Dnes aktuálne Vlado Javorský

Humorista Mgr. Art. Vlado Javorský je zo Žiliny, kde s rodinou žije a tvorí. Po skončení základnej a strednej školy absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová dramaturgia a scénaristika, a réžia…Mal však iné ambície ako je „iba“ písanie scenárov a hier, pretože to čo sa nedalo napísať, dalo sa nakresliť. Z toho písaného, či z nakresleného mu vždy však vyšlo iba to úsmevné, hoci neraz aj cez slzy. Dnes prinášame niečo z jeho ďalšej tvorby vrátane niekoľkých karikatúr:

Okrúhle výročie časopisu Roháč

Presne pred 70 rokmi začal vychádzať prvý slovenský profesionálny satiricko-humoristický časopis

(Pripoňme si Roháč, ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa)

Bol prvý apríl roku 1948. Od prevratu, v ktorom oficiálne prevzal moc pracujúci ľud, sotva ubehol mesiac, keď vo vydavateľstve Práca zrealizovali nápad skupiny humoristov, výtvarníkov a karikaturistov so sklonom k vtipnému zobrazeniu života. Začal vychádzať týždenník Roháč. Na jeho stránkach sa prezentovali nielen prosté anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo vtedy, alebo s ňou spolupracovalo, mnoho kvalitných autorov: Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková-Plocháňová, Peter Petiška, Milan Stano, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Tomáš Janovic, Peter Gossányi; neskôr Fedor Vico, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan a mnohí ďalší.
V roku 1958 prešiel časopis pod krídla vydavateľstva Pravda a jeho náklad sa rýchlo zvýšil až na sto tisíc kusov týždenne. Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škáročiek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč.
Vo vydavateľstve Avízo sa po roku 1990 pokúšali, avšak bezúspešne, pokračovať vo vydávaní tohto titulu pod názvom Nový Roháč. Šéfredaktorom bol Viktor Kubal mladší. Keď zanikol, krátky čas som sa ho márne, už pod hlavičkou Extra Roháč, snažil zachrániť vo svojom minivydavateľstve H+S (Humor a Satira), spolu s ďalšími autormi, bývalými „roháčovcami“, prispievateľmi do tohto renomovaného časopisu, ktorého jedinou chybou bola pečať bývalého komunistického Tlačového kombinátu vydavateľstva Pravda; a pod jeho zánik sa podpísala tiež ešte stále pretrvávajúca vlna tzv. demokratizácie a komercializácie.
Vieme, že za dobrý vtip či vo výstižnej karikatúrnej kresbe sa dá veľa skryť, ale i veľa vyjadriť. Je to určitý uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Vtedajšie komunistické vedenie vnímalo Roháč ako časopis, ktorý „odhaľuje nedostatky na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, kritizuje buržoázne prežitky vo vedomí ľudí a reakčné úsilie imperialistických mocností“, prípadne sa v ňom pertraktovala komunálna satira. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že ak sa naskytla čo i len malá možnosť (napríklad v období roku 1968), alebo voľnejšia politická atmosféra či demokratickejšie obdobie Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry, ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti.
Dnešok však neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbala, ibaže objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda mamonu bráni takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politickému marazmu, v ktorom práve žijeme. Nie je to však problém iba printových, ale i elektronických médií. A tak nečudo, že Roháč si svoje miesto, bez politickej, inzertnej i distribučnej podpory, i napriek svojej opodstatnenosti na trhu neudržal.

A ak sa zadívame vôkol seba, vo všeobecnosti zdravý vtip, liečivá satira najmä politického podfarbenia sa z našej spoločnosti doslova vytratila. Kde hľadať príčinu, vieme… Humoristický chlebík, hoci v malých dávkach, ešte existuje, nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný.

Za hrsť drobných…

Poľudšťovanie ľudstva pokračuje. Už sme iba krôčik od predátorov…
Duša má isté privilégium. Môže pišťať i bez prítomnosti myši v miestnosti.
Umenie dvorenia nie je o vybudovaní rečníckych zvratov, ale o veľavravnosti mlčania.
V pozadí stojí zvyčajne niekto, kto nám dokáže aj na diaľku podraziť nohy.
Ak vás manželka osloví „ čumáčik“, akú zver má vlastne na mysli?
Z denníka architekta. Reklamácia štúdie pekla je neopodstatnená! Peklo nemá mať únikový východ!
Nejeden z nás si ťažká, aký má ťažký život. Mal by aspoň raz okúsiť život niekoho iného!
Sloboda je otŕčať dlane na žobranie. Tak prečo vlastne otrocky pracujeme…?!
Iba hlupák odhodí šancu, ktorú inému závidí.
Ak žena pridlho mlčí, sotva ide o ticho pred búrkou. Je to ticho pred tsunami…

Zopár aforizmov z jeho pripravovanej knihy

Viete, že najdokonalejšie sú napísané zákony na ochranu veľkých zvierat?
Na bojisku sa zdržujte iba tak dlho, pokým váš generál nedostane ďalší metál.
Položte mi otázku, a mne bude hneď jasné, či mi je do reči!
Mlčanie nie je len ticho, niekedy je to nemý výkrik.
Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.
Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.
Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.
Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.
Niektorí mládenci sa vyhýbajú ženbe a vedia prečo. Neradi sa bijú…
Schovať sa do myšacej dierky nie je problém štíhlosti, ale veľkosti previnenia.
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chlieb treba tvrdo pracovať.
Počul som o mŕtvolnom tichu. Zaručene bola podaná vražedná otázka!
Použiť remeň na neposlušné deti nemá zmysel. Skúste im siahnuť na mobil!
Viete, že od zúfalého človeka nemožno očakávať, že bude konať dobro?
K ľuďom sa správame inak ako ku psom. Psi zvyčajne nezrádzajú.
Pomsta ženy dokáže byť sladká! Dokáže život osladiť tak, až zhorkne.

V pekle je teplé miestečko pre každého.

Najjasnejším dôkazom, že papier znesie veľa, je štatistika.
Pozor! Potápačovi treba tlieskať nie pri ponáraní sa, ale vtedy, ak sa mu podarí vynoriť sa.
Ženy ťažko chápu, že na začiatku bolo iba slovo.
Zimu nerobí sneh, ale kalamita.
Ak žena vyzerá každý deň rovnako, na vine nie je čas, ale ignorovanie módy.
Najťažšie sa píše nekrológ o tom, koho poznáme z rečí a nie zo slov.
Právo na čas je náš nepopierateľný majetok, na ktorí siahajú zlodeji najčastejšie.
K moru máme rešpekt nie tak pre jeho veľkosť, ako pre jeho tajomnosť.
Naša vlastná bolesť nás natoľko zamestnáva, že si nenachádzame čas na bolesti iných.
V histórii hľadáme odpovede na otázky, na akých chybách sa nikdy nepoučíme.
Ak vám počas svadby unesú nevestu, možno si ju chcú ponechať na pamiatku…
Úsmev určený smutnému musí byť úprimný. Inak mu ešte viac pokazíte náladu.
Viete, že najsilnejšie priťahujú odstrašujúce príklady?
Vo svete lží je každá pravda podozrivá.
Ak máte vo všetkom prsty, nečudujte sa, že narazíte na zaťatú päsť.
Bodku za dejinami nedáva čas, ale omyly ľudstva.
Je pozitívne, ak vlaky meškajú. Iba na počasie sa nedá neustále nadávať.
Deti lezú všade tam, kam by sme liezli aj my, keby nám to rodičia nezakazovali.
Vždy sa nájde niekto, kto chce v dejinách zanechať po sebe odtlačky…po čižmách!
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chleba treba tvrdo pracovať.
Viete, že najdokonalejšie sú napísané zákony na ochranu veľkých zvierat?
Na bojisku sa zdržujte iba tak dlho, pokým váš generál nedostane ďalší metál.
Položte mi otázku, a mne bude hneď jasné, či mi je do reči!
Mlčanie nie je len ticho, niekedy je to nemý výkrik.
Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.
Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.
Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.
Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.
Ovečky v košiari z vlka strach nemajú. Vari sa nehovorí iba o obetnom baránkovi…?
Ak niekto tvrdí, že pozná ženy, v živote žiadnu nemiloval.

Takmer humoreska

Vstúpili sme do neznámeho, čo smrdí…

Revolúcie sú o krvi. O zmene, ktorá je bez strát nemožná! O aké straty ide…? Keby sa ľudstvo poučilo, tak by nešlo do revolúcii s vedomím strát, ale zisku! A o to tu ide, že ľudstvo už so stratami počíta…Smutné. Pred tridsiatimi rokmi sme prelom v chápaní budúcnosti nazvali „ Nežnou revolúciou…“ Žiadna revolúcia nie je nežná, iba prechádza moc z jednej ruky do druhej. Skelet zostáva, lebo žiaden skelet sa bez boja moci nevzdá. Po revolúcii vyplávajú na povrch najskôr hovná, ako s obľubou hovorieval môj vzor Viktor Kubal. Žiaľ, vyplávajú, ale aj na povrchu zostávajú…! Tvrdošijne si hovejú na výslní a namýšľajú si, že sú jahodový džem. Doteraz, ibaže si na čelenku vyšijú inakšie výšivky. Od hviezdy po nevýrazné písmenká, ktoré možno kedykoľvek vymeniť za iné písmenká abecedy. A tak stále dookola, lebo peňazí, toho bezcenného a ničím nekrytého papiera sa denne vytlačia vagóny. A pri tých vagónoch musia nielen stáť prví, ale čo najskôr na tie vagóny naskočiť. Moji humoristickí kolegovia iba vzdychajú, že humoristi nemajú dôstojný priestor na prezentáciu svojich názorov humoristickou formou. A ani mať nemôžu, lebo ich úprimná „nasratosť“ mieri priamo k tým, čo vlastnia mediálnu moc! A tým aj mienkotvorbu…Nuž, je to začarovaný kruh. Treba si však uvedomiť, že humor je korením, soľou života, a bez neho by neboli na svete reakcie, ktoré vyvolávajú reťazové odozvy na pálčivé témy. O tom je humor… Prebúdzať smiech, hoci i cez slzy! Vo vydavateľskej sfére nemôžu humoristi očakávať pomoc od štátu, nemôžu očakávať od médií vlastniacich oligarchami, ale spoliehať sa iba na svoju invenciu, zažratosť a neskutočnú vieru, že humor nezanikne. Niekde sa stala chyba. Tie hovná na polici smrdia namýšľajúc si, že sú jahodový džem. Treba ich z toho omylu vyviesť, a čím skôr poslať tam, odkiaľ prišli. Nám blízkou humoristickou formou, tá je najúčinnejšia. Satirických pamfletov sa už báli i francúzski králi ako čert kríža…! Veď my už všetci vieme, kde sa rodia revolúcie…!A ak budú opäť „nežné, také prebratie moci z rúčky do rúčky, tak potom sa deti nebudú mať v školách o čom učiť.

Sentencie

Pohľad na duchaplného podriadeného je oveľa nepríjemnejší ako na škaredú sekretárku.
Ľudia ma nútia vulgárne rozprávať. Pýtajú sa ma, ako sa mám…
Rada: Nedávajte si ruku na srdce ak ju máte práve v nohaviciach!
Ak vám niekto povie, že sa má dobre, neverte mu! Provokuje…
S hrošou kožou sa na trh nechodí. V hrošej koži sa uzatvárajú celkom iné obchody.
Skúsenosť: Viete, že tajomstvo lásky je ukryté v jej následkoch?!
Sme skutočne nábožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Na napodobňovanie mocných ani tak nepotrebujeme talent, ako odvahu….urobiť zo seba vola.
Návrat do prírody je možný za predpokladu, že ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorý straší.
Náš parlament by bol vzorom demokracie vtedy, ak by sa pracovné schôdzovanie začínalo Piesňou práce hneď po modlitbe.
„Viete, že zločinec v starobe odchádza na nezaslúžený odpočinok?

Ívery

Vegetariána hádam zabije aj živočíšne uhlie…
Ľudstvo prešlo krutým obdobím nudy. A potom vynašlo peniaze…!

Je ľahké byť verný jednej žene, keď tie ostatné nemajú tušenie o našich kvalitách.

Dobrí vládcovia odchádzajú do dejín nepozorovane. Na tých ostatných sa nezabúda.

Z bezpečnostných dôvodov chodím veľmi pomaly. Čo ak ma pri úteku zastrelia?

Tragédiou manželiek je fakt, že sú vždy nablízku aj vtedy, kedy by nemali.

Nič tak nedokáže muža vytočiť ako žena alebo jej manžel.

Ak vám ujde vlak, ešte ide za ním druhý, ktorý máte šancu zmeškať.

Viete, že o ľuďoch na absolútnom dne nemožno pochybovať?
Evolúcia človeka pokračuje. Výsledkom je vlk v rúchu barana.

Každá doba je hektická. Iba tá naša je akási hektickejšia!

Nie každý je stvorený, aby zdolal Everest. Niekto musí iba ticho závidieť.

Niektorí mládenci sa vyhýbajú ženbe a vedia prečo. Neradi sa bijú…

Schovať sa do myšacej dierky nie je problém štíhlosti, ale veľkosti previnenia.

Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chlieb treba tvrdo pracovať.

Počul som o mŕtvolnom tichu. Zaručene bola podaná vražedná otázka!

Použiť remeň na neposlušné deti nemá zmysel. Skúste im siahnuť na mobil!

Aforizmy

Vo svete lží je každá pravda podozrivá.
Ak máte vo všetkom prsty, nečudujte sa, že narazíte na zaťatú päsť.
Bodku za dejinami nedáva čas, ale omyly ľudstva.
Je pozitívne, ak vlaky meškajú. Iba na počasie sa nedá neustále nadávať.
Deti lezú všade tam, kam by sme liezli aj my, keby nám to rodičia nezakazovali.
Vždy sa nájde niekto, kto chce v dejinách zanechať po sebe odtlačky…po čižmách!
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chleba treba tvrdo pracovať.

Ovečky v košiari z vlka strach nemajú. Vari sa nehovorí iba o obetnom baránkovi…?
Ak niekto tvrdí, že pozná ženy, v živote žiadnu nemiloval.

Vlado Javorský

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments