Fejtón
Médiá, reklama a propaganda
Novinár Ľubomír Huďo napísal knihu Mediálne krysy, v ktorej sa zameriava na tematiku masmédií, novinárskej práce i mediálnej manipulácie. Zvolený názov knihy sa môže zdať niekomu pritvrdý, ale autor vysvetľuje: „Krysa symbolizuje to, čo je skryté, utajené, škodlivé. V prípade paralely s človekom predstavuje nečestné konanie, takže prenesene je to zákerný a bezcharakterný človek… Nepochybne možno nájsť takýto ľudský druh v akomkoľvek odbore a sfére činnosti, no mediálne krysy útočia na myseľ a zdravý rozum ostatných ľudí v takom masovom rozsahu, že výsledky ich pôsobenia sú podobné moru…“ A dodáva, že väčšina novinárov dnes stojí na pozíciách kozmopolitizmu a ovplyvňuje ľudí prostredníctvom poloprávd a zakrývanej jednostrannosti.
Významným faktorom manipulatívneho ovplyvňovania je odvádzanie pozornosti od dôležitých otázok a tém a zahlcovanie verejného priestoru nepretržitým tokom bezvýznamných informácií. K tomu sa pridáva arogantné, povýšenecké delenie ľudí na rozumných a nerozumných, pokrokových a zaostalých, prijateľných a neprijateľných. Čím viac sa hovorí o tolerancii, tým menej sa tolerujú názory, ktoré sú v očiach samozvaných strážcov liberálnej demokracie nevhodné.
Atmosféra súčasnosti je poznačená zmätenosťou, tápaním a dezorientáciou. Ľahostajnosť niektorých sa premiešava s fanatizmom iných. Je ťažké orientovať sa v tej spleti propagandy a masírovania vedomia. Človek je v konečnom dôsledku odkázaný sám na seba, sám sa musí rozhodnúť, čomu a komu bude dôverovať, na ktorú stranu sa postaví, akú vieru bude vyznávať. Je teda dôležité chrániť si schopnosť zdravého úsudku a informácie si pokiaľ možno overovať, hľadať aj alternatívne možnosti či vysvetlenia toho, čo sa deje. V tomto kontexte pôsobí znepokojivo koncentrácia masmédií do veľkých nadnárodných trustov. Táto monopolizácia predstavuje „veľkého manipulátora“, ktorý pracuje v prospech takzvaných elít, respektíve vyvolených: „Všetky mainstreamové zdroje sa zliali do jedného názorového prúdu a ponúkajú iba jednostranný výklad s podsúvanými komentármi na usmerňovanie myslenia“ (Ľubo Huďo: Mediálne krysy).
Či už vidíme za súčasnými spoločenskými pohybmi a procesmi koordinované úsilie istej skupiny či skupín, alebo ich vnímame ako zákonité dôsledky odpadnutia od tradičných hodnôt, sme svedkami krízy zasahujúcej všetky sféry života – globalizácia narúša tradičné väzby, prehlbujú sa sociálne rozdiely, kultúra upadá a pod zámienkou ochrany demokracie sa páchajú neprávosti i zločiny.
Masmédiá, za ktorými spravidla stoja silné finančné skupiny, získali dosiaľ nevídaný vplyv – manipulujú s verejnou mienkou, osobujú si práva, ktoré im nepatria, obviňujú, rozdeľujú ľudí, informujú selektívne a presadzujú ideologicky podfarbenú politickú korektnosť, čo v podstate znamená potieranie neželaných názorov. Alexander Solženicyn vyjadril svojho času vďaku novinárom, respektíve masmédiám vo vtedajšom kapitalistickom svete, mediálna podpora mu pomohla dostať sa na slobodu, no zároveň neváhal povedať celú pravdu o práci časti novinárov: „Ich metódou je prenasledovanie, špehovanie, domnienky – v tom medzi sebou súperia. Prípad od prípadu som sa vzápätí po svojom príchode na Západ stále viac presviedčal o tunajšej desivej mediálnej hystérii, ktorá ma skľučovala a odpudzovala. Lacná interpretácia ľudských tragédií ma doslova šokovala“ (Alexander Solženicyn: Zrno medzi žarnovmi). Tieto slová boli napísané pred niekoľkými desaťročiami, avšak dnešný stav nie je o nič lepší, v niektorých ohľadoch je ešte horší. Vyhľadávanie senzácií, lebo tie si vraj žiada publikum, prechádza neraz do hrubého cynizmu.
Masmédiá dneška sa stali hlásnou trúbou pseudoliberalizmu. Otázka morálky bola zatlačená do úzadia, v popredí je nízka kultúra pôžitku. Všetko má byť zábavné – a výsledkom je ohlupovanie. Pod maskou zábavy, prípadne pod zámienkou práva na informácie sa často skrýva propaganda a rôzne formy ideologického alebo marketingového manipulovania: zamlčiavanie nepríjemných faktov, zverejňovanie neoverených a poplašných správ, nepodložené obvinenia, invektívy a takzvané nálepkovanie, čiže označovanie ľudí s inými názormi za extrémistov a nepriateľov demokracie.
Spôsoby manipulatívneho ovplyvňovania sú rôznorodé a v mediálnom a reklamnom prostredí dôkladne prepracované. Patrí k nim aj narábanie so strachom a emóciami, simulovanie objektivity a neutrality, alebo metóda prekrytia, pri ktorej dochádza k zámernému prekrytiu neželanej témy inou – senzačnou – témou. Načrtnuté nečestné spôsoby sa nedajú absolutizovať, ale nepochybne sú rozšírené: „Nie všetky masmédiá, a tým viac nie všetci novinári majú sklon podliehať nátlaku a uplatňovať manipuláciu v rovnakej miere, ba niektorí proti tomu bojujú a demaskujú takéto úsilie. Zároveň však existujú masmédiá i novinári, ktorých možno obviniť z vedomého a veľmi častého uplatňovania manipulácie na základe analýzy ich práce“ (Maciej Iƚowiecki, Tadeusz Zasępa: Moc a nemoc médií). Mediokracia sa všemožnými spôsobmi pokúša rozdrviť starý svet, považujúc ho za nemoderný a bigotný. Bojuje za premenu človeka. A vskutku, človek sa mení – na konzumenta a otroka módy. Kardinál Sarah konštatuje, že moc médií spočíva v schopnosti zaujať, ovplyvniť, vyvíjať psychický tlak a presvedčiť. Zvlášť mladí ľudia sa stávajú obeťou ilúzie, že práve to je svet slobody, v skutočnosti sa dávajú spútať a okrádať o čas i súdnosť: „Mediálne a finančné sily na Západe aktívne podporujú nové zákony. Ovplyvňujú populáciu a vyvolávajú v nej pocit viny… Neúnavne šíria správy, ktoré majú rozvrátiť povestnú verejnú mienku. Keď informačné prostriedky urobia svoju prácu, vyroja sa prieskumné agentúry a prinesú zaručené správy, že väčšina zmenila názor… Dozrel čas. Vitajte vo svete nehanebných lží, interpretácií a manipulácie. Vo svete otrokov. Psychická manipulácia využíva neobyčajne nenápadné a účinné techniky. Zlo sa mávnutím čarovnou paličkou stáva dobrom“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami). Trochu dlhší citát, ale bolo potrebné ho uviesť, pretože výstižne pomenúva stav vecí.
Žijeme v spoločnosti, ktorá sa nazýva otvorenou. Domnievame sa, že sme dostatočne a správne informovaní, lenže v skutočnosti sa na prvé miesto dostali dezinformácie a slovný balast. Utópia transparentnosti plodí paradoxy – vieme skoro všetko o nepodstatnom a skoro nič o tom, čo je podstatné, čo určuje alebo má určovať smerovanie nášho života.
JÁN MARŠÁLEK
——————————————————————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 24 500 vzhliadnutí !!!
Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
——————————————————————————————————————————————–
