Jeden z ďalších posledných mohykánov slovenského humoru, dramaturg, scenárista a publicista je Vladimír Javorský zo Žiliny. Narodil sa v roku 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov, okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii…Žije a tvorí v Žiline.
Rozhovor s autorom o umeleckej tvorbe, o kráse prírody aj o nepoučiteľnosti ľudstva…
Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta
Ján Maršálek: Pán Javorský, viem, že stále tvoríte, kreslíte, píšete – prejavujete sa v niekoľkých oblastiach umenia. Čomu sa venujete v týchto dňoch?
Vlado Javorský: V súčasnosti sa aktívne venujem dokončeniu svojej štvrtej knižky aforizmov Za hrsť drobných IV. Je to mravčia práca, vybrať z tisícok viet „najmúdrejšie a najvtipnejšie“. Ponechávam na čitateľovi, aby to posúdil. Knižka by mala mať okolo 500 aforizmov. Pravdepodobne si ju budem aj sám ilustrovať, také bývajú neraz požiadavky vydavateľov. Venujem sa aktívne kreslenému humoru, každý deň prinesie nové a inšpiratívne témy. Osobne to za prácu nepovažujem, je to relax. Dokončil som poznámky na divadelnú hru, ktorú píšem pre Komorné divadlo v Martine. Čakám na jesenné daždivé počasie a monodrámu hádam konečne dám dohromady. S umením to je ako s ovocím. V autorovi téma i príbeh musí dozrieť. Očakávam vyjadrenie z istého renomovaného vydavateľstva k môjmu románu Noah. Búrlivé reakcie okolia na rukopis mám šťastlivo za sebou. A poézia? Niečo dokážem vyjadriť kresbou, niečo pár slovami, ale humoristi nie sú len plodnicami srandy. Sú to vnímaví a citliví ľudia. Preto tá poézia, ale tá potrebuje viac inšpirácie, viac intímnych prežitkov a duchovných zážitkov. A tie nebývajú chlebom každodenným, i keď ako by sme po nich túžili. Sú nám podávané po kvapkách…
J. Maršálek: Tvorivý človek vytvára krásu, ale ju i vyhľadáva, inšpiruje sa ňou. Nevyčerpateľným zdrojom podnetov je príroda. Súhlasíte? Nachádzate si čas na prechádzky či vychádzky, výlety či túry, túlanie sa krajinou? A kde všade nachádzate krásu?
V. Javorský: Múdry považuje čas za najcennejšie, čo máme grátis. Využívam ho rovnomerne na tvorbu i na oddych. S manželkou Marcelou trávime veľa spoločného času prechádzkami, nákupmi, a ak počasie dovolí, veľa cestujeme. Zatiaľ vyhľadávame čarovné zákutia našich miest, vychutnávame si tamojšie gurmánske špeciality a v neposlednom rade trávime dosť času na túrach. Slovensko je nádherná krajina. Istú čas detstva som strávil v srdci Nízkych Tatier, spolu s istým českým fotografom som prebrúsil Veľkú Fatru, hrebeňovky majú svoje čaro a srdcu blízka mi je Malá Fatra. Tam sa vraciame, vyberáme si náročné terény, až nám je niekedy do zúfania, ako nás bolia nohy. S úsmevom…Pri nakrúcaní seriálu Encyklopédia Slovenska, ktorý som písal rok a nemenej toľko i nakrúcal, spoznal som skoro každý kút našej vlasti. Hory, kultúrne pamiatky, hrady…S filmárskym „náčiním“ obťažkaní sme so štábom liezli neraz tam, kam sa iní nedostali. Paradoxne necítim únavu, na akú sa sťažuje moja generácia.
J. Maršálek: Popri kráse prírody nemôžeme nevidieť tiež jej silu, niekedy ničivú, ako aj klimatické zmeny, respektíve vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Ako vnímate tieto problémy?
V. Javorský: Príroda je mocná, hovorieval chirurg, ktorému som pri operáciách asistoval. Príroda žije svojím životom. Hanobíme ju odpadkami a zlými zásahmi, akoby sme nevedeli, že nám to raz vráti! Dali sme ornú pôdu chamtivcom a nie roľníkom. Tí sa o pôdu starať nevedia, len ju žmýkajú vo výnosoch. Prvý lejak zaplaví najbližšiu dedinu ornicou… Príkladov sú stovky. Prestali sme regulovať potoky, starať sa o lesy. Rúbeme ako po nebohom, nejeden si namýšľa, že rubáš má vrecká. To sú tie klimatické zmeny. Znečistený vzduch a voda. Kráčajú s nami dejinami. Nehovorí sa v Biblii o potope sveta? Zem odkryla dôkazy, potopa musela byť naozaj veľká. Prírodná katastrofa zmietla z planéty obrie zvieratá, vo veľmi krátkom čase vyhynuli neandertálci. Najväčší dobyvateľ území Džingischán nešiel po zlate. Klimatické zmeny, najmä sucho, spôsobili, že jeho ľud a stáda nemali potravu. Migroval, ako aj celé národy…Prirodzený jav. Túžba prežiť je rečou matky prírody. A už sami vnímame dopad tých negatívnych zmien. Ľudia z oblastí subtropickej Afriky, Etiópie či Eritrei odchádzajú prežiť. Otázkou je, či prežijú tí, ktorí im teraz podávajú pomocnú ruku. Obávam sa, že nie…
J. Maršálek: Súčasnosť – to už hádam nikto nespochybňuje – sa nesie v znamení krízy, ktorá dostáva rozličné prívlastky: ekonomická, politická, kultúrna, hodnotová, celospoločenská… kríza migračná. Popritom sa stále vo svete rozhárajú menšie či väčšie vojnové konflikty. Nepoučili sme sa? Je ľudstvo vôbec schopné poučiť sa?
V. Javorský: Žiadna migračná kríza nejestvuje. Ide o vopred pripravenú a sofistikovanú inváziu. Dokonale logisticky a finančne zabezpečenú. Za všetkým hľadajme peniaze, myslím na zisky. Imigrácia, najmä z Afriky, priniesla pár jedincom miliardové zisky bez ohľadu na dôsledky. Finančný kapitalizmus nabral druhý dych. V Afrike vojna nie je. Kmene sa medzi sebou klbčia tisíce rokov. So stratami, tak to v boji o prežitie funguje. K prameňu prichádzajú ako prví nie tí najsmädnejší, ale najmocnejší. Taká je hierarchia v prírode. Iným príkladom je Sýria. Vie vôbec niekto, že v podstate občiansku vojnu rozpútali klimatické zmeny? Farmári ubíjaní suchom a nedostatkom vlahy zúfalo prosili vládu o pomoc. Nedočkali sa, a tak začali migrovať do miest opúšťajúc vyprahnuté polia a pastviny. Tam medzi domácimi a novousadlíkmi vznikali trenice…Svoju polievočku si prihriala i nenávisť medzi sumitmi a šítmi. Základ každej vojny. K tomu sa prilepia mocenské záujmy nadnárodných spoločností a veľmocí. Každá vojna sa raz skončí a ľudia sa inštinktívne navrátia do svojich rodísk a domovov. Je úžasné, čo človek dokáže postaviť medzi dvoma vojnami, aby to potom mohol opäť zničiť! Bývalé koloniálne štáty, akými sú Británia, Francúzsko, Holandsko či Belgicko majú s multikultúrou už nejaké skúsenosti. Zvláštne, že nič nepodnikajú v tom, aby sa zachovala ich vlastná kultúra. Doplácajú na najväčšiu udalosť dvadsiateho storočia. Pád kolonializmu! Oslobodila sa miliarda ľudí. V prvopočiatkoch ich sloboda zaskočila i dezorientovala. Ako tomu bolo u nás po roku 1989…Zistili sme, že sloboda je v podstate najväčšia nesloboda! Tak to vidím ja. Ľudstvo je nepoučiteľné! Tie konflikty na rôznych častiach planéty sú ako ventil. Vypúšťajú paru – a stojí za zmienku, že každá vojna či vojnové konflikty posúvajú svet dopredu. Vo vývoji technológií, v inováciách, vo vnímaní zmien, ktoré nutne prichádzajú. Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta. Zdôrazňujem, že ľudstvo nemá pamäť, preto robí stále tie isté chyby. A samozrejme na to dopláca.
J. Maršálek: So spomenutými problémami (klimatické zmeny, politická nestabilita, vojnové konflikty) súvisí už tiež spomenutý migračný pohyb. Nelegálna migrácia si zrejme vyžaduje iný prístup kompetentných ľudí a inštitúcií, než aký sme videli doteraz. Nemáte pocit, že migrácia sa namiesto vecného riešenia ideologizuje a zneužíva na politické ciele?
V. Javorský: Otázkou je, kto sú tí kompetentní… Kde sú, kde sídlia, akú majú informovanosť a moc? Brusel a jeho úradníci sú brzdou vývoja. Po prečítaní knižky Patricka Buchanana Smrť Západu mi bolo jasné, že vývoj Európy vedie ku skaze. Čo sme storočia budovali, je preč. A to všetko kvôli falošnej pseudohumanite. Prestali fungovať pravidlá a morálne kódexy. O tom to je…Mocenské ciele sú evidentné, ale nepochádzajú z vôle Európy. Ani z Východu…!Vieme presne, kto organizuje vraždenie politikov, kto rozdúchava plamene konfliktov. Napriek tomu sa zabávame veľkosťou uhoriek či tvarom banánov. O tom je Brusel. Najskôr k nám imigrovali myšlienky o zjednotení noriem, potom prišli príkazy, zákazy, a napokon nám hrozia sankcie a pokuty. Prečo? Že chceme žiť v mieri v krásnej a čistej krajine s kresťanskými hodnotami? To nám chcú vziať, mali by sme si to uvedomiť a zaujať nekompromisné stanovisko. A to sú aj politické ciele, nielen záujmy finančných skupín. Nejaký čas som pobudol v Nemecku a chápem, ak tí, čo prví podali pomocnú ruku imigrantom, sú aj prví, čo dvíhajú varovný prst. Nie, nie sú to iba médiami proklamovaní pravicoví radikáli! Je to názor súčasného nemeckého občana. Kvôli imigrantom odchádzajú z Nemecka českí lekári a zdravotné sestry. Za nižšie mzdy, ale do bezpečia…! Signál! Na zbrojenie vydáva svet miliardy. Proti komu sa arzenál zbraní použije? Vojenská doktrína hovorí, že územie sa považuje za dobyté, až keď po ňom kráča vojenská čižma dobyvateľa! Teda pešiaci, nie stíhačky za miliardy…! A nohy pešiakov s inými zámermi a inými cieľmi, ako sú tie naše, sú už tu! Už pochodujú po uliciach a námestiach, vysmievajú sa našim hodnotám a vnucujú nám svoje pseudonáboženské politikum. Zatiaľ je imigrácia pre isté skupiny iba obchod. Potom to už bude nenapraviteľná realita. Rozpadol sa Caesarov sen o Veľkej rímskej ríši…Čím väčšie územie, čím viac národov na ňom žije, tým ťažšie sa spravuje. Príkladom je sen o veľkej zjednotenej Európe, ktorú začal budovať cisár Napoleon Bonaparte. Jednotný jazyk, jednotná mena, voľný pohyb osôb a tovaru…Pod jednou vládou. Nič vám to nehovorí? Kde je Rímska ríša? Kde sú Napoleonove sny…? Kde budú naše sny…?!
J. Maršálek: Hovorí sa, že žijeme v informačnej dobe. Paradoxne, popri informáciách, ktorých je azda až priveľa, sa akosi voľne, nekontrolovane šíria aj dezinformácie a rôzne propagandistické bludy. V takej spleti sa je ťažko vyznať. A možno nám niečo dôležité uniká…
V. Javorský: Žijeme v informačnom smogu. Gniavia nás miliardy nepotrebných informácií. Na ochranu duševného zdravia je len jeden liek. Vyžaduje si to dostatok inteligencie a kvalitné vzdelanie. Oddeliť zrno od pliev. Pravdu od „hoaxov“! Naozaj ťažké, lebo vo vnímaní má naša duša slabiny. Dokážeme veriť všetkému, čo čítame. Veríme i tomu, čo vidíme, hoci na čo sa dívame, možno vôbec nejestvuje…Príkladom je holografia či kinematografia. Musíme sa naučiť ignorovať informácie, ktoré našu myseľ neposúvajú vpred. To je podstatou viery. Známa je okrídlená veta: „Nie je to také, ako to vyzerá…!“ Ja tvrdím, že všetko je také, ako to vyzerá! Iba tomu nechceme uveriť…Sme na ceste budovania a udržiavania sveta podľa našich predstáv a hodnôt, ktoré nám vštepovali a ktoré sme obohacovali vlastnými skúsenosťami. Sme pritom na šachovnici sveta – na rade ťahom pešiaka. Pešiakov je veľa, tých sa treba z historického pohľadu zbaviť najskôr. Ale to už vieme…aspoň dúfam! Ale história nás tiež poučila, že pešiaci zostávajú, sú veční!
J. Maršálek: Bolo by hádam vhodné zakončiť náš rozhovor v pozitívnom duchu. Máte nejakú dobrú správu? Alebo aspoň veselú?
V. Javorský: Mysľou stále niekam lietam. Iba manželka vie, kedy som „doma“, teda vo svojej duši a pri nej. Vtedy sa často smeje, až jej tečú slzy… Život s humoristom nie je ľahký, od smiechu sa vraj priberá…!
Výber z bohatej tvorby autora:
Za hrsť drobných…
Obludárium je forma deštrukcie času, ktorú dokáže urobiť aj podpriemerný človek bez inteligencie.
Vlajkou revolúcie býva zvyčajne tá najviac došliapaná.
Prešvihol som Deň bez podprsenky. Verím, že bude repríza…
Ak sa privinieš k cudzej žene, dávaj pozor, aby sa ona neprivinula bližšie k tvojej peňaženke.
Vlci sú plaché tvory, ale oviec sa na to nepýtajte.
Láska je zúfalé hľadanie človeka v človeku, aby napokon došlo k jeho zotročeniu.
Tak nádherne nás klamú, že sa tomu ani veriť nechce.
Napokon aj zo zlatých tehličiek sa dá postaviť múr nárekov.
Sex po telefóne? Prečo nie, veď účet zaň je ako za naozajstný.
Život ma naučil mať rád to, čo si môžem ja dovoliť.
Ak je budúcnosť v rukách najslabších, je to o temnej minulosti.
V láske je toľko omylov, že učiť sa z nich je beh na celý život.
O pekle vieme viac než o nebi. Nie je to tým, že sme si pre život vybrali práve túto planétu?
Ak netúžime poznať svoju budúcnosť, nesmieme žiadnu vešticu pustiť k slovu.
Nečudujem sa, že pre množstvo vyliatej krvi sa v dejinách kráča v čižmách.
Ľudia so zmyslom pre humor sú nebezpeční. Vidia do nás…!
Do mobilu sprosté slová nepatria. Čo si o nás pomyslia tí, čo nás odpočúvajú?!
Bez rúška sa pred cudzími pohľadmi cítim ako nahý.
Odkaz kúpačom: Tohto roku budem na Veľkú noc určite doma…!
Nikdy nevieš, kedy nadíde hodina a budeš musieť vyjaviť o svojom živote pravdu.
Pilát mal predsa len pravdu. Ruky si treba umývať.
Nevadí mi, že som prehral majetok v kartách. Aj tak som ho chcel prepísať na manželku.
Každá doba má svoju Achillovu pätu. Je tragédiou, ak je v hlave vodcu.
Vážne ma desí, že o živote sa dozviem pravdu, až keď bude zúfalo neskoro žiť inak.
Cudzia krv na rukách nikdy nevyschne.
Veda posunula ľudstvo k poznaniu, že je ešte milión spôsobov ako uľahčiť smrti prácu.
Na svete je niečo pomýlené. Za vlasť sa chodí umierať na cudziu hrudu.
Nezamestnaní prichádzajú o rozkoš z fajčiarskych prestávok.
Prvá epidémia zasiahla ľudstvo po vynáleze peňazí. Nevyliečiteľnou chamtivosťou.
Bezdomovci nedopustia, aby sa z čuča stalo raz archívne víno.
Ktovie, aký je život po živote, keď ani život nebol životom?
Doba fascinuje ani nie tak počtom duší, ale počtom ich tvárí.
Keby nejestvovala šanca, že právo sa dá kúpiť, právo by nevzniklo.
Svet sa tak rýchlo mení, že si na dnešok ani len nestihneme poriadne zanadávať.
Pravda a facka majú len vtedy efekt, ak sa k nim priblížime načas.
Osedlaj si iba takého koňa, čo sa dokáže sám vrátiť do stajne.
Humoreska
CH A T A V H M L E
Chatára Bajzu jeho čínsky kuchár opustil akonáhle sa prišlo na to, že vykántril v lese všetky hraboše, kuny, jazvecov a inú lesnú hydinu. Varil z toho, čo mu príroda priniesla rovno pod kuchársky „žabykľáč.“ I hady zmizli, a z toho dôvodu sa premnožili turisti. Nemal kto variť, preto si Bajza večer pri fľaške rumu sadol k počítaču a vypísal tender na kuchára/ku…Nádej zomiera posledná, nemôže nechať turistov večne žuť turistickú salámu a napájať sa cmarom s preháňadlovými účinkami. Ako prvá sa prihlásila Gerda…Poslala fotku zo svadby svojej mamy. Vraj to bola vychýrená krásavica. Šumná, ba i životopis bol farebnejší než ulice Londýna. Zrušil tender, taký chatový, teda beztrestný, a Gerde napísal, že miesto jej podrží…Vyhrala o prsia. Gerda prifrčala ráno, akoby priletela na nadzvukovej metle, či čo. Bajza mal tak zasraté okuliare, že si na Gerde nevšimol isté nedostatky. Bola ryšavá ako líška Bystrouška, strapatá ako Einstein, zuby mala ako noty na bicie a rukami mohla odháňať slony. Skrátka, ideálny typ do kuchyne, kam inak mužská noha páchne iba ak v sebaobrane. Gerda bola prijatá s podmienkou, že vypracuje jedálny lístok. Napísala ho ručne a po maďarsky. Bajza ani neskúmal, či tam nie sú slová ohrozujúcu mravnosť menšín a inak orientovaných turistov. Svoje konanie ospravedlnila tým, že dlhší čas predávala v maďarskej čárde hallászlé…A bolo vymaľované! Zamkla sa v kuchyni, aby ju násilnícke typy hôrnych chlapcov nevyrušovali pri čarovaní. Keby Gerdu videli zblízka, také chúťky by ich ani len nenapadli…Ale čarovať vedela, to sa musí uznať. Zahraničná stáž na maďarskej čárde jej prišla k duhu i k profesionálnemu rastu. Už prví turisti fňukali, že od rána nemali v žalúdkoch nič teplé… A tak im Bajza ako predjedlo ponúkol borovičku s horcom. V žalúdku musí byť zakúrené! Keď padla tretia fľaška, turisti boli traja ako gratulanti z Východu, mohlo sa servírovať. Skutočné a nefalšované horské hallászlé. Čo na tom, že si najbližší kapor vegetil ešte v rybníku Rožumberk na okraji Českej kotliny?! Turisti po výdatnej dávke aperitívov by zjedli aj fritované klince. Chutilo im, ako inak, veď v prírode je to elementárna slušnosť zo strany chuťových kalíštekov…Gerda rástla do oblakov nad miestnym kopcom, keď počula ten slastný hlahol mľaskania a mlátenia lyžíc do tanierov. Verila svojmu snu, že jej kuchárske umenie bude odmenené riadnou pracovnou zmluvou na dobu večnú, lebo sa jej tu páčilo. Nikto jej pri hľadaní ingrediencii nezavadzal…Napokon zmluvu získala, lebo aj Chatár Bajza bol s jej kulinárskym umením spokojný. Iba sa večer trochu začudoval, keď mu Gerda taktne naznačila, že zásoba sardiniek v špajzi je na kritickom bode. Treba v dedine nejaké dokúpiť, tak aspoň tisíc škatuliek. Ktovie, čo si Bajza v tej chvíli pomyslel, ale jedno bolo isté. Z mdlôb Bajzu preberala Gerda až ráno, keď bolo treba naštartovať staručký džíp a skočiť po zásoby do kuchyne…
Vlado JAVORSKÝ
————————————————————————–
PODPORTE nezávislé médium Humorikon – jediné slovenské internetové médium svojho druhu ľubovoľnou finančnou čiastkou! Všetok obsah na týchto stránkach je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie jednotlivých strán. Máme veľa nápadov ako sa neustále zlepšovať a ponúkať vám naďalej čo najkvalitnejší žurnalistický obsah. Pod hlavičkou slovenskej pôvodnej satiricko-humoristickej tvorby sú to všetky literárne žánre, vrátane humoresiek, rozhovorov, fejtónov a drobných literárnych útvarov. Prirátajúc informácie z rôznych podujatí! Kultúra na Slovensku je v závese a satira a humor sa dnes ako žáner objavujú v médiách iba ak sem-tam sporadicky. Hoci existujeme iba niečo vyše roka, bez vašej pomoci čitateľov a autorov sa ďalej nepohneme.
Mimochodom, zaznamenali sme už bezmála 29 000 vzhliadnutí a obsahom je zaradenie, za vyše ročné obdobie približne 1510 príspevkových strán od desiatok popredných slovenských i zahraničných autorov, profesionálnych humoristov, tvorcov duchaplného slova a vtipnej karikatúry!
Je tu možnosť ako nám pomôcť aj forma inzercie a reklamy. Na to vám vystavíme daňový doklad!!!
Ak nám chcete pomôcť skvalitniť noviny, respektíve podporiť slovenskú kultúru v oblasti humoru a satiry, ako i kvalitnú žurnalistiku, máte možnosť poukázať nám legálne 2% z dane na podporu Humorikonu. Sme riadne evidovaní na daňovom úrade. Prípadne telefonický kontakt: 0907 905 537.
Potrebné údaje: IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3
Môžete tak urobiť i prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
————————————————
