Dnes aktuálne srbský aforista Ivo Mijo Andrić

 Úvodná stránka / aforizmy aforizmus humorná satira Šipak Journal Šipak sipak.rs Ivo Mijo Andrić/: K(L)ASNI AFORIZMI I RANI RADOVI

K(L)ASNI AFORIZMI A RANNÉ PRÁCE

Úrady nás ubezpečujú, že všetko je v našich rukách.  A…naše sú ruky sú prázdne.

Ochotu obetovať sa iným by uvítali, lenže už nemáme sa už čoho zrieknuť a vzdať.

Mínus odbory a mínus pracujúci, je vždy plus pre zamestnávateľov.

Politici sa delia na dve skupiny. Jedni pracujú pre seba a iní zasa pre seba.

So súčasnými cenami palív vstúpime do Európy asi pešo.

Kým sa odbory a pracovníci zhromaždili, štát im všetko zobral.

Zamestnanci sa obávajú bankrotu, a zamestnávatelia tiež.

Keď sa krajina dostane do krízy, najviac to postihuje tých, čo pracujú.

Sme pracovití ľudia. Polstoročie sme budovali socializmus a  za pár mesiacov sme ho zbúrali.

Vplyv robotníkov sa šíri. V socializme mali továrne, a teraz mnohí dostanú k dispozícii aj prázdne ulice.

Kto hovorí, že naši pracovníci sú hladní? Práve teraz majú všetkého už dosť.

Je dobré, že nám otvorili oči. Ale nie je dobré, že nám pred očami zatvorili dvere.

Nielen honoráre, ale ani poctivosť sa dnes nevypláca.

Beda boháčom! Vždy boli v menšine.

Socializmus je súčasťou robotníckej minulosti. Sociálna sieť je ich budúcnosť.

Ešte stále nemáme sociálny štát. Naša krajina je zatiaľ iba sociálny prípad.

Robotník je robotníkom len vtedy, keď pracuje. Keď nepracuje, je gentleman.

Pre zamestnancov je to čoraz ťažšie. Ktovie ako sú na tom nezamestnaní?

Odkedy sme sa osamostatnili, Vždy sme na niekom závislí.

Predtým, ako určíme východiská z krízy, musíme označiť vinníkov.

Aj medzi zlodejmi sa nájdu dobrí a zlí žiaci. Dobrí idú na vysoké pozície, a zlí za mreže.

Vysnívaný politik sľúbil najviac, keď spal.

Bojujeme zo všetkých síl, aby sme zachránili naše továrne, Motyky a vidly, sú našimi nástrojmi.

Zdá sa, že starý príbeh sa opakuje. Pracovníkom ponúkajú menej chleba a viac hier.

Neraz sa bývali silní ako býci správajú sa ako šialené kravy.

Smútok robotníkov je príliš veľký, Plat praskne a nie sú žiadne rezervy.

Máme stále viac úbohých ľudí, navyše hlupákov neustále pribúda.

Oslobodili sme krajinu. Teraz nás majú kde pochovať!

Niektorým je to jedno. A pre niektorých všetko ostatné.

Dobrí ľudia sú kŕmení materským mliekom a zlí nenávisťou.

Sme súčasťou západnej civilizácie. A čo ten doterajší, východný?

Boh všetko vidí, no u nás sa kradne verejne.

Aby sme sa potešili ako verejnosť, naši politici navštevujú verejné domy čoraz častejšie.

Nebojte sa dlhov. Aj tak to dlhujeme našej krajine.

Máme čoraz viac ľudí, ktorí otvorene priznávajú chyby, ale iných ľudí.

Socializmus nás naučil, čo je to „bieda filozofie“. Kapitalizmus nás učí, čo je filozofia biedy.

Naša demokracia je mladá. Preto nečudo, že občas je pokakaná.

Zastavte výzvy. Správajte sa ako všetci ostatní normálni ľudia.

Skôr ako skočia, niektorým treba povedať – STOP!

Náš štandard je taký vysoký, že ho vo vlastnom dome nevidíme.

Rozdiel medzi maliarom a politikom je v tom, že maliar má rád akt a politik aktovku.

Naši občania majú právo sťažovať sa. A byť ľutovaný!

Najťažšie sú pre mňa spln mesiaca a prázdny žalúdok.

Dobrý človek by mal byť známy. Zlo predsa treba poznať a uznať.

Niektorým treba uznanie priznať, iným treba uznanie vnútiť.

Súťaže sú pre tých, ktorí nemajú žiadny vzťah k športu.

Žena je schopná, kým nepovie NIE. Keď povie NIE, vyhlásia ju za neschopnú.

Po odstránení predvolebných plagátov, len sľuby zostávajú visieť.

Ľudia sú najmúdrejší, ktorí na všetko rýchlo zabudnú.

Socializmus rýchlo zlyhal potom, keď v neho začali slepo veriť aj ateisti.

Keď si ľudia zvyknú na ťažkosti, je ich ťažké ho od toho odučiť.

Dnes každý stojí za právnym štátom, no málokto to dodržiava.

Rozdiel medzi starým a novým politikom je v tom, že teraz každý starý politik ako nový.

Akými cestami sa vyberieme v budúcnosti? Zdá sa, že sme sa dostali na vedľajšiu koľaj.

Kým sme sa preskupovali, iní obsadili vládnuce pozície.

Skutoční bojovníci cítia hviezdne chvíle, až keď sa ocitnú v podzemí.

S nami je vždy ľahšie nájsť smer, ako vinníka.

Vo vojne sa nevedelo, kto pije a kto platí. V pokoji vieme, kto platí.

Niektorí občania sú lojálni len keď sú namazaní.

Nebyť nás, Mohykán by bol stále posledný.

Tí, ktorí majú ústa sú plné rodnej zeme, tí na krajinu pľujú najviac.

Máme stále menej roľníkov, pribúda malomešťanov.

Vyvážame ľudí a dovážame hospodárske zvieratá. Ale stále sme nepokryli dovoz – vývoz.

Máme čoraz viac filozofov. Ľudia rozmýšľajú, ako prežiť.

Spoločnosť je čoraz viac stratifikovaná. Na tých hore a na tých – dole.

Kým farmári sejú úrodu, politici pokračujú v rozsievaní ilúzií.

Ak pestujete nádej, musíte ju dobre pohnojiť.

Na ceste k lepšej budúcnosti, nás čaká veľa výmoľov.

V socializme sme nemali slobodu myslenia. Teraz si myslíme, že sme slobodní.

Vstúpili sme do tretieho tisícročia. Do tretice všetko dobré! 

Robotník! Ako trpko to znie!

Naši robotníci a roľníci boli naklonovaní. Mnohí už dávno zomreli.

Svet spočíva na mladých! A na tých starých čaká zem!

A vlci sú sýti a ovce na ražni.

Ľahkí ľudia sú ako ľahké veci. Vždy vyplávajú na povrch.

Už žiadne červené čiapočky. Ale preto je vlkov stále viac!

Je to pre nás pekné. Umierame na krásu.

S bohatými sa nedá zahrávať.

Najhoršie je, keď chudobní matematici, začínajú počítať.

Práca stvorila človeka a zlodejstvo stvorilo bohatých.

Všetci, ktorí hrali Sizyfa, dosiahli vysoko.

Keď ti bude ťažko, odľahči sa!

Poznám pár ľudí zo Skorojeviča, ktorí nie sú zo včerajška.

Blahoslavení sú chudobní.  Nemajú čo stratiť.

Chápem, že musíme počkať. Nie je mi však jasné, na čo čakáme.

Stali sme sa rovnako zmýšľajúcimi. Myslíme si, že sme rovnakí.

Blahoslavení dlžníci zostanú v pamäti najdlhšie.

Ak by sa vytvorilo viac pracovných miest, niektoré by boli okamžite zatvorené.

Ekonomický život v našej krajine, je dávno mŕtvy.

Kto šteká s vlkmi, väčšinou skončí v putách.

Rozdiel medzi bohatými a chudobnými je ten, že tí čo majú majú a ostatní si myslia, že aj oni budú mať.

Počet šialených ľudí klesá. Zmätených ľudí pribúda.

Ivo Mijo Andrić

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments