Člen redakčnej rady Humorikonu, žilinský humorista Vlado Javorský po skončení základnej a strednej školy absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová dramaturgia a scénaristika, a réžia…Čo sa týka humoru a satiry, je obojživelníkom. Dnes prinášame niečo z jeho ďalšej tvorby:
Za hrsť drobných…
Úžera je iba vtedy akceptovaná, ak je vykonávaná vo veľkom štýle.
Chodíte so slečnou šesť mesiacov, a neviete akú farbu majú jej oči? Zoberte jej mobil…!
Viete, že už i narodenie do tohto sveta je formou istej statočnosti?!
Dieťa veľmi skoro vychytá chyby vo výchove svojich rodičov. A potom sa začne vychovávať samo!
Sokovia v láske používajú zbrane, na ktoré sa zbraňová amnestia nevzťahuje.
V láske prežívame šoky, ktoré by sme prežívali aj tak, ibaže bez nej.
Ak na vás žmurkne očko na pančuche, prestaňte chľastať!
Aby sme sa stali legendami, musia mať tí ostatní dokonalú pamäť.
Stav duše býva v akútnych prípadoch dokonale bezduchý.
K šťastiu sa netreba priznávať. Vidieť ho…
Roháč, ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa
„V roku 1948 uzrel svetlo sveta slovenský satiricko-humoristický časipis Roháč. Na jeho stránkach sa prezentovali nielen anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo vtedy, alebo s ňou spolupracovalo, mnoho kvalitných autorov ako Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková-Plocháňová, Peter Petiška, Milan Stano, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Tomáš Janovic, Peter Gossányi, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan a mnohí ďalší.
Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, tak ako je tomu dnes, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škáročiek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč.
Po nástupe tzv. demokratizácie a najmä reálnej komercializácie, tento časopis, i napriek úsiliu mnohých vydavateľov i ľudí, ktorí inklinujú k tomu to žánru, časopis zanikol. Za hlavnou príčinou sa skrýva demokratická pretraktácia a pranierovanie prešľapov mocných, najmä politikov, ktorým prekáža najmú politická satira. Ďalšou príčinou je spomínaná komercializácia, pretože jedine Roháč, na rozdiel od iných tlačovín nemohol byť, respektíve nebol podporovaní inzerciou. Je to pochopiteľné, pretože humor a najmä satira sú zbraňou bezzbraných, možno to vyjadriť aj tak – chudobných a tí nemajú v rukách a na kontách čarodejku, akou je balík peňazí. Vieme, že za dobrý vtip alebo vo výstižnej karikatúrnej kresbe sa dá veľa skryť, ale i veľa vyjadriť a to je pre tzv. vrchnosť podľa ich malomeštiackeho, oligarchistického a politického, vnímania ako odhaľovanie a nastavovanie krivého zrkadla, neprijateľné. Pritom humor a satira sú veľmi potrebné, sú určitým uhlom pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že ak sa naskytla čo i len malá možnosť v období voľnej alebo voľnejšia politická atmosfére, Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry, ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti.
Navyše ani dnešok neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbal, ibaže ako som sa už zmienil, objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda mamonu bránia takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politickému marazmu, v ktorom práve žijeme. Čiže, kde hľadať príčinu? Vieme. že humoristický chlebík, i napriek spomínaným príčinám a hoci v malých dávkach, ešte existuje. Nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný, ktorý sa snažíme s veľkými ťažkosťami prezentovať a udržať v našom internetovom HUMORIKONE.“
Odsypané z hrsti
Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.
Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.
Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.
Niektorí mládenci sa vyhýbajú ženbe a vedia prečo. Neradi sa bijú…
Schovať sa do myšacej dierky nie je problém štíhlosti, ale veľkosti previnenia.
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chlieb treba tvrdo pracovať.
Počul som o mŕtvolnom tichu. Zaručene bola podaná vražedná otázka!
Použiť remeň na neposlušné deti nemá zmysel. Skúste im siahnuť na mobil!
Viete, že od zúfalého človeka nemožno očakávať, že bude konať dobro?
K ľuďom sa správame inak ako ku psom. Psi zvyčajne nezrádzajú.
Pomsta ženy dokáže byť sladká! Dokáže život osladiť tak, až zhorkne.
Poľudšťovanie ľudstva pokračuje. Už sme iba krôčik od predátorov…
Duša má isté privilégium. Môže pišťať i bez prítomnosti myši v miestnosti.
Umenie dvorenia nie je o vybudovaní rečníckych zvratov, ale o veľavravnosti mlčania.
V pozadí stojí zvyčajne niekto, kto nám dokáže aj na diaľku podraziť nohy.
Ak vás manželka osloví „ čumáčik“, akú zver má vlastne na mysli?
Z denníka architekta. Reklamácia štúdie pekla je neopodstatnená! Peklo nemá mať únikový východ!
Nejeden z nás si ťažká, aký má ťažký život. Mal by aspoň raz okúsiť život niekoho iného!
Sloboda je otŕčať dlane na žobranie. Tak prečo vlastne otrocky pracujeme…?!
Iba hlupák odhodí šancu, ktorú inému závidí.
Ak žena pridlho mlčí, sotva ide o ticho pred búrkou. Je to ticho pred tsunami…
Úvahy
Najťažšie sa píše nekrológ o tom, koho poznáme z rečí a nie zo slov.
Právo na čas je náš nepopierateľný majetok, na ktorí siahajú zlodeji najčastejšie.
K moru máme rešpekt nie tak pre jeho veľkosť, ako pre jeho tajomnosť.
Naša vlastná bolesť nás natoľko zamestnáva, že si nenachádzame čas na bolesti iných.
V histórii hľadáme odpovede na otázky, na akých chybách sa nikdy nepoučíme.
Ak vám počas svadby unesú nevestu, možno si ju chcú ponechať na pamiatku…
Úsmev určený smutnému musí byť úprimný. Inak mu ešte viac pokazíte náladu.
Viete, že najsilnejšie priťahujú odstrašujúce príklady?
Vo svete lží je každá pravda podozrivá.
Ak máte vo všetkom prsty, nečudujte sa, že narazíte na zaťatú päsť.
Bodku za dejinami nedáva čas, ale omyly ľudstva.
Je pozitívne, ak vlaky meškajú. Iba na počasie sa nedá neustále nadávať.
Deti lezú všade tam, kam by sme liezli aj my, keby nám to rodičia nezakazovali.
Vždy sa nájde niekto, kto chce v dejinách zanechať po sebe odtlačky…po čižmách!
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chleba treba tvrdo pracovať.
Viete, že najdokonalejšie sú napísané zákony na ochranu veľkých zvierat?
Na bojisku sa zdržujte iba tak dlho, pokým váš generál nedostane ďalší metál.
Položte mi otázku, a mne bude hneď jasné, či mi je do reči!
Mlčanie nie je len ticho, niekedy je to nemý výkrik.
Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.
Ak si hluchý a napriek tomu počuješ jej kroky, si oslepený láskou k nej.
Keby začali opäť predávať odpustky, mnohí by museli požiadať o zvýšenie platu.
Pes pána potrebuje. Niekto musí za jeho brechot prevziať zodpovednosť.
Ovečky v košiari z vlka strach nemajú. Vari sa nehovorí iba o obetnom baránkovi…?
Ak niekto tvrdí, že pozná ženy, v živote žiadnu nemiloval.
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Za všetky drobné
Nič tak neosvieži pamäť ako otázka, o ktorej vopred vieme, že bude položená.
Pozor! Potápačovi treba tlieskať nie pri ponáraní sa, ale vtedy, ak sa mu podarí vynoriť sa.
Ženy ťažko chápu, že na začiatku bolo iba slovo.
Viete, že zločinec v starobe odchádza na nezaslúžený odpočinok?
Vegetariána hádam zabije aj živočíšne uhlie…
Ľudstvo prešlo krutým obdobím nudy. A potom vynašlo peniaze…!
Je ľahké byť verný jednej žene, keď tie ostatné nemajú tušenie o našich kvalitách.
Dobrí vládcovia odchádzajú do dejín nepozorovane. Na tých ostatných sa nezabúda.
Z bezpečnostných dôvodov chodím veľmi pomaly. Čo ak ma pri úteku zastrelia?
Tragédiou manželiek je fakt, že sú vždy nablízku aj vtedy, kedy by nemali.
Nič tak nedokáže muža vytočiť ako žena alebo jej manžel.
Ak vám ujde vlak, ešte ide za ním druhý, ktorý máte šancu zmeškať.
Ívery
Nie každý je stvorený, aby zdolal Everest. Niekto musí iba ticho závidieť.
Niektorí mládenci sa vyhýbajú ženbe a vedia prečo. Neradi sa bijú…
Schovať sa do myšacej dierky nie je problém štíhlosti, ale veľkosti previnenia.
Hodiť kameňom a chlebom nie je jedno a to isté. Na chlieb treba tvrdo pracovať.
Počul som o mŕtvolnom tichu. Zaručene bola podaná vražedná otázka!
Použiť remeň na neposlušné deti nemá zmysel. Skúste im siahnuť na mobil!
Klasika
Položte mi otázku a mne bude hneď jasné, či mi je do reči.
Evolúcia človeka pokračuje. Výsledkom je vlk v rúchu barana.
Najjasnejším dôkazom, že papier znesie veľa, je štatistika.
Na ťarchu krídel si nesťažujme. Nie sú na nosenie, ale na lietanie!
Každá doba je hektická. Iba tá naša je akási hektickejšia.
Ak si krátiš noc utieraním sĺz, noc bude naozaj dlhá!
Viete, že o ľuďoch na absolútnom dne nemožno pochybovať?
Zimu nerobí sneh, ale kalamita.
Ak žena vyzerá každý deň rovnako, na vine nie je čas, ale ignorovanie módy.
Takmer humoreska
Vstúpili sme do neznámeho, čo smrdí…
Revolúcie sú o krvi. O zmene, ktorá je bez strát nemožná! O aké straty ide…? Keby sa ľudstvo poučilo, tak by nešlo do revolúcii s vedomím strát, ale zisku! A o to tu ide, že ľudstvo už so stratami počíta…Smutné. Pred tridsiatimi rokmi sme prelom v chápaní budúcnosti nazvali „ Nežnou revolúciou…“ Žiadna revolúcia nie je nežná, iba prechádza moc z jednej ruky do druhej. Skelet zostáva, lebo žiaden skelet sa bez boja moci nevzdá. Po revolúcii vyplávajú na povrch najskôr hovná, ako s obľubou hovorieval môj vzor Viktor Kubal. Žiaľ, vyplávajú, ale aj na povrchu zostávajú…! Tvrdošijne si hovejú na výslní a namýšľajú si, že sú jahodový džem. Doteraz, ibaže si na čelenku vyšijú inakšie výšivky. Od hviezdy po nevýrazné písmenká, ktoré možno kedykoľvek vymeniť za iné písmenká abecedy. A tak stále dookola, lebo peňazí, toho bezcenného a ničím nekrytého papiera sa denne vytlačia vagóny. A pri tých vagónoch musia nielen stáť prví, ale čo najskôr na tie vagóny naskočiť. Moji humoristickí kolegovia iba vzdychajú, že humoristi nemajú dôstojný priestor na prezentáciu svojich názorov humoristickou formou. A ani mať nemôžu, lebo ich úprimná „nasratosť“ mieri priamo k tým, čo vlastnia mediálnu moc! A tým aj mienkotvorbu…Nuž, je to začarovaný kruh. Treba si však uvedomiť, že humor je korením, soľou života, a bez neho by neboli na svete reakcie, ktoré vyvolávajú reťazové odozvy na pálčivé témy. O tom je humor… Prebúdzať smiech, hoci i cez slzy! Vo vydavateľskej sfére nemôžu humoristi očakávať pomoc od štátu, nemôžu očakávať od médií vlastniacich oligarchami, ale spoliehať sa iba na svoju invenciu, zažratosť a neskutočnú vieru, že humor nezanikne. Niekde sa stala chyba. Tie hovná na polici smrdia namýšľajúc si, že sú jahodový džem. Treba ich z toho omylu vyviesť, a čím skôr poslať tam, odkiaľ prišli. Nám blízkou humoristickou formou, tá je najúčinnejšia. Satirických pamfletov sa už báli i francúzski králi ako čert kríža…! Veď my už všetci vieme, kde sa rodia revolúcie…! A ak budú opäť „nežné, také prebratie moci z rúčky do rúčky, tak potom sa deti nebudú mať v školách o čom učiť.
Sentencie
Pohľad na duchaplného podriadeného je oveľa nepríjemnejší ako na škaredú sekretárku.
Ľudia ma nútia vulgárne rozprávať. Pýtajú sa ma, ako sa mám…
Rada: Nedávajte si ruku na srdce ak ju máte práve v nohaviciach!
Ak vám niekto povie, že sa má dobre, neverte mu! Provokuje…
S hrošou kožou sa na trh nechodí. V hrošej koži sa uzatvárajú celkom iné obchody.
Skúsenosť: Viete, že tajomstvo lásky je ukryté v jej následkoch?!
Sme skutočne nábožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Na napodobňovanie mocných ani tak nepotrebujeme talent, ako odvahu….urobiť zo seba vola.
Návrat do prírody je možný za predpokladu, že ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorý straší.
Náš parlament by bol vzorom demokracie vtedy, ak by sa pracovné schôdzovanie začínalo Piesňou práce hneď po modlitbe.
Na bojisku sa zdržujte iba tak dlho, pokým váš generál nedostane ďalší metál.
Vlado Javorský
