Curicuum vitae
Slovenský spisovateľ Peter Cabadaj je Žilinčan. Venuje sa vo svojej bohatej činnosti písaniu esejí, literárnych vied, literatúre faktu, odbornej literatúre, poézii, próze a iným žánrom. Narodil sa presne 10. 4. 1966 v Žiline. V r.okoch 1980 – 84 absolvoval gymnázium v Žiline, 1984 – 88 študoval históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1990 – 92 filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1989 – 90 pôsobil ako odborný pracovník Biografickeho ústavu Matice slovenskej v Martine, v rokoch 1990 – 92 bol prednostom Obecného úradu v Terchovej, potom v rokoch 1992 – 95 riaditeľom Vydavateľstva Matice sloveskej v Martine, 1995 – 97 pracoval v slobodnom povolaní, 1997 – 99 ako odborný pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, od roku 2000 v NBiU Matice slovenskej, v júli 2000 bol poverený vedením novozriadenej SNK, a od roku 2001 jej kultúrnych a edičných aktivít v Martine. Popri časopiseckých príspevkoch sa prezentoval vydaniami humoresiek a úvah Keď sme v Terchovej budovali kapitalizmus (1992) a Kam sme sa to v Terchovej dobudovali? (1994), autor básnickej zbierky Môj psí tridsiatok (1996), cestopisných kníh Odskočili sme si do Argentíny (1994), Keď Švédsko tlieskalo Terchovej (1996), Sen zvaný Llangollen (1996), S Muchovcami po Austrálii (1997). Okrem toho vydal esejistické portréty významných osobností Terchovej Na osobnú nôtu (1998), spracoval portrét krajanského dejateľa Imricha Fuzyho, zostavil a vydal výbery z diela exilových autorov Kolomana K. Geraldiniho, R. Dilonga, M. Šprinca, Ľ. Bešeňovského, J. L. Doránskeho a i. a antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (1997). Vydal monografiu Slovenský literárny exil 1939 – 1990 (2002), knihu rozmanitých textov Nebo teplo apríl máj (2006), napísal scenáre televíznych dokumentárnych filmov o Rudolfovi Dilongovi, Gorazdovi Zvonickom, Jánovi Frátrikovi, Pavlovi Ušákovi Olivovi a o katolíckej moderne. Autor monografie Slovenské pivovarníctvo v toku času (2000). Dovolili sme si zaradiť jeho krátky príspevok o nestorovi slovenského humoru Viktorovi Kubalovi, ktorého výročie si pripomenieme o niekoľko týždňov.
Viktor Kubal a Zbojník Jurko stále žijú
(Spomienka na invenčného človeka a na prvý slovenský „animáč“)
Dovolili sme sa teda zaradiť príspevok Petra Cabadaja aspoň touto krátkou spomienkou na Viktora Kubala pri jeho blížiacom sa výročí jeho narodenia (20. 3. 1923 – 24. 4. 1997) a na prvý slovenský “animáč”. Spomienkou na na zakladateľskú osobnosť slovenského animovaného filmu, nestora slovenského humoru, zakladateľa nezabudnuteľného satiricko-humoristiského Roháča, muža, ktorý dlhé roky nosil v hlave nápad stvoriť kreslenú legendu druhého, ergo Jánošíka. Nečudo, v mladosti sa Viktor Kubal často zdržiaval v Terchovej, cítil legendárneho zbojníka takmer na každom kroku. Nuž si do svojho sveta dospelosti odniesol z detstva i Jánošíka a zvečnil ho umením jemu najbližším – animovaným filmom.
V roku 2000 bol Zbojník Jurko vyhlásený za najlepší slovenský animovaný film všetkých čias!
Viktor Kubal vytvoril neopakovateľné dielo, ktoré ho stále sprítomňuje. V rokoch jeho realizácie mal Kubal za sebou sériu úspešných diel. V prvej polovici 40. rokov nakrútil naše prvé kreslené tituly Únos (1942, nedokončený) a Studňa lásky (1944). Na umeleckú scénu vstúpil veľký talent, ktorého tvorbu charakterizuje originalita pri hľadaní námetu i spracovaní. Neskôr rozvíjal líniu vlastných autorských opusov: bol tvorcom námetu a výtvarného návrhu, scenáristom, režisérom a nezriedka aj strihačom a kameramanom svojich filmov. Do povedomia prenikol najmä televíznymi seriálmi (Peter, Puf a Muf, Janko Hraško, Panák z križovatky, Deduško, Valibuk, Čert a anjel…), anekdotami a karikatúrami, ktoré uverejňoval predovšetkým v humoristickom časopise Roháč. Tu zaplňoval dlhé roky nezabudnuteľný seriál Vaša Dita. To sa už začalo schyľovať k naplneniu umelcovho dávneho sna. Ako povedal: „Zbojníka Jurka som si vôbec nemusel vymýšľať. To bola moja srdcová téma. Veď už svoj prvý film som chcel nakrútiť o Jánošíkovi… Robil som ho dva a pol roka, alebo koľko. To nie je podstatné. Vždy si nakreslím záber, očíslujem ho, napíšem si, koľko bude mať metrov, koľko obrázkov. Tak píšem, píšem a zrazu zistím, že už mám pol hodiny. Tak som nakreslil asi 45 tisíc obrázkov a ďalších 600 pre pozadie. A medzitým týždeň čo týždeň cesty do Terchovej, aby som si naskicoval potok, alebo strom či skalu, aby to bolo vskutku terchovské.“
Scenárista a režisér v jednej osobe využil početné rozprávkové námety, ktoré na jánošíkovskú legendu nadväzujú a či ju rozvíjajú. A hoci snímku postavil aj na silných sociálnych motívoch, premietol ich cez optiku zhovievavého humoristu. Kubal dokázal zhutniť do syntetickej podoby obraz, líniu, tvary, gestá, zvuk a pôsobivú hudbu. Potvrdil povesť tvorcu svojrázneho vizuálneho rukopisu, ktorým svet vôkol pôsobivo šifruje do výtvarných skratiek.
Ako píše Peter Cabadaj: “Kubalov film ostáva neopakovateľným pohľadom na legendu, ktorú si tvorca vo svojom vnútri starostlivo strážil, ktorú takto videl, cítil a v takejto podobe chcel odovzdať ďalej. Pretlmočil vlastné vnímanie fenoménu do pozoruhodného umeleckého diela, ktoré citlivým zvýraznením národnej hrdosti, ľudským nadhľadom a lyrickým romantizmom zaujalo množstvo divákov. V pamäti ostane hádam navždy zapísaná jedna z posledných sekvencií filmu, keď namiesto Jurka obesili atrapu zo slamy.” Tento záver originálne korešponduje s ľudovou tradíciou, podľa ktorej „meno Jánošíka nikdy nezahynie“. Umelec si dobre uvedomoval, že keď nemôže zahynúť legenda, ako môže byť v jeho filme popravený jej symbol a stelesnenie?! „Nakoniec som sa rozhodol karikovať i Jánošíka. Nie však v komickom, ale heroickom zmysle, a tak som po mnohých skicách navrhol štylizovanú postavu štíhleho, statného junáka, z ktorého vyžaruje sila, istota a mrštnosť… Je dosť pravdepodobné, že niektorí diváci mohli byť prekvapení evidentným odklonom od historickej skutočnosti príbehu. A to je vlastne dôvod, prečo som z neho urobil Zbojníka Jurka. Teda nie takého, akým bol (to by už dnes ťažko niekto dokázal), ale akého si ho vytvoril jednoduchý ľud vo svojich predstavách. Spravodlivého, ktorý sa nemohol nečinne prizerať krivdám páchaným na poddaných. A čistého, ktorý tieto krivdy napravoval bez násilia, bez krvipreliatia…“
Od premiéry sa prvý slovenský dlhometrážny kreslený film stretol s nadšeným diváckym ohlasom a získal aj niekoľko prestížnych uznaní (Teherán, Montecatini, Gijon, Lyon, Espinho…). Z domácich pripomeňme Cenu Jiřího Trnku na XVII. festivale filmov pre deti (1977). V roku 2000 bol animovaný film Zbojník Jurko vyhlásený za najlepší slovenský animovaný film všetkých čias!
Peter Cabadaj, kresba František Mráz
——————————————————————————————
PODPORTE naše spoločné humoristicko – satirické nezávislé médium…
Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na spravovanie a skvalitňovanie stránok Humorikonu. Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499. Ďakujeme!
Príjemné čítanie a víkend!
——————————————————————————————–
