I keď sme nezávislé a špecificky humoristicko-satirické noviny, nedá nám nezareagovať na to, čo sa deje okolo nás. Veľa mierumilovných ľudí, vrátane nás humoristov síce konštatuje, – nepleťme sa do politiky, nie to naša parketa. No na druhej strane sa nedá nekomentovať to, čo sa deje bezprostredne okolo nás, čomu sa hovorí politika. Veď politika je vlastne všetko. Ak by tomu tak nebolo, uvedieme možno banálny príklad, ak by politika stála mimo obliga, naša žiadosť a snaha o rozvíjanie slovenskej kultúry, by nebola odmietnutá, ba doslova likvidačná! A tak na rozdiel od humoristicko-satirických príspevkov tentoraz zaraďujeme komentár Rastislava Tótha jedného z najlepších slovenských politológov a jeho pohľad na súčasný vojnový stav, do ktorého nás vmontovali poslanci a súčasná vláda. Podľa nás je to, na rozdiel od mnohých komentárov objektívne vyvážený príspevok, nie dezinformačný, adresovaný našej názorovo rozdelenej spoločnosti.
Kto diriguje svet?
Mediálne sú viditeľní najmä dvaja politici: Biden a Putin. Nad Bidenom vyčnieva veľký rozoštvávač – americký minister zahraničia Blinken (to je ohromný rozdiel od Kissingera). Hlavným umierňovačom sa stal náhle ukrajinský prezident Zelenský – už pochopil nebezpečenstvo americkej politiky pre svoju krajinu. No skutočne sú to tvorcovia svetovej politiky? Už pred rokmi viacerí americkí národohospodári tvrdili, že sveta sa zmocnili hospodárske korporácie, najmä obchodné a finančné. Bělohradský to výrazne prízvukuje vo svojej knihe o pléthokracii. Jasne pomenúva viaceré korporácie, ale aj Svetovú banku, jej pendanta v EÚ, ale aj zbrojárske koncerny. Spojené štáty strácajú stále viac svoje postavenie svetovej jednotky a tak (podľa Bělohradského) používajú NATO ako svetového policajta a sankcie ako pokusy o zabránenie rastu vplyvu potenciálnych lídrov sveta – Ruska a Číny. Pritom Rusko už nie je ekonomicky nebezpečné, no dodáva mnoho rozmanitých surovín a tým vytláča americké spoločnosti. Navyše keď v USA objavili veľké ložiská bridlicového plynu, tak ho chcú vyvážať a teda treba zneškodniť ruský vývoz plynu.
No aj v Rusku sú oligarchovia, ktorí chcú určovať chod sveta – veď ide o gigantické zisky. No a Zelenský – osobne mi ho je ľúto. Na scénu prišiel ako prorok mieru, pomerne rýchlo musel obrátiť smerovanie a dnes chápe, že sa dostal do pasce – vohnali ho do slepej uličky, no on by sa chcel vrátiť nazad k orientácii na mier. Kto ho diriguje? Ten, kto má zo zahraničnej pomoci najväčší prospech. Zaujímalo by ma, kde sa nachádzajú zbrane a munícia, ktoré darovali štáty NATO Ukrajine. Ak sa takto prezbrojuje obrovská štvrťmiliónová ukrajinská armáda, kde sú jej pôvodné zbrane? Po kalašnikovoch aj RPG je stále vo svete veľký záujem, a aj keď sú zastarané, sú presné a spoľahlivé.
Bělohradský vidí aj východisko: viditeľne zlyhávajú demokratické nástroje v zahraničnej politike. A tak hovorí (píše): lepšie ako demokratický nedohovor štátnikov je nedemokratický dohovor oligarchov!
Štátnici by sa mali pokúsiť osamostatniť od oligarchov a začať sa správať ako národní lídri bez postavenia bábok v rukách mocných korporácií a jednotlivcov. Alebo, ako píše Bělohradský, nech sa teda zídu oligarchovia a rozdelia si Európu (zatiaľ by to asi stačilo). Nie je to demokratické, ani slobodné, no svojím spôsobom najhumánnejšie, lebo odsúva nebezpečenstvo vojny. Namiesto veľkého stretnutia v Berlíne, kde si každý mohol pokecať a „vyriešiť“ boľačky sveta, by mohla byť napríklad konferencia oligarchov niekde na Maldivách. Ak by sa dohodli a slávnostne zapili dohovor, tak je Európa z najhoršieho vonku. Ak nie, tak by bolo vhodné spustiť cunami, nech ich spláchne.
Spojené štáty akoby nevedeli existovať bez vidiny nepriateľa. Zvykli si po vojne na „blahodarný“ stav studenej vojny, počas ktorej západoeurópske štáty poslúchali a korporácie bohatli. Zánikom ZSSR nepriateľ zmizol a západoeurópske štáty to pochopili ako cestu k vlastnej emancipácii, prípadne až veľmocenskému postaveniu združenia – Európskej únie. No USA sa nepotrebujú s bývalými vazalmi deliť o svetovú moc a zisky. EÚ sa pomaly chystala na obchodnú spoluprácu s Ruskom, a to sa americkým korporáciám nepáči, tak si vybrali vhodných politikov doma aj v zahraničí, ktorí zariadia pád Európy a zablokovanie obchodu s Ruskom. Médiá k tomu urobia patričnú guľášovú propagandu. A ľud pospolitý bude pritakávať, veď keď tak hovoria premúdri „moderátori“, aj volení politici, tak to musí byť pravda. Nikto z nich sa nepochváli, ako sa vyvíjajú ich majetkové pomery, kde chodia na zahraničné „konferencie“ a dovolenky.
Čo však naznačuje najnovší prejav V. Putina? No má to zopár možných vysvetlení. Jedným je snaha vylepšiť pozíciu pred rokovaním s USA a Francúzskom, lebo má čo ponúknuť (odštiepencov z Ukrajiny); druhou je kšeftovanie s Ukrajinou: vy nám odštiepencov a my vám ostatok Ukrajiny (to by bola ťažká prehra Putina); no ale môže byť aj tak, že oligarchovia sa už naozaj dohodli a vlákali Putina do pasce a obetujú ho, veď nasledovať budú tvrdé sankcie a veľká nespokojnosť ruského obyvateľstva, takže náhradník (napr. Julkin 2) to urovná. Sankcie by veľmi oslabili ruskú ekonomiku, aj kontakty so zahraničím (okrem Ázie). Môže byť aj to, že Putin hrá vabank, jednoducho buď to vyjde, alebo nie, no šanca na takýto úspech by musela byť „dotovaná“ ekonomickým atakom Číny. Len sa opýtajte, aké mobily majú špičkoví európski politici (aj v SR), a tie čipy!
Moc ekonomických subjektov už vysoko prerástla cez ideály demokracie a nedá sa s tým nič robiť. Občania si myslia, že voľby niečo vyriešia – nevyriešia nič, iba vymenia bábky v kreslách.
Tu absolútne zlyhala Európa, ktorá bola tvorcom aj nositeľom podstaty našej civilizácie, no prepustila túto úlohu americkým korporáciám (kšeftárom). Dokáže sa ešte intelektuálne a kultúrne spamätať a revitalizovať? Intelektuáli zatiaľ mlčia a v podstate sa vezú, či šuchcú za vozom. Pokojne sa pozerajú na excesy organizované majetkovo mocnými tohto sveta. No ale skúsme si prečítať intelektuálov od Baumana, cez Alysona, Judta, Kortena, Druckera až po Bělohradského, Kellera či Wernera – ale nielen prečítať, ale vziať si ich slová ako návod na činnosť.
RASTISLAV TÓTH
