť spravodlivých Najvyššieho súdu“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu). Demokracia bez pevných základov sa začína rozpadať na kúsky, ktoré sa stávajú korisťou dobrodruhov. Jedným z indikátorov zmeny je jazyk. Vytváranie akejsi novej reči, zdeformovanej, sploštenej, súvisí s ideologickými tlakmi. George Orwell použil výraz „newspeak“, ktorým pomenúva jazyk vytvorený s ideologickým a politickým zámerom obmedziť myslenie a manipulovať s ľudským vedomím. Newspeak má byť prejavom novej politiky a zároveň hrádzou „proti všetkým iným spôsobom myslenia“. Manipulátori rátajú s tým, že keď vnútia ľuďom nový jazyk, slobodné myslenie sa stane fakticky nemožným, „aspoň v takej miere, v akej je myslenie závislé od slov“ (George Orwell: 1984). Takéto praktiky, ako sa ukazuje, nie sú vlastné iba typickým totalitným režimom, vidno ich aj v prostredí demokracie. Aj v súčasnosti môžeme pozorovať, ako sa jazyk zneužíva, násilne mení, ako je tlačený do „politicky korektnej“ podoby. Výsledkom je takpovediac klamoreč, ku ktorej sa kvázi demokratickí politici i novinári stále častejšie prikláňajú… Demokracia bez duchovnej výstuže sa mení na démonkraciu.
Z ohlasov:
Ján Maršálek (autor)
Viacerí ľudia, hlbšie sa zamýšľajúci nad súčasným stavom sveta, poukazujú na to, že spoločensko-politický systém, ktorý sa eufemisticky nazýva liberálna demokracia, je zle nastavený, je nastavený tak, že umožňuje, ba priam pobáda, aby sa psychopatickí jedinci dostávali do popredia, dokonca do štátnych a vládnych funkcií.
Anonymný
Nie sme svedkami toho, o čom píše autor, že demokracia aj v našej krajine vytláča Boha a kresťanstvo viac zo života, než sa to darilo totalitnému režimu, ktorý tu vládol predtým a protináboženským bojom sa netajil? A tiež svedkami, že s demokraciou v Cirkvi kráčame k jej postupnej liberalizácií a tým jej oslabovaniu a strácaniu záujmu o ňu? Všetko sa dá zneužiť, ale treba proti tomu asi aj bojovať nie len nečinne sa prizerať. Vďaka za autorove múdre myšlienky z knihy, vychádzajúce z Božieho zjavenia, tisícročnej skúsenosti a podporené výrokmi múdrych ľudí. Ľudovít
Anonymný
Knihu Spoločnosť bez svetla, ktorej ste autorom, a o ktorej sa na portáli Priestornetu dnes diskutuje mám. Hoci nie je humoristická, zdobí moju bohatú knižnicu a rád si ju prečítam. S vďakou a úctou. milan
AFORIZMY
Politici by aj počúvali hlas ľudu, lenže po voľbách majú iné starosti a pred voľbami je neskoro.
Štandardný politik presadzuje štandardnú politiku. Aby dobre živila celú jeho rodinu.
Televízny program ešte nikdy nebol taký bohatý a vyvážený: relácie o varení sa striedajú s reláciami o chudnutí.
Politické strany: čím smiešnejší názov, tým smutnejší program.
Kedysi sme mali prorokov, dnes máme analytikov.
Stal sa štandardným politikom. Potykal si s ostatnými.
Liberálna dialektika: Dvakrát obrátená lož sa stáva pravdou.
Liberál: chce byť veľmi moderný, a je len dnešný.
Hovoria o ňom, že je originálny – pri napodobňovaní robí chyby.
Čo je nestálejšie ako ženský vrtoch? Právny názor.
Pokrok nezastavíš! Dnes deti vychovávajú rodičov.
Migračná kríza môže aj prospieť – výrobcom ostnatého drôtu.
Názory sú dnes lacné, môže si ich dovoliť každý.
Móda? Najdrahšia cesta k uniformite.
V ústrety svetlým zajtrajškom! Na požičanom stacionárnom bicykli.
V záujme politickej korektnosti: králi a šašovia si vymenili miesta.
Pokrokár ide vždy dopredu – po kruhovej dráhe.
Dnes už ani zlaté teľa nie je kryté zlatom.
Nová viera: Na počiatku bol smartfón…
Reklamný klam: Požičajte si – zbohatnete!
Človek má dve ruky. Jednu potrebuje na prežitie, druhú na nosenie mobilu.
Čo na tom, že idú dozadu? Hlavne, že to nazývajú pokrokom.
Všetko je financované zo zdrojov Európskej únie, okrem Únie samotnej.
Reformy zmenili krajšie zajtrajšky na krajšie včerajšky.
Ako uspokojiť všetkých ambicióznych? Zvýšením počtu poslancov parlamentu na milión.
Dlh premenovaný na deficit vraj menej bolí.
Mnoho si nahonobil, až mu to zavadzia.
Rozleptáva nás kyselina dlhová.
Inovované príslovie: Modrejší ustúpi.
Pravým pokrokom je návrat zo zlej cesty.
Skúsenosť z úradu: Vošiel ako človek, vyšiel ako stránka.
Najviac nás ovplyvňujú tí, o ktorých nechceme ani počuť.
Symboly pokroku: telefón – smartfón – modlafón.
Opitý túžbou po moci – nepamätá si svoje včerajšie názory.
Z otca konzervatívca a matky liberálky vyrástol obracač kabáta.
Trvalý deficit – raj na zemi?
Mediálny obraz: pekne zarámovaný klam.
Nielen knihy, aj knihomoli majú svoje osudy.
Eurozóna: Spolok priateľov deficitu.
Veriaci verí niečomu, neveriaci hocičomu.
Kto kráča s dobou, nikdy ju nepredbehne.
Princíp popkultúry: lacná zábava za každú cenu.
Pre niektorých je aj vlastný názor otázkou ceny.
Značkovo oblečený holej pravde neverí.
Život je kniha, ktorú zároveň píšeme aj čítame.
V núdzi poznáš priateľa, v dostatku suseda.
Buďme múdri – spravme z marca opäť mesiac knihy!
Pokročili sme – namiesto domácich bôžikov máme televízory, mobily aj počítače.
Človek si ako jediný tvor na Zemi uvedomuje rozdiel medzi nebytím a bytím, preto vie plakať aj smiať sa.
Stále nás chce niekto poúčať, ale kto nás bude vychovávať?!
Perspektívny politik – o čo menej dáva, o to viac chce brať.
Život je niekedy hlavolam, inokedy srdcolam.
Je lepšie utopiť sa v mori než v mláke.
Človek bez kníh je ako dom bez okien.
Euroval – pre niekoho val, pre iného válov.
Vrcholom demokratúry je verejná voľba tajných spolupracovníkov.
Politika bola dlho panským huncútstvom, zdá sa, že teraz je aj huncútstvom špekulantov.
Televízne stanice sa čoraz viac menia na televízne kanály.
Donedávna bývali porady, schôdze, školenia, semináre, sympóziá… a teraz len vorkšopy.
Vraj diplomat: dokáže dlho rečniť a nič pritom nepovedať.
Táraj tára, kým ho vlastné reči nezahltia.
Dialektika: Najlepší útok je útek a najlepší útek je útok.
Vrátiť sa môže iba ten, kto odišiel.
Leto je naša ďalšia mladosť.
Nazýva sa hodnotovo orientovaným politikom – ctí si hodnotu peňazí.
Nepriamo úmerná demokracia: čím menej hlasov, tým viac nárokov.
Kto nevidí starých Slovákov? – malí Slováci.
Niekto si dokáže zarobiť aj špinením do vlastného hniezda.
Zvykajme si na dúhové pochody – za totalitu tolerancie!
Keby maďarská karta nebola reálna, nikto by ju nemohol vyťahovať.
Neumýva sa – a všetci sa mu zdajú špinaví.
Na oblečenie si nepotrpí, kabát obmieňa len pri zmene režimu.
Minulosť: doba kamenná, doba bronzová… Súčasnosť: doba smetisková.
Občania, pripútajte sa! Vchádzame do volebného obdobia.
Je to mudrlant, na všetko má názor, ale nie svoj.
Na morálku peniaze netreba.
Peniaze naplnia peňaženku, ale hlavu nie.
Šašov pribúda – a kráľov je stále menej.
Povedz mi, koho volíš, a ja ti poviem, kto si.
Polopravda je lož s dlhými nohami.
Podvodník – má čistý golier, ale špinavé ruky.
Niekedy mám dojem, že politické strany sú len odnože schránkových firiem.
(Aforizmy nájdete aj na portáli www.priestornet.com v rubrike Satirikon)
Ján Maršálek
————————————————————————————
PODPORTE nezávislé médium Humorikon – jediné slovenské internetové médium svojho druhu ľubovoľnou finančnou čiastkou! Všetok obsah na týchto stránkach je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie jednotlivých strán. Máme veľa nápadov ako sa neustále zlepšovať a ponúkať vám naďalej čo najkvalitnejší žurnalistický obsah. Pod hlavičkou slovenskej pôvodnej satiricko-humoristickej tvorby sú to všetky literárne žánre, vrátane humoresiek, rozhovorov, fejtónov a drobných literárnych útvarov. Prirátajúc informácie z rôznych podujatí! Kultúra na Slovensku je v závese a satira a humor sa dnes ako žáner objavujú v médiách iba ak sem-tam sporadicky. Hoci existujeme iba niečo vyše roka, bez vašej pomoci čitateľov a autorov sa ďalej nepohneme.
Mimochodom, zaznamenali sme už vyše 29 500 vzhliadnutí a obsahom je zaradenie za vyše ročné obdobie približne 1510 príspevkových strán od desiatok popredných slovenských i zahraničných autorov, profesionálnych humoristov, tvorcov duchaplného slova a vtipnej karikatúry!
Je tu možnosť ako nám pomôcť aj forma inzercie a reklamy. Na to vám vystavíme daňový doklad!!!
Ak nám chcete pomôcť skvalitniť noviny, respektíve podporiť slovenskú kultúru v oblasti humoru a satiry, ako i kvalitnú žurnalistiku, máte možnosť poukázať nám legálne 2% z dane na podporu Humorikonu. Sme riadne evidovaní na daňovom úrade. Prípadne telefonický kontakt: 0907 905 537.
Potrebné údaje: IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3
Môžete tak urobiť i prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————
