Dnes aktuálne z Extra Roháča

DNES AKTUÁLNE Z EXTRA ROHÁČA

(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)

Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek

Namiesto úvodníka

Slováci, hlavy hore!

Nebojme sa! Dávajme hrdo najavo svoje vlastenectvo! V tomto si berme príklad z USA, kde je patriotizmus priam občianskou povinnosťou. Nedovoľme, aby z našich sŕdc vytrhli lásku k našej vlasti, domovine a bratskému ruskému národu, ktorý je jedinou garanciou záchrany ľudstva pred jeho sebazničením. Zdochýnajúci kôň globálneho fašizmu kope na všetky strany a svoje silné kopance s pomocou eseťáckych progresívcov a vlastizradných mimovládok teraz uštedruje Slovensku. Nedovoľme mu, aby nás zničil ešte pred tým, než definitívne zdochne!
Ing. Peter Kohút, CSc.

Webovú stránku, respektíve satiricko-humoristické internetové noviny sme sa rozhodli zriadiť, pretože slovenský humor a satira, predovšetkým ten profesionálny a kultivovaný u nás absentuje. Karikaturisti a píšuci autori nemajú kde publikovať, svoju tvorbu, pretože priestor pre tento žáner sa iba občas, alebo výnimočne objaví na stránkach niektorých printových médií, ktorým ide iba o komerčnú snahu, bez vyplatenia honoráru, prípadne spestrenie silvestrovských stránok, čo mnohí erudovaní autori, najmä karikaturisti odmietajú. A navyše majitelia spoločností a tlače nemajú pre takýto žáner a iné informácie o humore (podujatia, súťaže, ocenenia) miesto na svojich stránkach. Objavujú sa iba ak vtipy , ktoré majú anonymných autorov a často sa opakujú. V televízii je to podobne. zaraďujú rôzne súťaže o varení, následne proti tučnote, respektíve je viac súťaží ako výhercov. Akoby človek chcel byť klamaný, no ak to urobí tak má políciu na krku. V tomto druhu kultúry zaostávame za zahraničím a najmä špičkoví autori, nielen karikaturisti nemajú svoje obrázky kde umiestniť. Sem tam sa niektorí autori, možno zo zúfalstva, či recesie snažia svoje obrázky prezentovať samostatne (v balíku) a rozposielať cez sociálne siete, pričom väčšinou ide o vulgárny humor a satiru, vrátane vtipov. Prípadne sa seriózne zúčastňujú na medzinárodných súťažiach, čo je iná káva. Cieľom HUMORIKONU je stať sa slobodnými neutrálnymi internetovými novinami, ktoré pomôžu povýšiť tento žáner a zachovať ho a byť príkladom najmä pre mladých autorov a podnietiť ich daným priestorom k aktivite. Súčasným svetovládcom to nie je veľmi po chuti, čoho dôkazom bolo bezdôvodné zamietnutie našej žiadosti o podporu cez riadne vyhlásenú súťaž. Chceli by sme prežiť, preto sa na „fungovanie“ Humorikonu skladáme z dôchodku, robíme z entuziazmu, zadarmo, no chápeme aj iných, čo stoja bokom, pretože dlhodobo zadarmo pracovať je na zamyslenie, no i tak nás prekvapuje že zanietencov pre túto tvorivú činnosť pribúda. Aj my sa snažíme z posledného dychu, pretože starí autori, tzv. „roháčovci“ pomaly vymierajú a mnohí mladí ľudia už nevedia, čo je to esej, humoreska, fejtón, epigram, či aforizmus. Ak sa aj konajú nejaké pravidelné humoristické podujatia, ako sú Bomburova šabľa, O sud piva, Kremnické gagy, Fraštacký tŕň, Novomestský osteň a niektoré ďalšie, tak oveľa vyššia angažovanosť je zo strany zahraničných ako domácich autorov. Zriadením týchto novín a s ich sfunkčnením sme začali vlani začiatkom roka a už máme vyše 10 000 vstupov a autori i čitatelia pribúdajú. Ponúkame spoluprácu na poli humoru a satiry všetkým, aj začínajúcim autorom, tohto žánru, či už sú to píšuci autori, alebo karikaturisti, či iní ľudia so zmyslom pre humor a recesiu. Humoristov, i keď pomaly pribúda, čo je dobré. Je to dôležité, veď v historickom období mali po celom svete králi a cisári, a iní vládcovia svojich dvorných šašov, zabávačov, satirické skupiny, ktoré mali rôzne podoby. Napríklad dvorný šašo bol jediným človekom na hrade, ktorý si mohol dovoliť povedať vládcovi, povedzme kráľovi, pravdu a pomenovať veci také, aké sú. Poznáme to z rozprávky Cisárove nové šaty. Tito ľudia boli inteligentní, duchaplní a mali veľký vplyv na kultúrnu atmosféru v radoch panovníkov aj poddaných, v jednotlivých kráľovstvách.
Nám po Prevrate zanikli mnohé periodiká a iné nosiče, ktoré na rozdiel od dnešných písali o ľuďoch práce, ktorí vytvárali hodnoty, nie iba o kriminálnikoch a nešťastiach, ako dnes. Súčasná tzv. demokracia nemá podobné periodikum, ako boli Roháč, Dikobraz, Ludas Matyi a podobne. Humorikon sme s priateľmi úspešne rozbehli a sme doslova šokovaní, že je až taká odozva. Nielenže autori pribúdajú ale je aj spätná väzba. Ľudia sú hladní po inteligentnom, aktuálnom humore a „udierajúcej“ satire, bez vulgárností, perverzností a osobného osočovania. Množstvo vstupov na ukazovateli to jednoznačne dokazuje. A čo je dôležité, ozývajú sa a zapájajú aj tvorcovia rôznych iných žánrov z rôznych oblastí spoločenského a kultúrneho života. Vyvolala sa akási vlna tvorivosti, príspevkov a kultúrno-tvorivej spolupráce, ktorá už prekračuje aj hranice Slovenska. Spolupracujeme zo srbským časopisom Šipak, českými – Tapírom a ČUK-om ale i s autormi z Poľska a Maďarska.
Humor v Humorikone je písaný i kreslený, je prierezový, objektívny a nie je jednostranný. Satira a humor sú v prozaickej výtvarnej i v poetickej podobe. Zahŕňajú v sebe aj ľudovoumelecké posolstvo, boj proti spoločenským neduhom, devastovaniu životného prostredia a iných reálnych životných situácií, komiksov, vrátane obrovského množstva vtipov a aforizmov. Je to doslova pokladnica slovenského kultúrneho bohatstva.
Čiže Humorikon rezonuje, lebo otvára priestor pre tvorivosť a produkuje množstvo pokusov s plným priehrštím satiry, irónie, vystihujúcej život človeka, čo prináša relax a rozširuje kultúrne dimenzie spoločenského života Slovákov v kontexte európskych podnetov a reálií. Žiaľ, v dnešných hektických časoch máme oprávnené obavy o jeho existenciu a dlhodobú životnosť. Šancu vidíme najmä v tom, že by sa našiel nejaký záujemca, investor, pretože na ministerstve kultúry a jeho všakovakých, možno úplatkárskych odnožiach sme doteraz nepochodili.
(Členovia redakčnej rady, tvorcovia Humorikonu)

Aforizmy

Ryba smrdí od hlavy. V znečistených riekach celá.
Heslo: Nedáš-dostaneš, platí zrejme iba v športovej terminológii.
Slovenské dejiny sa nepíšu, iba sa skresľujú.

Milan Kupecký

Komu nejde vysvetliť, načim mu to vytmaviť.
Stroskotanec a úplatkár majú veľa spoločného. Odkazy zasielajú pomocou fľaše alebo obálok.
Drahoslav Mika

Európa bez hraníc

To, že niekedy budeme žiť
v EÚ bez hraníc neznamená ešte,
že už dnes zoberieš kladivo a kliešte,
napľuješ si do dlaní, povieš si hop
a rozoberieš susedov plot.
Dušan Šulla

-Nech sa páči, sadnite si!
-Ďakujem, už som sedel.

Zapísané za ušami

Ľahšie je zhodiť sedemdesiat kíl z balkóna, ako jedno kilo zo seba.
V nejednej domácnosti je manžel tichým spoločníkom.
Vediem dvojaký život-jeden horší ako druhý.
Kde nestačí zdravý rozum, nastupuje právo.
Rozdvojená osobnosť nemusí vždy súhlasiť so svojím názorom.
Jánošík bol údajným zbojníkom. (Niekto ho udal).
Údajných bossov podsvetia by mali naháňať údajní policajti.
Drahoslav Mika

Skúsenosť

Opíjaním nezbavíš sa
problémov, zlých dojmov,
opitému do nemoty
sa vyjavia dvojmo!
Vojto Haring

Afohryzmy

V našich masmédiách pribúda oveľa viac súťaží, ako výhercov.
Zdá sa, že najviac vysýchajú finančné toky.
Sme čistotný národ. Súdiac podľa prania špinavých peňazí.
Najbolestivejšie je umývanie hláv bez šampónu.
Nechcel by som mať starosti dnešných starostov.
Pred voľbami prezidenta: Hlava štátu by nemala byť kapustná.
Ostrá satira ťažko nájde pochopenie u tupcov.
Božie mlyny melú pomaly. Tie naše akoby mleli z posledného.
Západ nám pomôže z problémov, do ktorých sme sa jeho zásluhou dostali.
Kto hľadá nájde. Niekedy aj sponzora!
Neišlo o lacný humor, hoci tomu napovedala výška honorárov.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Milan Kupecký

Personifikácia: Aj chlap sa opil, aj fľaša zostala celá!
Ľudo Majer

Jedni kradnú, lebo sú hladní, druhí preto, lebo sú nenežratí.
Každý sľub má tú výhodu, že sa nemusí dodržať.
Drahoslav Mika

Otec hovorí svojmu synovi:
-Synak, z teba by bol ideálny politik.
-Prečo, otec?
-Vieš klamať rovno do očí.

ANOMÁLIE od Ignáca Prielomeka

Ide krásna sexi silne nadržaná žena po pustatine a hľadá nejakého muža, aby ukojila svoje túžby. Tu zbadá dobre stavaného muža, pribehne k nemu, hodí sa mu do náručia a hovorí: „Rob si so mnou čo chceš!“ A ľudožrút ju zjedol.

Šéf vyčíta zamestnancovi: „Človeče, vy pomaly robíte, pomaly myslíte, viete niečo čo vám ide rýchlo?“ -Áno, rýchlo sa unavím.

Alenka hovorí po troch mesiacoch Petrovi: „Kedy mi konečne predstavíš svoju rodinu?“ -Teraz to nejde, deti sú u babky a manželka je na školení.

Kohút vojde do Mc Donalda, pozerá na grilované kurčatá a hovorí: „Samé solárko, samé kolotoče a vonku nie je do čoho pichnúť!“

Včera večer som ťa zúfalo hľadala, chcela som ťa cítiť na celom tele celú noc. Nakoniec som musela smutná zaspať bez teba. Kde si? – Tvoja zasraná pyžama!

Zapnite si prosím, vaše mozgové závity. Bolo zistené, že ich veľmi zriedka používate. – Váš operátor.

Zvonku je to chlpaté a znútra plné semena. Čo je to? – KIWI.

Priateľ hovorí priateľovi: „Mám pre teba zlú správu. Niekto nám súloží tvoju ženu.“

Suseda, váš galgan mi povedal, že som stará krava! -Prepáčte, strelím mu zaucho. Viete, vždy som mu hovorila, že sa ľudia nemajú posudzovať podľa výzoru.

Vysvetľuje Japonec americkým turistom, čo je to kamikadze a vraví: „Pozerajte sa prosím pozorne, ukážem to iba raz.“

Chodí to po námestí a je to čierne a má niečo biele na chrbáte. Čo je to? Krtko s kozmodiskom.

Aký je rozdiel medzi cigaretou a pluhom? – No, cigaretu ťahá jeden vôl a pluh dvaja.

Príde domov Jožko a pýta sa otca:- Oci, prečo sa volá náš jazyk materinský? – Lebo my otcovia sa nikdy nedostaneme k slovu.

Na dovolenke ste pribrali, máte také tučné líca, bola tam taká dobrá strava? – Ale čoby, každý deň som fúkal matrace.

Čo povie Rišo Muller, keď mu dôjde joint? – Do riti, čo je to za blbá hudba!

Muž vraví predavačke: „ Nie sú tie huby náhodou jedovaté? „ -Sú, preto ich aj predávame lacno…

Enyky, benyky

Enyky – benyky kliki bé,
prehral si, máš po chlebe,
ťahali sme chvíľu spolu,
víťazi sme, ty máš smolu.
Keby išlo do tuhého,
vieme jeden na druhého,
netreba hneď na hubu,
postačí len – bu – bu – bu!

Jeden, dva, tri,
kto k nám patrí,
ten nepozná kompromisy,
žerie s nami z jednej misy,
podľa nášho gusta,
otvára si ústa!
Ján Heinrich

MIERA ÚROKOVÁ

Ceny, platy, dane,
tie nám nervy žerú,
že stíhať nestačia,
úrokovú mieru.
Na päty nám šliape,
na zátylie dýcha,
úroková miera,
finančníctva pýcha.
Ten ktorý ju meral,
od buka, do buka,
jemný štof cólštokom,
dukáty z klobúka,
blahobyt sľuboval,
ihneď modré z neba,
žije si ako gróf,
nám však platiť treba.
Staronoví páni,
daní sa vám máli ?
Na nás by orali,
snáď aj kožu drali…
Ber pane, tie dane,
však príde rátanie,
v ten Boží deň súdu,
nastane odplata,
národ vám to páni,
aj s úrokmi zráta !
Ján Žilinský

Diplomatka je aktovka, ktorá vstúpila do diplomatických služieb
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia
Nepodarený vlastenec je gól do vlastnej siete
Spravodlivosť je vraj preto slepá, lebo jej pravda oči vyklala.
Paradox: ak čaká nebošták ke na spálenie.
Inzerát:Dve dievčatá hľadajú mužov činu na spoločnú prasačinu.
Svorka potrebuje vodcu, stádo honelníka.
Tých, ktorí sú verní zásadám, spravidla spoznáte podľa kyslých ksichtov.
Nákupnú horúčku cez letné mesiace vystriedala zimnica.
Životná úroveň : Ach bože, ako hlboko som klesla !
Štátni úradníci by nemali prisahať na ústavu, ale na trestný zákonník.
Väčšina žien uprednostňuje rozprávkové bohatstvo pred dobrou povesťou
Zober rozum do hrsti a zahrkaj !
Kat pomocníkovi: Tak a teraz dajme hlavy dohromady !
Zbytočná otázka, keď sa zima opýta tehotnej, čo robila v lete.
Svedomie, ktoré šteká, nehryzie.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Najlepšia medecína na staré kolená sú vraj mladé kolienka.
V najstaršom remesle sa používa aj dnes pôvodné náradie.
Rada: Nedopustíme, aby nám životná úroveň prerástla cez hlavu!
Vkladná knižka – najlepší priateľ človeka.
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Nevešajte hlavu! Obeste sa kompletne…
Rada: Neponáhľajte sa s platením…veď čas sú peniaze!
Spoločnosť vraj upadla do právneho bezvedomia.
Skôr ako sa dnes dostanete k práci, prídete skôr k chorobe z povolania.
Niektorí zdravotníci vraj majú zajačie úmysly.
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve.
Tiež diagnóza: Strhané mozgové závity!
Najväčší paradox je, keď slepí hrajú oko.
Inovovaný slogan:Za hlasom srdca na koronárku!
Slovenská vláda vraj vedie s občanmi neustály sociálny monológ.
Smoliar je človek, ktorému kameň zo srdca padne rovno na otlak.
V tieňových funkciách sú spravidla tí, čo sa už v politike popálili.
Dnešné dvojičky: Jedno tetované , druhé sfetované.
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti
Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
Niektorí zbabelci zbierajú aj odvahu pri kontajneroch.
Aj to sa sátva: Čím vyšší súd, tým nižší trest.
Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša.
Našich ministrov spoznáte podľa toho, že majú diplomatické kruhy pod očami.
Zdá sa, že dejinami hýbu trpaslíci trpiaci megalomániou a obri s komplexom menejcennosti.
Viem o spermobanke s najvýhodnejšími úrokmi z termínovaného vkladu
Ján Heinrich

HOMO POLITIKUS

V politike, v kšefte vari,
takému sa iba darí,
čo sa mení, obráti…
Mutanti, degeneráti.
Červená, či hnedá,
pomýliť sa nedá,
pri výbere trikolór,
chemeleón – jeho vzor,
má aj niečo z vtáka:
kradne ako straka,
ako doma v blate, špine,
prasačie to gény svine,
mutácie tiež za to môžu,
na sebe má hrošiu kožu,
prachy hrabe, budí hnus:
Homo politikus!

SLÁVY DCERA

Co z nás Slávů zbude o sto rokú,
co zbude z celé Evropy,
při peňezí veletoku,
jen těžko se to pochopí.
Ze všech stran nás někdo dusí,
od východu bratri Rusi,
pomúžů k nic nemání,
ze západu Germáni.
Přišla na nás potopa,
zjednocená Evropa,
někdy kolébka,
nyní národu mého rakev.
Zahyne staré, zmizne mladé,
na rakvi nápis: U.S. made.
Ján Žilinský

Životná skúsenosť

My, geniálni ľudia to máme ťažké. Len málokedy nám doba praje. Prečo? Lebo kráčame pred ňou. Ľudia, tí obyčajní, nás nechápu. Keby len to. Posmievajú sa nám, pohŕdajú nami. Čo nám teda zostáva? Len sa maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov. Vekmi osvedčené mimikri.
Nuž a to je aj môj prípad. Som klaun, živím sa tým, klaunstvo (ale i klamstvo) je moje povolanie, maska i ochrana pred pohŕdaním. Zabávam dospelé i detské publikum. Prihlúply ksicht namaľovaný šminkami, kostým, vyšmajdané topánky, na hlave tralaláčik, to je moja vizáž. Táram taľafatky, žiadne inotaje. Duchaplnosti ľudia nežiadajú. To by museli pohnúť rozumom. Preto robím zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Národ sa rehúňa, až sa za bruchá chytá…
To ale génia, ako som ja, nemôže uspokojiť. Viem, že mám na viac. Čakám na svoju príležitosť, na priaznivú konšteláciu planét. Striehnem, vetrím, pozorne sa obzerám vôkol. Konečne! Sedím, predo mnou komisia. Hravo odpovedám aj na tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy robím za maximum bodov. Komisia je nadšená. Vraj, práve takého, ako som ja, potrebujú. Nasledujú gratulácie, potľapkávanie po ramenách…
Hneď na druhý deň ma menovali do funkcie. Priestranná kancelária, sexi sekretárka, limuzína so šoférom, plat ako z rozprávky. K tomu oblek podľa najnovšej módy, topánky šité na mieru. Tváril som sa, samozrejme, primerane svojmu postaveniu.
Niečo mi však od začiatku nehralo. Tí všetci okolo mňa sa akosi pochechtávali. Najskôr len tak, poza chrbát, neskoršie už aj otvorene.
Pochopil som. Keď raz človek pričuchne k fachu…Lenže, nechápem, že tým hore to vôbec nevadí…

Ján Heinrich

Pre tých, čo lezú do zadku je pätolízačstvo doplnkovým športom.
Náš štátny rozpočet sa nedá prekročiť. Jedine podliezť.
Demokracia zvíťazí, aj keby nemal kameň na kameni zostať!
Inteligentná sexbomba má namontovaný samonavádzací systém.
Doba nás spravidla predbieha vždy o tie konské hlavy, čo sme si ich do čela zvolili.
Niektorí si môžu dovoliť vstupovať do svedomia aj v zablatených topánkach.
Skúsenosť:Keď v herni pustíte perie, naskočí vám husia koža.
Ján Žilinský

V tieni

Grázel zlodejovi vraví,
vraj nastal čas pravý,
vo veľkom a žiadne strachy,
nahonobiť ťažké prachy.

S drzosťou a bez masky,
schmatnúť štátne zákazky,
banky, kasy, pokladne,
kradnúť treba nenápadne,
bez mihnutia oka, odkrágľovať soka.

Bez rizika, profit hojný,
prepečie sa v tieni vojny,
svet má predsa starosť inú,
toť mandát na zlodejinu!
Ján Heinrich

TRÁVNICA

Dávno tomu, tam kdes ´ v diali,
keď dievčence trávu žali.
Dnes panujú iné mravy
šúľajú si cigy z trávy!

ŠTYRI KOZY

Štyri kozy, piaty cap
teraz ukáž, či si chlap!
Slabá výdrž keď ti hrozí,
radšej nelez medzi kozy!

KOHÚT

Chlap to súci, z príma chovu,
dobrým kohútom ho zovú,
vravia o ňom všetci známi
že vraj spávať chodí so sliepkami!
Ján Žilinský

ŽEHLIŤ NETREBA

Elegantný muž nosí ožehlené nohavice. Nedbalá elegancia už neletí.
V móde sú opäť “ puky “ . V minulosti k tomu muži používali manželku, frajerku a tí osamelí žehličku. Tí najšikovnejší však nie.
Prezradíme vám starý, osvedčený spôsob, ako sa vyhnúť ženbe, neviazať sa na frajerku a ušetriť na kúpe žehličky .
Nápad pochádza pravdepodobne od vojska. Tam sa na “ puky “ dbalo. Vojaci si dávali nohavice na noc pod “ gavalec “ , čiže slamník. A ráno boli
“ puky “ ako britvy. Od nich to odkukali starí mládenci.
Naša rada znie :Gate na noc do váľandy. Pekne medzi “ lajsne a epedá “ .
A ráno ste ako zo škatuľky.
Ale pozor ! Ak nespíte práve doma a “ bigľujete “ na cudzej váľande, noste so sebou v ruksačiku náhradné rifle. Žiarliví manželia sú nevyspytateľní …
Ján Heinrich

Ako prezimovať

Myslíme najmä na bezdomovcov. Zima je pre nich postrachom. Tu je náš recept. Siahneme v ňom po osvedčenom eskimáckom iglu, ktoré si Eskimáci stavajú od nepamäti. Návod je jednoduchý:
Lopatkou, alebo nožom vyrežeme zo snehu, najlepšie firnového, tvárnice rozmerov 30 x 30 x 15 cm. Opracujeme ich styčné plochy a hrany, aby navzájom dobre priliehali. Takto opracované tvárnice ukladáme podobne, ako tehly, pričom vytvárame akúsi klenbu. Ale pozor! Nepoužívame maltu! Stačí stavbu popolievať vodou. Tá postupne zamrzne a iglu spevňuje. Napokon vyrežeme vchod, vlastne vlez. Ten môžeme zakryť starou handrou, ktorú nájdeme v najbližšom kontajneri.
Takto zhotovené Iglu má množstvo výhod. Dá s v ňom kúriť(a vôbec to neohrozí stavbu), fajčiť, a cez deň je v ňom dostatok svetla(sneh ho prepúšťa) a najmä, netreba platiť nájomné. Príjemné prezimovanie!
Na jar vám prezradíme, ako si postaviť kolibu z tej hustej čečiny.
Ján Heinrich

P A D A V K Y

Na jar tomu bude rok, čo som ho objavil. Rástol tam na medzi, na prvý pohľad celkom nenápadný. Strom, akých sú na okolí tucty. Len kvetné púčky mal akési onakvejšie. Spozornel som. Že by to bol ten zázračný, vzácny exot ? Mám síce v tejto oblasti patričné vzdelamie, ale pre istotu som nazrel do atlasu. Bol to on , strom poznania !
Zakvitol bohato. Včielky poletovali z kvietka na kvietok, nektár zbierali, životadarným peľom blizny oplodňovali. Ej, veru, pekná úroda sa javila.
Nedočkavo som pozoroval, ako drobné bobuľky rastú, zaguľaťujú sa a nalievajú do šťavnatých plodov. Do zázračných plodov. Lebo, ako je známe, na stromoch poznania sa skúsenosti rodia.
Blížila sa jeseň, čas zberu. Priznám sa, bol som nedočkavý. Veru, aj nedozretých som zopár odtrhol a ochutnal. Trpké a kyslé boli, viac som teda neskúšal, ale do úplnej zrelosti vyčkával.
Až ten čas nastal, rebrík som ku stromu pristavil a pekne do košíčka plody – skúsenosti kládol. Najskôr len tie najkrajšie, do sýta vyfarbené, sladké na pohľad. Potom však, ani neviem prečo – ako, pažravosť nenásytná sa vo mne prebudila. Začal som aj tie menej pekné, fľakaté oberať. Ako by to nestačilo poodtŕhal som aj nahnité.
Nakoniec, keď som zliezol z rebríka, aj na padavky som sa ulakomil. Nebudem sa ja veru o moje skúsenosti s nikým deliť.
A tak všetka úroda v jednom vreci skončila. Vrece som do pivnice uložil a čakal na zimu. Prišla zima a vtedy je každá skúsenosť dobrá. A ja ich mám v pivnici za vrece. Otvorím teda vrece a siahnem dnu. A tam ma nemilé prekvapenie čaká. Namiesto sladkých skúseností, len akási brečka zhnitá.
Ale tak mi treba, mal som si ich roztriediť!
Ján Žilinský

ABSŤÁK

Tabakový monopol,
už kde – komu pomohol,
Slovač nemá radosť inú,
utieka sa k nikotínu,
pri trafikách prachy ráta,
tabak – pliaga jedovatá,
dymia hlava – nehlava
osveta, tu zlyháva.
Vláda však má fifíka,
inak národ odvyká.
K osvete ste lepí, hluchí?
Jednou ranou hneď dve muchy!
Jednoduchý inotaj:
Prestaň abo zacvakaj!
A čo zbytok Slovače?
Aj ten skoro zaplače!
Alkoholik tiež sa dočká
podražie nám pálenôčka!
Ján Heinrich

Ak šťastie padne náhodou do lona, hneď sa vyhovára, že je unavené.
Ty sa ale máš, závidí toaletný papier novinovému.
Staré dievky sa nevedia dočkať, kedy sa budú všetci čerti ženiť.
Ján Heno

S T R E T N U T I E

Zavolal mi spolužiak. Vraj, mali by sme sa konečne stretnúť. Na tradíciu nadviazať. Veď bývali časy, keď sme sa stretávali pravideľne. Celá trieda. Kým sme boli všetci nažive. Čas je však nemilosrdný a tak sa nás schádzalo čoraz menej a menej, až to takto zakapalo.
Nuž, dalo nám to roboty, kým sme opäť pozisťovali, kto, kde, ako a či vôbec … Zostalo nás ešte zopár. Tak sme miesto stretnutia vyhliadli, pozvánky rozoslali.
Ani na Neho sme nezabudli. Lebo On nesmel chýbať ani na jednom našom stretnutí. Vedeli sme, že žije. Veď On, je teraz Niekto. Vysoká funkcia ho zdobí. Len aby naše pozvanie prijal …
Prisľúbil a veru aj prišiel . Teda najskôr to tam takí od fachu všetko prekutali. Potom nastúpili ochrankári. Boli všade a mali sme dojem, že ich je tam viac, ako nás, konškolákov. Nakoniec prifrčala kolóna. Policajti zastavili premávku a z opancierovaného auta vystúpil On.
Neformálne, postupne všetkých vyobjímal, v oba vrhy vybozkával každého. Familiárne, krstnými menami nás oslovoval. Málokomu sa trafil do mena, ale to mu zjavne vôbec neprekážalo. Na zdravie si s nami pripil. V krátkom, improvizovanom prejave, ktorý z papierika prečítal, zaželal nám veľa zdravia a úspechov. Sem – tam si aj slzu dojatia z oka zotrel.
Dlho sa však nezdržal, lebo, ak sám povedal, nie je už pánom svojho času. Ešte predtým, ako odišiel, museli sme všetci prisahať, že mu my aj naše famílie dáme hlasy v nastávajúcich voľbách.
Drží sa veru obdivuhodne, náš triedny profesor.
Ján Žilinský

Topmodelka na pleťovom mlieku odkojená.
Ak sa topíte v bohatstve, plavčík je vždy naporúdzi
niektoré denníky sú napojené na informačné stoky
Zabíjačkové obdobie je čas, keď sa uvoľňujú miesta pri válovoch
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch
Ján Heinrich

PAJÁC FACKOVACÍ

Robiť fackovacieho pajáca ma napadlo, no, je tomu už dávno. Sám život ma k tomu inšpiroval. Všade okolo niekoho obrazne, či skutočne otĺkajú, nuž, prečo to nevziať na seba. Za prachy, samozrejme. Tak som sa stal prvým profíkom v tomto obore.
Svoje služby som ponúkal vo dne v noci. Kto mal záujem, mohol si ma objednať cez telefón. Pekne domov, ako pizzu, alebo, s prepáčením …
To by ste sa čudovali, aký bol o mňa záujem. Zamindrákovaní úradníci ma fackovali namiesto despotických šéfov, zbabelí paroháči namiesto milencov, schytával som to za policajtov, výpalníkov, poslancov, ministrov a mohol by som pokračovať, ale, akosi sa nepatrí.
Vynášalo to slušne. Poviem priamo, postavilo ma to na nohy. Už som bol niekto. Ale, robota ma stále bavila, akosi mi k srdcu prirástla. Veď to poznáte, keď človek pričuchne k remeslu …
Čo čert nechcel, všimli si ma. Vo vyšších kruhoch. Vraj by bol zo mňa idéalny verejný činiteľ. Nevedel som, akú chybu robím, keď som tú ponuku prijal. Zlákať som sa nechal. Vidina spoločenského pozlátka mi zrak zahmlila. Honoru sa mi zachcelo.
Situácia sa však akosi zvrtla. Na protokol sa pozabudlo. Veď čo by na to verejná mienka, naša povesť v zahraničí. Remeslo sa zatiaľ rozmohlo a tak za mňa iných fackujú.
No a ja ? Ako som povedal, privykol som si na, nuž mi ten preplesk chýba.
Krásne som ja dopadol. Do takého pajzla chodím a tam sa nechávam otĺkať. A ešte za to platím.
Už so tam skoro všetky prachy opráskal …
Ján Žilinský

K O L E S Á

Som koleso. Také obyčajné, s rámom a pneumatikou. Bývali časy, keď ma vozievali v kufri auta. Medzi vercajkom bolo moje miesto. Tie štyri kolesá, čo auto niesli, drali si gumy o asfalt a betón, blatom sa špinili. A ja, pekne, v teplúčku. Stále ako nové. Tie vonku škrípali, keď auto prudko hamovalo, v zátačkách pišťali, až mráz z toho behal. A tam v kufri, pohoda. Taký je už osud rezervy. Pravdu povediac, nechcelo sa mi tam von. Do tej nepohody, driny a rizika. Nech sa len nič neprihodí, nech len vydržia tie štyri vonku.
Potom sa to stalo. Niekoho skrátka napadlo, že v tom kufri iba zavadziam. Už žiadna rezerva, piate koleso sa zo mňa stalo.
Vyšmarili ma von. Do kúta garáže, medzi staré haraburdie.
Od tej chvíle si škodoradostne predstavujem tú haváriu. Šúsdefekt na všetky štyri…
(heno)

Kolieska sa obracajú, pšenička sa melie. A ktože ich poháňa ? No kto iný, ako ja, mlynské koleso. Voda dopadá na lopatky, ja sa otáčam . V mlyne to veselo rachotí, múkou a čerstvým chlebíkom rozvoniava.
Pocit, že všetkých živím, napĺňa ma hrdosťou. Ba nebojím sa to povedať, aj pýchou.
Takže, neviem pochopiť, prečo sa múčka zrazu sypať prestala. Vody je predsa dosť, na lopatkách sa len tak rozstrekuje.
Pšenička sa minula. Vraj, neúroda.
Zdá sa, že meliem z posledného …
Ján Heinrich

Som koleso zo všetkých najdôležitejšie, koleso dejín. Krútim sa svojim tempom, nič ma nezastaví. Valcujem, čo mi v ceste stojí. Všetci sa musia predo mnou skloniť. Vládcovia i poddaní, chudáci aj boháči. Ja rozhodujem o budúcnosti. O vojnách, krátkych obdobiach mieru, blahobyte aj o hladomoroch. Som osud sám.
Jedno vám ale prezradím. Jedného dňa bude tomu koniec. Vtedy chytí Najvyšší šaltpáku a zaradí tam spiatočku.
A začne sa inventúra …
Ján Žilinský

-Mám takú silu, – vychvaľuje sa istý známy politik, – že jedným úderom zabijem vola.
Kolega, poslanec mu na to vraví:
– Dávaj ale pozor, aby si nespáchal samovraždu…

Opozícia žije v očakávaní. Predčasných volieb.
Existujú aj nefunkčné koalície. Napríklad manželstvo.
Kto hľadá, nájde! Okrem tých, čo si hľadajú zamestnanie.
Pozorne počúvať to málokomu vonia, ale odpočúvať by chcel každý.
Milan Kupecký

Na hraniciach ľudských možností sa strieľa bez vyzvania.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Beriete si tu prítomného strategického partnera za manžela ?
Život je večný súboj ušľachtilých myšlienok s hriešnymi skutkami.
Cudzia obeť nikdy nie je dosť veľká.
Kultúrne bohatstvo odkážeme budúcim degeneráciam.
Ukladajte peniažky do prasiatka ! Vychováte z neho poriadnu sviňu !
Ján Heinrich

SPOLOČNÍCI

Núkali zisk z rozumu,
znásobiť úspor sumu,
desaťkoruna sa vrtí,
do dlaní sa smejú schuti.
Rybolovom sa bavia,
v mútnych vodách bezprávia.
Koho majú na udici ?
Sú to tichí spoločníci.
Podvodníci od kosti,
ťažia z ľudskej hlúposti,
zbalia siete aj udice,
s prachmi šup ho – za hranice !
K spoločníkom zákon lichý :
Môžu ďalej zostať – tichí !
Ján Heinrich

Transformácia je budovanie kapitalizmu na socialistických základoch.
Všetci čerti sú na jedno kopýtko !
S chladnou hlavou reaguje iba nebožtík
Neodporúča sa v bordeli nadávať na pomery
Dnes každá trúba o sebe tvrdí, že z Jericha pochádza
Komu robota nevonia – smrdí grošom
Radšej poctivý úplatok, ako špinavá provízia
V parlamentnom bufete vraj podávajú kávu so spoločenskou smotánkou
Tešme sa ! Dnes bolo opäť lepšie, ako bude zajtra !
Slovenčina je krehký jazyk. Nečudo, že ju v parlamente mnohí lámu
Alkoholik je človek, ktorý už pije aj za svoje
Sledovanie zápasu o holú existenciu je ako najtvrdšie politické porno
Kto sa chce dať na pokánie, musí najskôr zhrešiť
Celý problém je v tom, že ľudia sa množia rýchlejšie, ako bohatstvo a šťastie
Nikdy nehovorte, čo vám slina prinesie na jazyk ! Radšej si odpľujte !
Ján Žilinský

Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Karikatúrami prispeli: Bořek Frýba, Václav Novák, Zbienek Bezdiecha, Marián Kamenský, Mirek Vostrý, Jiří Srna, Pavol Švancár, Ľubo Radena, Pavel Vorel, Vasile . Danut Dumitrescu.

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok…