BESEDNICA
Prognostický pohľad do blízkej budúcnosti
Nevpúšťajte hada do vtáčej voliéry!
Podľa viacerých nových a najnovších prieskumov preferencií politických strán výrazne vedie novovytvorená politická strana HLAS-SD, teda jedna z dvoch odnoží sociálnej demokracie u nás. Je to – zatiaľ len v rovine prísľubu – výrazná korekcia výsledkov parlamentných volieb z predjarných čias minulého roka.
Korekcia smutnej skutočnosti, keď početní naivní slovenskí voliči naleteli falošným prísľubom samoľúbeho proroka Matoviča, tohto trnavského daňového podvodníka, dvorného šaša, plagiátora a korupčníka, osobnostne labilného jedinca, neskoršieho krátkodobého premiéra, ktorý sa v tragických a komplikovaných časoch koronavírusovej pandémie pohyboval na vládnej scéne ako pomätený slon v porceláne, produkujúci chaotické prešľapy, prechmaty a traumy.
Nápravná inklinácia mnohých voličov smerom k sociálnodemokratickej strane HLAS-SD s racionálne uvažujúcim a realisticky reagujúcim predsedom Pellegrinim je pochopiteľná – veď nás chudobných a vykorisťovaných je podstatne viac ako buržujov, hoci podaktorí z tejto početnej vrstvy boli pred voľbami a v čase volieb poriadne oslepení happeningom bitkára a provokatéra Matoviča. Spamätúvanie a cúvanie od „trnavského zázraku“ a odhaleného kaukliara je teda logické a štatisticky preukázané. Čo však z tohto vyplýva pre najbližšiu budúcnosť?
Bez ohľadu na to, či pôjde o voľby predčasné alebo vo zvyčajnej, zákonom stanovenej štvorročnej perióde, črtá sa tu volebná dominancia sociálnej demokracie, najmä strany HLAS-SD, pravda, pokiaľ jej predstavitelia neurobia nejakú hrubú chybu, či dokonca niekoľko takých chýb, ktoré by znechutili a odradili voličov. Lenže…! Ale…! Ak preferencie sociálnej demokracie do termínu volieb neporastú nevídaným, priam raketovým tempom, potom je vysoko pravdepodobné, že víťaz volieb bude musieť pribrať do počtu do vládnucej koalície aj niektorú z terajších, sociálnodemokratickým ideálom cudzích koaličných strán. A tu zakopne o poriadne čertovo kopýtko!
Z hľadiska racionálnych, ekonomicky únosných, ba podaktorých až prospešných úvah, zámerov i krokov Sulíka, bude sociálnodemokratický víťaz (ten vysoko pravdepodobný!) asi musieť povolať do procesu vládnutia práve najantisociálnejšiu stranu s najantisociálnejším vodcom! Pred viacerými rokmi, keď sa Sulík predral u nás do vrcholovej politiky a do povedomia verejnosti pripomenul som vtedy čitateľom časopisu Extra plus nástup diktátora stalinského typu prostredníctvom ironickej paralely medzi priezviskom Sulík a obľúbenou piesňou sovietskeho diktátora Josifa Visarionoviča Stalina „Suliko“. Politicky inkubovaný slovenský diktátorik zlikvidoval napokon Radičovej vládu. Ale vráťme sa z minulosti do predpokladanej najbližšej budúcnosti. Sulík ako racionálne uvažujúci a plánujúci ochranca oligarchov, ekonomiky a trhového hospodárstva, ako odporca hysterických a neplodných protiepidemických opatrení, je zároveň nulovým nositeľom sociálneho cítenia, sociálnej solidarity, sociálneho súcitu. My, dôchodcovia, sme preň iba ekonomická záťaž. Nevytvárame predsa nijaké hodnoty – a on zvysoka kašle na to, že dôchodcovia po celý svoj produktívny život hodnoty vytvárali a svetoobčiansky, prozápadne orientovaní vládnuci politici za cenovú babku, ale za lákavé provízie mohli tieto hodnoty vypredať a zašantročiť novým zahraničným majiteľom.
Spletitý rébus? Dilema ako hrom? Ak vylúčime straničku patologicky mocibažnej bábkoherečky bez náležitých znalostí, ale aj pseudostrany OľaNO s Matovičom na čele („rodinnú“ stranu zvodcu Kollára zatiaľ nechajme bokom) zostáva nám strana vodcu Sulíka. Racionálneho politika, schopného úspešne viesť podnikateľskú vrstvu našej spoločnosti. Žiaľ – či z hľadiska kapitalistickej ideológie celkom logicky? – zároveň ide o asociálne monštrum. Jeho asociálnou ideológiou nasiakla aj istá členka jeho strany a poslankyňa parlamentu (!), ktorá do rozhlasu, kde ju počulo celé Slovensko, vykričala tézu o neužitočnosti dôchodcov ako skupiny neprodukujúcej nijaké hodnoty. Nuž pripustenie sulíkovcov do možnej sociálne cítiacej i konajúcej vlády a vládnucej koalície by pripomínalo drastický zoologický obraz: vpustenie prudko jedovatej kobry, ľahko šplhajúcej po stromoch, do vtáčej voliéry! Bolo by rozumné vpustiť hada do košiara? Navyše rozpínavá digitalizácia, automatizácia a robotizácia vyvolajú aj v našej domovine pandémiu nezamestnanosti. Mať v takýchto zlých časoch vo vládnej koalícii takéhoto tvrdého asociála aj s jeho nohsledmi by bolo veľmi nebezpečné!
A tak nám ako doplnková zostáva vlastne len strana Sme rodina. Pravda, pokiaľ preferenčne zosilnie oproti súčasnému stavu. Táto strana verbálne hlása sociálny program, takže aspoň programovo, akože na papieri, je prienik možný. Verbálne ho hlása, ale realita je zatiaľ iná, na spôsob českého sloganu „skutek utek“. Priznávam, že neviem, či ten chudobný výsledok je výsledkom ignorancie, ich falošného evanjelia, alebo len dôsledkom nedôraznej aktivity, mľandravého konania v rozpore s dravými sľubmi. Ale – a to je zjavný paradox – táto strana, zakomponovaná do možnej víťaznej koalície, ak by nechcela zosmiešniť svoj verbálny program, musela by naozaj prispievať k jeho realizácii. Takže by, čuduj sa svete, mohla byť užitočným členom sociálne aktívnej vlády a parlamentnej koalície.
Jarné sentencie
Keby som nečítal more správ o otepľovaní Zeme, uveril by som, že s druhou vlnou koronavírusu prišla k nám aj druhá vlna zimy.
Po nekonečnej zime prichádza jar s aprílovými prehánkami a májovými mrazmi, zidealizovaná básnikmi.
Zjari nahradila drahý kožuch lacným úsmevom.
Generačné rozdiely vyniknú zjari: mladšia generácia sa oblieka podľa kalendára, staršia podľa teplomera.
Keď je v ovzduší okrem smogu ešte aj alergizujúci peľ, máme tu životodarnú jar.
S nástupom jari sa všetko prebúdza k životu s neskrotným elánom. Ešte aj chronické choroby.
Jar je krásna, lebo sa v nej môžeme vyhovárať na únavu, zdôvodnenú lekárskymi poznatkami.
Pesimistova predstava jari býva spätá výhradne len s Jarou na umývanie riadu.
Poéziu jari sme zredukovali na ekonomizovanie snežienok.
Teoreticky je jar meteorologicky bláznivé prechodné obdobie, ktoré prakticky môže trvať až do jesene.
Kedysi sa zjari otvárali srdcia. Dnes garáže.
Koncom jari sa v mužoch prebúdza hubárska vášeň, ktorú ich ženy vidia len ako zriedkavé úlovky, ale častú neprítomnosť.
Oblečenie mnohých dcér slabo chráni pred májovým chladom i pred celoročnou závisťou.
Láska má k dispozícii celý mesiac máj, no láskavosť v ére kapitalistickej rivality nemá ani deň.
Prvé jarné dekoltáže nám seniorom na chvíľu vracajú orlí zrak.
Morality a iné hity
Kráčať s duchom módy? To si dnes už žiada bezduché opičenie a kráčanie v džínsoch deravých na kolenách.
V detektívke býva vrahom záhradník, v ekológii drevorubač.
Na odhodenie úspešnej masky je potrebná fantastická odvaha!
Slovo do bitky býva často slovo nejakého dobytka.
Bolo to také malé espresso, že by sa doň pomestili všetci nepodplatiteľní s nedoplácajúcimi.
Šťastie je abstraktné slovo, ktoré nás celkom konkrétne trápi.
Iba na plagáte je každé slovo veľké.
Máme prostriedky proti sepse. Čo však užiť proti skepse?
Strácanie nepriateľov? Skvelý pocit. Ale nestrácajte ich z očí!
Je to síce nepodarok, ale inovovaný.
Zopár ľudí si robí starosti. Ostatní si robia čo chcú.
Nemiestne nároky najskôr uplatníš v miestnom kroji.
V lekárňach s úľavou zisťujeme, že v neduhoch nie sme sami.
V hre na Indiánov priťahuje deti kolujúca fajka mieru.
Dnes si ľudia z návštev zámkov a kaštieľov navykli odnášať už aj materiálne hodnoty.
Automobil venovaný decku za výborný prospech môže zhoršiť jeho známku z chovania.
Zo žiarlivých manželiek vyrastajú domáce vreckárky.
Voľba manželského partnera sa zvyčajne spája so sľubmi takmer volebnými.
Veľké peniaze i veľké dubáky vídame zvyčajne len v cudzích rukách.
Životný úspech je často len maskovaná forma parazitizmu.
Nevkus predáš najľahšie vtedy, ak ho núkaš draho.
Nestačí mať správnych priateľov. Treba ich mať na správnych miestach.
Epigramáž
Mazaný prievozník
Defetizmus neschvaľuje,
skvele zvládol cech.
Vždy každému vychvaľuje
protiľahlý breh.
Otvorili nočný klub
Hoci vraj morálne klesali,
v rodine stále viac plesali.
Každý z nich dal zbohom platu,
veď už našli žilu zlatú!
List do hladovej doliny
Neviem chlapče prepustený,
či sa naješ dosýta,
či ťa nájde a prichýli
náhodilá charita.
Revízia príslovia
Kto šetrí, má za tri.
Ten výrok správny bol.
Dnes hlásať sa patrí:
Kto šetrí, má za pol.
Až sedem?
Sedem statočných spolu
vraj neporazí nik.
Až sedem takých spolu?
To je filmový trik!
FEJTÓN
Tahitská odysea a jej prínosy
Do populárneho športového časopisu FAULY A PREŠĽAPY prišiel otvorený list podpísaný nečitateľnými podpismi členov akčného výboru TAHITI-TEAM. Obsahoval toto vyhlásenie:
Po viacerých skrivodlivých mediálnych útokoch na našu športovú výpravu na vzdialené Tahiti obraciame sa na verejnosť prostredníctvom médií týmto otvoreným listom. Chceme ním vyvrátiť všetky invektívy a nahradiť ich objektívnym pohľadom a pravdivým vysvetlením.
Hoci sa naša športová výprava boxerov skladala z 9 športovcov a 87 športových funkcionárov, teda dovedna z 96 účastníkov, nepokladáme túto skladbu za nadmernú či neúnosnú. Pomer 87 ku 9 umožňoval – tak ako je to v civilizovanom svete zaužívané – dokonalý servis pre zúčastnených športovcov. Rozhodne vytváral na to všetky predpoklady. Veď takto na Tahiti mohlo jedného športovca obskakovať deväť celé šesť desatín technického personálu v podobe zúčastnených funkcionárov. Problémom bolo práve tých šesť desatín technickej obsluhy, ktoré pri najlepšej vôli nemohli predstavovať jedného uceleného človeka. To je však chyba nášho, dnes už zasa odvolaného vedenia, ktoré z nepochopiteľných pohnútok šetrenia na nesprávnom mieste nedovolilo odštartovať 90 funkcionárom, ale redukovalo pôvodný servis o trochu ľudí na konečný počet 87.
A čo povedať na námietky, že ani týchto 87 funkcionárov nesplnilo svoje poslanie? Rozhodne to nie je ich chyba, ale chyba nášho odstupujúceho vedenia, ktoré nešpecifikovalo, podčiarkujeme, nešpecifikovalo jasne a jednoznačne každému zo zúčastnených 87 delegátov jeho povinnosti. Nie je vylúčené, že k tejto elementárnej chybe a nejasnostiam prispela práve absencia spomínaných troch funkcionárov, ktorí boli na poslednú chvíľu z letiska odvolaní, čo dezorientovalo ostatných delegátov. Chýbajúce kádre sa už v súostroví Tahiti nepodarilo nahradiť, čoho dôsledkom bol absolútny nedostatok odbornej starostlivosti o našich borcov.
Ozvali sa hlasy, že našich funkcionárov vyslaných na Tahiti nikdy nebolo vidno v športových priestoroch. Pripúšťame túto skutočnosť, ale treba brať do úvahy, že súostrovie Tahiti oplýva početnými neodolateľnými krásami a kráskami, takže koncentrácia na prácu je tu sťažená, ak nie naskrze nemožná. Na našu obranu uvádzame, že čosi podobné sa prihodilo aj iným zahraničným výpravám, najmä mexickej.
Prečo sme teda zvolili za cieľ našej boxerskej konfrontácie práve Tahiti, ktoré sa napokon ukázalo byť kardinálnym omylom? Nuž pre zúčastnenú svetovú športovú elitu, potrebnú na objektívne zmeranie síl, ale aj v súvislosti s istým špecifickým chýrom, ktorý sa rozšíril medzi našimi športovcami. Na Tahiti sa v čase tohto svetového merania síl mala vyskytovať aj výprava zo súostrovia Fidži, známeho svojím kanibalizmom. Ktosi rozšíril zvesť, že knockautovaných boxerov budú domáci usporiadatelia predávať Fidžanom ako konzumné biele mäso v štartovacej cene jeden dolár za kilogram omráčenej váhy. My ako poverení vedúci výpravy sme túto fámu nevyvracali. Veď tento hoax pozitívne pôsobil na vôľové vlastnosti našich športovcov, na ich dravú chuť po víťazstve, ktoré by ich uchránilo pred konzumáciou na Fidži.
Naši boxeri, napriek zlyhaniu servisu zo strany 87 funkcionárov, čestne obstáli v tomto medzinárodnom meraní síl. Hoci nám podplatení a neobjektívni rozhodcovia 7 z 9 borcov diskvalifikovali, zvyšní dvaja skvele obhájili naše farby. Prvý z dvojice obsadil veľmi pekné 76. miesto, čím sa nezmazateľne zapísal do dejín nášho boxu a podnes ho ako úspešného reprezentanta pozývajú do prominentných boxov a lóží. Druhý z dvojice získal 139. miesto, čo sa podaktorým vyrývačom zdá trochu málo. Tí však málo vedia o tvrdej konkurencii, úplavici a ničivom cyklóne, čo všetko sa prehnalo počas turnaja týmto súostrovím! Navyše sa tu strácali nielen naši funkcionári, ale aj naši borci. Nemali v tom prsty kanibali z Fidži, ale tahitské krásavice a miestni barmani. Našich borcov sme postupne nachádzali v nočných podnikoch. Sme hrdí na to, že v baroch si všetci deviati vyboxovali náležitú autoritu, takže sme sa aj naším pričinením vo svete zviditeľnili.
Azda najviac sa nám vytýka, že sme na Tahiti zobrali aj 11 lyžiarov – slalomárov, hoci tu vôbec nepoznajú sneh. Nedorozumenie vzniklo nesprávnym prekladom na sekretariáte – v skutočnosti išlo o vodný slalom. Aby sa naši lyžiari – slalomári necítili zbytoční, skúsili si vodný slalom v tunajšom príboji plnom obrovských vĺn a ešte väčších žralokov. Podnes ich hľadá pobrežná polícia, ktorá nás cez internet ubezpečuje, že ich istotne nájde, aspoň v podobe ostatkov. Ich príbuzných sme predbežne o ničom neinformovali, aby sme im nezobrali vieru v zmysluplné pôsobenie týchto slalomárov v Pacifiku. Najlepšie by bolo, keby všetci príbuzní uverili v magické pôsobenie tichomorského raja, že tam ich slalomári uviazli na celý život podobne, ako istý mediálne známy švédsky turista, ktorý pôvodne priletel na Tahiti len na 14 dní, no žije tam podnes.
Pri zhovievavejšom pohľade na našu v princípe úspešnú výpravu, ktorá nám vydobyla 76. miesto, bolo by žiaduce ospravedlniť určité chybičky krásy, ktoré toto podujatie nesporne malo. Veď my sme na Tahiti išli predovšetkým získavať skúsenosti, ktoré nás privedú k novým víťazstvám, a zbavovať sa detských chýb, aké sú nevyhnutnou daňou za nehynúcu vôľu víťaziť a vzorne reprezentovať našu krajinu. Preto odmietame nespravodlivé urážky i narážky a podávame trestné oznámenia na všetkých páchateľov tohto nactiutŕhania.
Česť pamiatke našich 11 slalomárov!
Milan Kenda
