Dnes aktuálne Vlado Javorský

Najskôr krátke zamyslenie

Ľudia vnímajú čas rozdielne a ovplyvňovať to môže viacero faktorov

Pamätáte si pocit, keď ste sa ako deti nevedeli dočkať oblievačky na Veľkú noc a každý deň vám pred nimi pripadal ako večnosť?
A tiež na to, ako ste postupom rokov začali mávať pocit, že ten čas začína neuveriteľne letieť?
Odpoveď na otázku, prečo to takto funguje, nie je jednoduchá. Vedci sa však o ňu pokúsili: existuje niekoľko hypotéz, niektoré dokonca podložené aj následnými experimentmi, ktoré tento fenomén popisujú.
Rýchlejšie, keď nám je fajn
Za jedným z bežných laických vysvetlení je pocit šťastia a spokojnosti. Jednoducho, keď zažívame niečo príjemne, čas nám uteká rýchlejšie – a naopak.
„Položte svoju ruku na horúce kachle na minútu a tá sa bude zdať ako hodina. Seďte s krásnym dievčaťom hodinu a tá sa vám bude zdať ako minúta,“ vysvetlil túto relativitu Albert Einstein.
Toto obľúbené vysvetlenie preukázali podľa magazínu Medical News Today v roku 2011 vedci Alabamskej univerzity. Na základe výsledkov svojho výskumu však modifikovali staré známe „čas uteká, keď sa zabávame“.
Podľa nich čas uteká iba vtedy, keď za touto zábavou vidíme aj napĺňanie nejakého pozitívneho cieľa.
Nakupovanie vám teda bude utekať rýchlejšie, keď si hľadáte aj niečo pre seba a nie len vtedy, keď sprevádzate svojho priateľa alebo priateľku.
Starší vnímajú čas pomalšie
Nedá sa však povedať, že by starší ľudia zažívali výrazne viac zábavy ako mladí. Čas im napriek tomu uteká rýchlejšie.
Vo výskume zo 60. rokov minulého storočia popisovali neskôr narodení čas ako „tichý, nehybný oceán“, zatiaľ čo tí starší ako „zrýchľujúci sa vlak“.
Štúdia odborníkov z Mníchovskej univerzity z roku 2005 hovorí, že rozdielne vnímame iba dlhé časové etapy – napríklad desaťročia.
Naopak, krátke úseky hodiny, dni či týždne vnímajú starí aj mladí rovnako. Aj tu je však hranica zhruba v 50-tke a vnímanie plynúcich dekád sa nemení.
Na vysvetlenie tohto javu majú podľa magazínu Scientific American psychológovia niekoľko hypotéz. Jednu z historicky prvých publikoval v roku 1890 psychológ William James v texte Princípy psychológie.
Tvrdí, že čím sme starší, tým menej pamätných udalostí zažívame. Menej a menej zážitkov – ako prvý bozk, prvý deň v škole alebo prvá láska – podľa Jamesa spôsobujú, že dni a týždne unikajú a roky sa zdajú prázdne.
Stále sa nabaľuje
Rovnako z 19. storočia pochádza teória Paula Janeta, ktorá dáva do súvisu dĺžku života s tým, aký pomer z neho je jeden rok. Kým pre päťročného je rok dvadsať percent celého jeho života, tak 50-ročný vníma jeden rok iba ako dve percentá.
Táto teória teda podľa magazínu Psychology Today v praxi hovorí, že neustále porovnávame jednotlivé časové úseky s celkovou dĺžkou nášho doterajšieho života.
Túto teóriu vysvetľuje aj interaktívna vizualizácia Maximiliana Kienera:
Biologické hodiny?
Ďalšou možnou hypotézou je spomaľovanie našich biologických hodín.
Avšak výskum z roku 2013 publikovaný v magazíne Attention, Perception, & Psychophysics, ktorý skúmal práve spojenie vnímania času a činnosti srdca, túto teóriu vyvracia.
Hoci opätovne potvrdil, že rôzne vekové skupiny vnímajú plynutie času rozdielne, súvis s činnosťou organizmu, najmä srdca nenašiel.
Psychológovia však hovoria, že domnelé zrýchlenie plynutia času je výsledkom menšej pozornosti. Kým ako deti sme každý jeden deň v roku odpočítavali, tak v súčasnosti sa venujeme práci, rodine, plánom alebo nakupovaniu.
Na zrýchlenie, či spomaľenie času, alebo lepšie povedané na jeho spestrenie posielam zopár príspevkov:

Viete, že najdokonalejšie sú napísané zákony na ochranu veľkých zvierat?

Na bojisku sa zdržujte iba tak dlho, pokým váš generál nedostane ďalší metál.

Položte mi otázku, a mne bude hneď jasné, či mi je do reči!

Mlčanie nie je len ticho, niekedy je to nemý výkrik.

Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!

Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!

Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.

Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.

Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.

Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.

Niektorí mládenci sa vyhýbajú ženbe a vedia prečo. Neradi sa bijú…

Schovať sa do myšacej dierky nie je problém štíhlosti, ale veľkosti previnenia.

Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chlieb treba tvrdo pracovať.

Počul som o mŕtvolnom tichu. Zaručene bola podaná vražedná otázka!

Použiť remeň na neposlušné deti nemá zmysel. Skúste im siahnuť na mobil!

Vlado Javorský

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments